Mal som nahlásenú návštevu otcovho bratranca Peťa z Horehronia z Valaskej a zároveň sa v ten deň konalo, po predchádzajúcej dohode s chalanmi vodákmi, otvorenie vodáckej sezóny na Laborci v Humennom. Oboje som si nemohol nechať ujsť. A tak som to jednoducho spojil.


V „inkriminovaný“ deň som Peťa previezol aj z člnom zo Sniny do Kamenice a až tam pod letiskom sme sa „nalodili“. Z hornej časti Cirochy sa to veľmi nedalo, lebo už týždeň tečie malá voda. Od 8.30 hod. v „Pohodičke“ a z troma prenášaniami a pár zastávkami sme dorazili o 10.00 h. - presne načas do Humenného na Laboreckú hať. Tá bola vypustená kvôli ťahu rýb a tak som sa aspoň prvýkrát plavil po tomto úseku bez vody - hate, tzv.“ vodáckom  voleji“. Keď som zbadal, že dokonca aj Hať - zdúvadla sú v „patričnej „výške nad vodou, neodolal som a trochu „adrenalinovo“ sme ich podplavali. Zaujímavý zážitok. Zbytok vodákov na čele z Vladom Morozom /Kanoe klub Hé./ a Vladom Hudákom /Alcea Topoľovka/, asi osem lodí, nás už čakali pri Hypernove. Dokonca tu bola aj loď z Michalovskou posádkou.


Po pár minútach sa všetci úspešne nalodili a spoločne sme vyrazili na pomerne dobre vodou zásobený Laborec. Pokračovanie parádne - perfektná voda, výborné počasie a dobrá nálada medzi loďami. Naviac sme sa tak neformálne dohodli, že nabudúce to urobíme aj z čistením brehov Laborca - veď Tá pekná príroda si to zaslúži. V tomto vodáckom raji sme pokračovali až do Strážskeho - Krivošťan. Ja som sa z mojim “ háčikom“- Peťom, trochu zdržal u kamaráta, na záhradke pri Laborci v Krivošťanoch, na „próbu“ jeho slivovice a ostatný sa splavili až k hati - cestnému mostu v Krivošťanoch. Tu oficiálne všetci končíme. Mali sme sa stretnuť v tunajšej  reštike - Bafone, ale tam zrovna mali objednávku - nejakú oslavu a tak sa všetci „nasucho“ roztratili - odišli. Než som tam ja došiel, už tam po nich nebol ani “vodácky smrad“. Loď sme vytiahli na osušenie, že zatiaľ sa tam najeme - veď sú to moji dobrý známi a tak hlad a smäd „nehrozil“. Aj tak bolo, ale po pitnom režime a doplnení žalúdka sme skonštatovali, že je ešte len obed (13.00h.) a bolo by priam vodáckym hriechom nepokračovať po Laborci. Dvakrát sme sa presvedčovať nemuseli. Behom pár minút dofukujeme loď a sedíme na vode pod Strážšťanským mostom. Je dosť vody a tak neodolávam splavu „nesplavných „Krivošťanských kaskád. Prvé tri splavujeme bez akéhokoľvek dotyku z kameňmi a ďalšie tri z malými “šťuchancami“. Zase sa mi splnil jeden môj malí sen. Pod kaskádami sa plavíme pohodovo, cez typický Laborec. Občas rybári, úžasné Lužné lesy a k tomu patriace, v toku  popadané stromy a prijateľné prúdy. Len raz musíme zosadať na štrkovej plytčine.











Nad haťou v Petrovciach zažívame dokonca tzv. rybársky sen - plavíme sa spoločne, rovnakou rýchlosťou ,niekoľko sto metrov z tisícečlenným hejnom rýb! Určite zážitok na celý život. Pred haťou v Petrovciach sa rozhodujeme, či ideme Laborcom cez Michalovce, alebo cez prívodný kanál do Z.Šíravi. Hneď ako som zbadal, že na hati sú otvorené stavidla vo výške asi jeden meter, je rozhodnuté. Základ je trafiť sa do správneho otvoru - pravého. Peťo z hrôzou v očiach
zakľakol do člna a nechal „svoj život“ v mojich rukách, dúfal, že viem čo robím ?!. Hneď za stavidlom ho prebrala z „vodáckej letargie“ prvá metrová vlna, ktorá sa preliala cez náš čln. Po druhej takej vlne a absolvovaní dvoch menších kaskád, ihneď nasledujúcich, sme boli úplne v pohode. Trochu mokrý, ale v pohode. Rybári len „čumeli“ odkiaľ sme sa pod haťou nabrali - neverili vlastným očiam.


Pod haťou asi kilometer sme museli prenášať čln - Laborec je tam úplne „zarúbaný“. Od tej chvíle nás išli zaživa zožrať miestne komáre. Nepomáhalo ani to, že som ich na Peťovi sediacom predo mnou, zabíjal padlom. Vplavenie sa do „Michalovského kanála“ (Laborec tečúci cez mesto) bolo pre nás vykúpením. V Michalovciach na lávkach a mostoch cez vodu nám kývali, evidentne závidiaci ,okoloidúci. Aj nám mali čo závidieť. Ešťe posledná - rozlúčková kaskáda pod cestným mostom pri autobusovej stanici a za parkom končíme. Je okolo 18.00 hod. a aj naše zadky toho majú už tak akurát dosť. Celý vysmiaty vystupujeme z vody, vynášame, sušíme a sfukujeme loď. „Bomba“ vodácky deň. Hladný ako „Čenkovej deti“ zachádzame pozrieť môjho strýka, ktorý tam hneď pri vode býva. Máme ešte trištvrte hodinky čas kým nám pôjde bus do Strážskeho a tak strýkovi zlikvidujeme kilo vynikajúcej slaniny. Domov cestujeme sýty, napitý a hlavne spokojný.



                                                                    Dušan Reiser - Snina


16.03.2013 14:04:10
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one