Zo Štefanky na Kamienku cez Ďumbier 8.-9.1.2011


V sobotu 8.januára sa po návšteve Slovenského raja presúvame autom cez horské sedlo Čertovica do lyž-
iarského strediska Chopok juh - Srdiečko, kde nechá-
vame auto na parkovisku pri chate Trangoška. Je asi
šesť hodín večer...

_____________________________________________





Ďumbier - 2043 m

   V sobotu 8.januára sa po návšteve Slovenského raja presúvame autom cez horské sedlo Čertovica do lyžiarského strediska Chopok juh - Srdiečko, kde nechávame auto na parkovisku pri chate Trangoška. Je asi šesť hodín večer a to znamená, že náš dnešný výstup na chatu M.R.Štefánika absolvujeme po tme.


Keďže nevieme ako je to na chodníku so snehom, ja s Luigim pripíname lyže na batohy. Ďalší dvaja členovia výpravy Peťo a Vlado to majú o to ľahšie, ale na ich obhajobu musím povedať, že nesú frndžalicu, ktorá nám nekonečný výstup v tme pomáha zvládnuť. Po asi dvoch hodinách prichádzame na chatu, kde hneď po vstupe máme možnosť vidieť výstavu obrovského množstva modrých snežníc. Hneď nám je jasné, že tu nebudeme sami a zisťujeme že je tu veľká skupina maďarských turistov. Našťastie tu počuť aj slovenčinu a medzi nimi aj Janča s dvoma kamarátmi, ktorí bol s Luigim a Peťom na Elbruse. A tak pri polievočke, varenom vínku a pivku utužujeme vzťahy. Unavení ideme na izbu a chalani do stanu pred chatou a jeden z nich do spacáku v polovičnom záhrabe, keďže je málo snehu.


Ráno prvé čo sa pýtam Luigiho, ktorý spí pri okne, že
ako je vonku? Jeho odpoveď inverzia mi prišla ako vtip, ale pohľad z okna nás presvedčil o opaku. Nádherné ráno na Štefáničke si užívame pred chatou, fotíme nádherné scenérie a Luigi si dáva rannú rozcvičku so štvornohým strážcom chaty. Ešte sa naraňajkujeme a vyrážame smer Ďumbier. Hneď zo sedielka pri chate začína prudké stúpanie, ktoré nám dá riadne zabrať, ale pomaly to zvládame s množstvom zastávok pri ktorých si vychutnávame slnkom zaliate hory a robíme si posmešky z toho ako nás každý odhováral, že sa neoplatí ísť a že budeme v správach. Po asi hodine dosahujeme vrchol, kde dosť fúka, ale ani to nám nebráni aby sme obdivovali krásu Nízkotatranského hrebeňa, Vysokých a Západných Tatier.











   My s Luigim dávame dole pásy a užívame si nádherný zjazdík pomedzi skaly z Ďumbiera, aj keď občas mám pocit že vôbec neviem lyžovať, keďže tohto roku stojím na lyžiach prvýkrát. Zlyžujeme do Demänovského sedla odkiaľ to začína opäť stúpať, ale Luigi hovorí že sa neoplatí nahadzovať pásy že je to už blízko. Nakoniec po zistení, že to až tak blízko nie je, ich nahadzujeme a ja som si ešte pri tom vyskúšal ako sa robí rybička do snehu v lyžiarkach a s batohom na chrbte, keď mi vietor odfúkol sieťku na nalepenie pásov. Škoda že sa Luigi neotočil, lebo by videl výkon hodný do filmu Cliffhanger :o). Prichádzame na Kamienku, čakáme na chalanov ktorí si to museli celé poctivo odšliapať pešo a spolu zapíjame nádherný deň tým pravým východniarskym pivkom.











   Po vyjdení z chaty berieme lyže a Luigi si nešťastne obnoví staré zranenie kole-  na. Posielame chalanov dole, aby si nadbehli a Luigi  dáva bandáž na koleno. Našťastie nám stačí zlyžovať už len po zjazdovke, čo mu nerobí až taký problém. Po ceste sa treba vyhýbať nielen lyžiarom, ale aj skalám keďže aj na zjazdovke je málo snehu. Nejako sme sa cestou dole potratili a tak prichádzame k autu každý
z iného smeru. Ale ani to nám nezabráni v tom aby sme pri pohľade z parkoviska do sedla, kde sme sa včera večer trepali skonštatovali, že tento víkend stál za to.


   Cesta do Humenného trvá neskutočne dlho, keďže teraz sa predierame hustou hmlou na ktorú sme sa celý deň pozerali z hora. No čo už, musíme jej to odpustiť za tie nádherné výhľady, ktoré sme si aj vďaka nej mohli vychutnať.



                                                                                 Robo


15.01.2011 21:27:21
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one