Zimný bivak na Vihorlate
a zopár postrehov k tomu


    Studený arktický vzduch, ktorý prechádza cez Slovensko ma pomaly začína
 preberať. V hlave mi po horúcom lete konečne prúdi krv. Rodia sa prvé nápady
 a túžby vyraziť znova sám, niekde do okolitých lesov na pravý zimný bivak s
 dostatkom snehu. Po minuloročnom pochode, ktorý som absolvoval na snež-
 niciach v znamení military batohu o objeme 120 l a váhe 24 kg som sa rozho-
 dol, že tento rok pôjdem na lyžiach s minimom vecí a budem si to skôr užívať
 ako trénovať fyzickú kondíciu.


    Je piatok, ranná teplota v Kamenici nad Cirochou dosiahla -25,8 °C a mňa to
 uisťuje v tom, že je ten pravý čas vyraziť do Vihorlatských vrchov. Rýchlo zisťu-
 jem, že ľudia v mojom okolí nezdieľajú podobné nadšenie, preto som nútený
 diplomaticky odpovedať na rôzne odporúčania prečo nie je tá správna doba ísť
 niekam bivakovať sám. Počas týchto monológov zväčša uvažujem nad trasou,
 vybavením a poznaním ako mám ľudí okolo seba rád. Nenechávam sa rozhodiť
 scenármi a sústredene začínam finálne balenie, tesne po obede už cestujem do
 Zemplínskych Hámrov. Pozdravím šoféra a v lyžiarkach vystupujem z autobusu
 vedľa kameňolomu, po pár krokoch pripínam lyže. Zahajujem plynulé pomalšie
 stúpanie priamo hore na Postávku a potom čo najpriamejšie popod Motrogon
 smerom na sedlo Rozdiel. Je to nenáročný terén ale snažím sa pravidelne dopĺ-
 ňať tekutiny, energiu a obmedzovať potenie pomalším postupom. Sú to základ-
 ne predpoklady pre následný kvalitný spánok. Energiu dopĺňam fit tyčinkou Ma-
 xinuta a občas aj plátkom pravej slaniny, ktorá je pre mňa na zimných túrach
 nutnosťou. Začiatok dosť nudný, idem sám, nie je s kým rozprávať, monotónne
 tempo, terén dobre poznám, hladina adrenalínu pod normálom, uvažujem prečo
 som tu vlastne šiel, piatkovú noc si viem predstaviť aj lepšie. Z rutiny sa prebe-
 rám na Polane pod Vihorlatom, kde mi definitívne primrzol uzáver fľaše Sigg,
 ktorá bola v neoprénovom obale. Nebola to pre mňa nová skúsenosť, stačil som
 vypiť aspoň pol litra z celého objemu. Nedostatkom je plastový povlak na vnútor-
 nej stene, ktorý nedovoľuje ohriať v nej vodu nad varičom, ináč je fajn. Nevadí,
 mám ešte litrovú termosku a pripravenú prázdnu litrovú nádobu, ktorú po odko-
 paní metrovej vrstvy snehu plním v studničke. Následne stúpam hore na Vihorlat,
 čo by čert vihorlatský nechcel a ja som v to nikdy neveril, začal sa mi odliepať stú-
 pací pás na pravej lyži. Nepomáha stiahnutie kryštálikov ľadu o hranu, ani ohriatie
 pásu pod bundou. Konečne zažívam mierny pocit bezmocnosti a uchyľujem sa k
 iniciatívnemu nápadu omotania lyže medeným drôtom, ktorý so sebou nosím už
 3roky a dovtedy som nevedel prečo. Nie je to úplne ideálne riešenie ale bolo
 funkčné, nabudúce  pribalím aj lepiacu pásku. Medzi tým sa zotmelo a ja sa pre-
 dieram kolmo hore smerom na hrebeň, smutne usudzujem, že som išiel až pri-
 veľmi kolmo a som nútený traverzovať. Miestami používam techniku plazenia sa
 po štyroch s lyžami na nohách, účinná to technika v hustom poraste. Po výstupe
 na hrebeň Vihorlatu zisťujem, že som stratil perovú bundu. Techniku plazenia mu-
 sím využiť ešte dvakrát keď ju po svojej stope hľadám a ako plynie čas trénujem
 popri hľadaní aj výberovú slovnú zásobu. Hore je krásny výhľad na okolité mestá,
 mesiac, nejaké hviezdy, k tomu silný vietor a poriadna zima.


