Tatranské rieky Belá a Bialka

 
 
 
Vysoké Tatry

Dátum : 29.-30.5.2004          Autor : Vlado Moroz

Fotogaléria >>>
Podbánske 65cm - 7,2m3/s. Meteorológovia sa vyhrážali, že konečne bude teplo. Vzduch bol o 2°C teplejší ako voda. Gusto a Paľo plávali na nafukovačke a ja s Romanom na kajakoch. Z Podbanského je riečište úzke s vysokým spádom. Pri nižšom stave vody vyčnievajú okruhliaky, ktoré vytvárajú náročnú slalomovú trať. Roman sa vykúpal 2x a ja som po priateľskom „bodíčku“ od kameňa tiež začal naháňať Diablo, ktoré nakoniec zachytil balvan. Po osviežení v silnom prúde vyštartoval Roman, ktorý bravúrne prešiel medzi ďalšie prekážky, kedy hrozilo zľava pošteklenie spadnutým stromom. Ja som po spomienke s odretým ľavým stehnom uvážlivo nasadol nižšie. Na trase bolo veľa hrozieb a pálavisti si dali taktiež 2x rozplavbu. Ja som napríklad pri nasadaní v prúde nestihol nasadiť špricku a po perejke s vysokými vlnami som dorazil k brehu ako vianočná nádoba s čerstvými kaprami. Zarva – Roman nám rozprával, ako deň pred tým splavoval sám Belu s koncovkou o 20:40. Jedno jeho upozornenie na skok pri moste na Kokavu som nebral vážne (pri doskoku otáča šikmý kameň zadok lode a preto treba poriadne zabrať). Všetci skočili v pohode. Ja si iba pamätám, ako sa zavrela voda nad kajakom a v zlomku sekundy som bol pod vodou. Eskimák sa podaril cca. na 90%, ale keď som mal už hlavu nad vodou, spodný prúd spravil svoje. Pri záchrane kajaku som zodral skurku na pravej ruke a Roman išiel zachrániť pádlo. Z ruky trčali strapce kože, nemali sme ani dezinfekciu, ktorá sa zvyčajne užíva orálne a tak sme pokračovali až do Hrádku.
 
                       

Cestou späť sme hľadali puklice z Romanovho auta, ktorému Paľo v jednej asfaltovej jame zahol disky a zrušil pravé puklice (nie žeby boli nekvalitné čínske, ale rozumej z kolies na pravej strane). Našli sme iba jednu z Fábie a tucet z ďalších áut. Spali sme v Spišskej Belej. Ruka mi začala na čerstvom vzduchu naberať tvary Pepka-námorníka.

Ráno odchod do Poľska so skúškou hraničného prechodu EU na občaňák. Na rozdiel od slovenskej rieky, na sútoku Javorinky a Bielej vody bolo množstvo kajakárov. Stav vody bol tesne nad minimálnou vhodnou výškou. Ja som bol šofér a spoločník malamuta - šampióna. V Olszowke čakalo vodákov už krásne počasie. Gumkáči sfúkli čln a Roman pokračoval za Poliakmi k mostu do Gronkowa. Vraj na tomto úseku už nie sú kaskády, ale vlny majú hlušivosť ako na Belej. Cestou späť GPS navigácia a v mysli veľa nových skúsenosti, ako sa jazdí na divokej vode.

 
                       

V pondelok po viacerých upozorneniach, že je vhodné ísť s napuchnutou rukou na chirurgiu, som poslúchol. Doktorovi sa vôbec nepozdávala story o krásnej čistej rieke v panenskej prírode, kde sa môže piť aj z potokov. Ani trochu nechápal, prečo idem až na tretí deň. RTG ukázalo, že nie sú zlomeniny (ja som to vedel, v sobotu som v pohode pil pivo s pravou rukou), ale pomerne silná infekcia. Medzi čerstvé chrasty na hánkach som dostal 4 vpichy umrtvovacou injekciou a začalo zoškrabovanie chrasto-hniso-kože mučiarenskými nástrojmi (radšej som sa ani nedíval). Keď som bol na odchode, sestrička s mojou kartou v ruke víťazoslávne oznámila operátorovi, že nie som očkovaný proti tetanu. Takže nasledovala ďalšia ihla do zadočku. Na moju prosbu, sestrička chápavo zmenila svoj cieľ z ľavej modrejšej polovice na pravú, kde vykonala svoju pomstu za všetkých mužov, čo ju ...

                                                                                                               Napísal Vlado poistený vo VšZP

13.11.2015 18:54:42
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one