Začínam si uvedomovať, že je potrebné nájsť vhodné
miesto na záhrab lebo v takom počasí bude problema-
tické hore prespať. Po takých tridsiatich minútach skú-
šobných výkopov a sondáže, nachádzam vhodný závej
bez ukrytých prekvapení a začínam kopať. Sneh je už
dosť spevnený a kope sa mi veľmi zle, bola to robota
na dve hodiny. Keď som všetko vykopal a konečne vy-
šiel von, v priebehu jednej minúty na mne komplet za-
mrzla vrchná softshell bunda. -17 °C a silný vietor robia
 svoje. Brnenie dávam dole a obliekam perovku, je čas na večeru a čaj. Samo-
 zrejme mi zamrzla všetka voda a musím topiť sneh. Mám pocit, že som dosť
 dehydrovaný, začínam pociťovať chlad na končatinách a potrebujem doplniť ve-
 ľa tekutín, omrzliny sú v tomto počasí vraj reálna hrozba. Liter čaju z čerstvého
 zázvoru ma dal do poriadku aká škoda, že mi ku koncu začal pripomínať teplú
 borovičku a tak skoro ho už asi piť nebudem. V záhrabe sa teplota dostala na
 pohodových -5 °C, nohy v spacáku, jednou rukou oškrabávam zo steny lyžicou
 sneh a plním hrnček. Začínam pripravovať večeru. Jemne „osmahnem“ malé
 kúsky vykosteného kuracieho stehna marinované v olivovom oleji a tabascu,
 podlejem to snehom, pridám obľúbenú pohánku, chvíľku povarím a na koniec
 vsypem dve instantné polievky vraj bez glutamanu a konzervantov od Maggi.
 Celé to zajedám fitness chlebom Bonavita. Hodnotím to ako pomerne chutnú a
 vysoko kalorickú večeru, s dobrým predpokladom dodať telu dostatok energie
 na regeneráciu a vyhriatie spacáku. Po dlhej procedúre varenia a telefonátov
 od ľudí, ktorí si o mňa robili starosti, idem spať. Pred spaním ešte zapaľujem
 sviečku, ktorá mierne zlepší teplotu v záhrabe. Spí sa mi pohodlne ,oblečený
 som iba v termoprádle. Až niekedy nad ránom mi začína omŕzať nos a naťahu-
 jem si na tvár termokuklu. Teplomer dnu ukazuje niečo pod -10 °C, je mi teplo
 a dovnútra spacáku hádžem zamrznutú litrovú fľašu, aby som ráno nemusel
 znovu topiť sneh. O nejakú chvíľu ma prebudí pocit chladu a vody, plastová ná-
 doba po zamrznutí praskla a  časť vytiekla, prekvapuje ma vodoodpudivosť Nylo-
 nu DWR+ a nasiakavosť môjho termoprádla. Situáciu zachraňuje toaletný papier.
 Spacák Warmpeace Viking 900 hodnotím pozitívne a počas noci vôbec nenavlhol.
 Ráno sa prebúdzam o pol ôsmej, krásne vyspatý ale hladný. Rýchlo začínam va-
 riť raňajky. Topenie snehu ma znervózňuje a pred plnohodnotným jedlom otvá-
 ram Tatra Piknik. To sa javí ako osudová chyba a moje tráviace ústrojenstvo mi
 to dalo hneď pocítiť. Pomaly obúvam zmrznuté lyžiarky aj keď by som chcel rýchlo
 a vybieham von v termoprádle, pri -19 °C a silnom vetre, to je skvelý zážitok. Ná-
 sledne sa pomaly balím, pripínam lyže a vychutnávam lyžovačku západnou stra-
 nou Vihorlatu. Niekde pred dolinou Meše schádzam na zasneženú asfaltku a ele-
 gantne bežkujem až do Kamienky, pričom naplno oceňujem výhody backcountry
 lyží so šupinami. Idylku narušujú iba kamene, ktoré mi občas hladkajú skĺznicu.

 Akciu hodnotím veľmi pozitívne a túto zimu niečo podobné ešte zopakujem.


Na záver sa pokúsim v stručnosti zhrnúť zopár mojich
postrehov zo zimných bivakov, ktoré som absolvoval
vždy sólo a učil sa len na vlastných chybách, čo prináša-
lo s odstupom času už vtipné zážitky. Nie je to žiaden
návod, je to len moja úvaha, určite sú skúsenejší ľudia
ako ja a dalo by sa o tom veľa diskutovať. Pre dobrý pô-
žitok zo zimného bivaku je potrebná aspoň nejaká tele-
sná kondícia, z môjho pohľadu ide vo všeobecnosti o
náročný fyzický a psychický výkon, pričom je málo prie-
 storu na regeneráciu organizmu. Platí to hlavne pri poddimenzovanom vybavení
 a precenení svojich síl. Za neoddeliteľnú súčasť prípravy považujem celoročné
 otužovanie organizmu najmä v zimných mesiacoch a celoročné zlepšovanie sily
 a vytrvalosti. Pravidelný pitný režim a príjem energie počas zimnej túry určite ne-
 musím zdôrazňovať. Keďže sneh je výborný izolant vďaka prítomnosti veľkého
 množstva vzduchu a má výbornú schopnosť absorbovať vlhkosť z okolitého pro-
 stredia najpohodlnejšia možnosť ako prespať v zimných podmienkach je vybudo-
 vať snehový záhrab. Pri budovaní snehového záhrabu považujem za vhodné pre-
 skúmať ako sú prepojené jednotlivé snehové vrstvy a či sa nenachádzajú pod
 snehom prekážky, aby sme nezačali kopať zbytočne a ušetrili si energiu. Ideálna
 je lavínová sonda ale poslúži aj lyžiarska palička bez klobúčika. Snehové iglu sa
 na jednu noc neoplatí pretože stavba zaberie veľa času a úspešnosť nie je zaru-
 čená. Na výkop dobre poslúži lavínová lopatka z hliníkovej zliatiny, ktorá je odol-
 nejšia ako plastová. Vnútorne steny sa snažím budovať v tvare oblúka pre za-
 chovanie rovnomerného statického zaťaženia. Plnohodnotný záhrab by mal mať
 vchod pod úrovňou plochy na spanie a vyhĺbený žľab, kde bude padať studený
 vzduch. V literatúre odporúčajú počas spánku vchod uzavrieť a nechať iba malý
 vetrací otvor v strope. V takto vybudovanom záhrabe je možné dosiahnuť teplotu
 okolo 0°C pri akomkoľvek mraze. Problémom je, že sa človek môže počas spán-
 ku udusiť najmä po viacdňovom bivakovaní keď sa na stenách vytvorí vrstva ľadu.
 Odporúčam hlavný vchod nikdy úplne neuzatvárať. Túto akciu som absolvoval so
 40 litrovým batohom, v ňom som mal perový spacák, alumatku, jedlo, varič Pin-
 guin Hiker s kartušou Pinguin (bezproblémovo fungovala v týchto mrazoch) pol
 litrový nerezový hrnček, príbor, dvoje náhradne rukavice, termokuklu a drobnosti
 ako čelovka, gps, kompas, mapa, Victorinox, firesteel, lekárnička nejaké veci na
 núdzovú opravu vybavenia. Z vonkajšej strany - samonafukovacia karimatka lit-
 rová termoska, litrová Sigg (v zime neodporúčam), zmrznutá litrová fľaša (zby-
 točná) , lopatka na sneh a malá perová bunda. Nádoby s vodou je  vhodnejšie
 nosiť vo vnútri než po bokoch, ale ja som na to nemal miesto a časom mi vždy
 zmrzli aj tam. Hmotnosť batohu bola niečo cez 9 kg, dalo by sa to určite zredu-
 kovať nejakým ultraľahkým vybavením, ktoré nevlastním. Je vhodné pribaliť aj
 bivakovací vak, ľadvinový pás poprípade termosku na jedlo, ktorá zjednoduší va-
 renie, našlo by sa toho určite viac od litra rumu po satelitný telefón. Takto zba-
 lený viem fungovať 2-3 noci potom by bolo 40 litrov asi málo, každopádne je to
 dosť individuálna záležitosť a mnou zvolený spacák je trojsezónny nie plnohod-
 notne zimný, iným ľudom nemusí postačovať. Taktiež som nemal žiadne náh-
 radne oblečenie iba rukavice, čo môže byť pri zlej voľbe v zime trochu problém.
 Pri podchladení sú aj zdanlivo jednoduché činnosti veľmi náročne a v takom po-
 časí môže nastať veľmi rýchlo. Netreba zabúdať, že každá časť výstroja a vyba-
 venia sa raz pokazí.

    Na úplný záver by som chcel odporučiť dokonalé plánovanie, voľbu spoľahli-
 vého, odskúšaného vybavenia a rešpekt pri realizovaní nezabudnuteľných zim-
 ných bivakov, ktoré pre mňa vždy predstavovali veľkú výzvu.




                                                                             Jakub Sakala



16.03.2013 12:14:13
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one