Tento víkend predbiehali vášnivé debaty v znamení, Ideme! Len kam? Ešte v
 sobotu skoro ráno sme sa na ceste pri Levoči rozhodovali, kam budú smerovať
 naše kroky a lyže. Žreb padol na Žiarsku dolinu a jeho vrchol Baranec, s návšte-
 vou Žiarskej chaty a večerným presunom autom na Štefáničku do Nízkych Tatier.
 Cesta k Žiarskej doline vedie popod Dušanovu bytovku v Liptovskom Mikuláši,
 kde sme sa obzerali po jeho papagájovi či nelieta niekde okolo. Na parkovisku už
 v doline nás privítala miestna vymáhačka parkovných poplatkov. To vždy strašne
 poteší. Po krátkej príprave šliapeme žltou značkou na tretí najvyšší vrchol Západ-
 ných Tatier Baranec. Premiéru tu má Kubov splitboard. Iľkove predpovede na pek-
 ný jasný deň sa nenaplnili. Po výstupe nad pásmo lesa nás čakali výhľady na foto-
 genickú oblačnosť. O bezpečnosť sme sa starali častým vytváraním žltých sônd
 do snehu a Marošovými osemkanálovými pipsami. Sneh na hrebeni začína byť
 škrupinatý čo nás výrazne spomaľovalo a čím bližšie sme boli k vrcholu, tým me-
 nej sme okolo seba videli. Trasa bola jednoznačná, nebolo miesta kde by sme
 mohli zle odbočiť a v najhoršom prípade sme mali mobily s otázkou,  kde som ?
 Na horskú službu. Monotónne šliapanie s minimálnou viditeľnosťou ukončil až
 pohľad na vrcholový obelisk vystupujúci z hmly. Po krátkej pauze na vychutnanie
 okamžiku, fotenie (moc nebolo čo) a na doplnenie rôznych tekutín rozmýšľame
 nad zostupovou trasou.

 Výstup hrebeňom od parkoviskaVrchol na „dohľadBaranec 2184 m







   Plán bol zlyžovať Jarný žľab smerujúci k Žiarskej chate, no snehové podmienky
 a minimálna viditeľnosť nám to nedovolili. Pokus o zlyžovanie Jarného žľabu by
 najskôr skončil nábehom na skalné prahy „Barančíka Central" a to by znamenalo
 rušné chvíle pre nás i horských záchranárov. Chtiac nechtiac sme zostupovali tou
 istou cestou ako sme vyšli. Lyžovanie medzi nie úplne zasneženú kosodrevinu sa
 vyrovná snáď len mladina Vihorlatských vrchov. Tu sa vypomstilo slovné urážanie
 spomínanej kosodreviny Kubovi, ktorý vzápätí urval jeden zvar na novom viazaní
 splitboardu. Kuba zvyknutého na takýto druh problému to nezaskočilo a po pár
 minútach opráv bol splitboard vo funkčnom stave. Nižšie v lese kde nás už zas-
 tihla tma som začul akoby ryčanie jeleňa. Bol to však Jožko, ktorému si stret zo
 smrekom tatranským odnieslo koleno. Po strastiplnom zostupe sme sa všetci ziš-
 li na parkovisku pri aute. Až tam sme zistili že Jožkovi po havárke stekala krv po
 čele. Tu sa využila auto lekárnička, ktorá sa v Majkiho aute doteraz vozila bez vy-
 užitia. Po ošetrení rany sme zhodnotili možnosti ubytovania. Pôvodný plán k pre-
 sunu a výstupu na Štefánikovú chatu bol zavrhnutý Žiarskou chatou vzdialenou
 5,5 km nenáročným stúpaním. Ešte jeden telefonát na chatu o stave voľných mie-
 st a už sme šliapali nočnou dolinou za svitu čeloviek. Môj najkrajší pohľad dňa boli
svetlá z okien nocou zahalenej horskej chaty. Nasledovalo čapované pivo a kapus-
 tová polievka s bryndzovými pirohmi v spoločenskej miestnosti. Bola sobota večer
 a o atmosféru na chate sa starala „skupina rozličný tovar 2x0,7l" a „súbor švédsky
 stôl, čo batoh dal". Na posteľné matrace sme sa dostali hodinu po polnoci.

Švédske stoly na Žiarskej chateKrajšie nedeľné počasiePríslop, Baníkov a Hrubá kopa







   Pokojné nedeľné ráno ukončili aktivisti Majki, Maroš a Kubo, ktorí sa vydali zly-
 žovať Hrubú Kopu. Keďže sa ukázalo pekné počasie, bol by hriech ostať sedieť na
 chate a tak som sa vybral vonku i Ja s Jožkom. Cestou k Žiarskemu sedlu sme si
 obzerali včerajší plánovaný Jarný žľab. Akurát z Baranca nebolo vidieť stopy po ly-
 žiaroch. Všade okolo ich bolo až-až. Tým sme sa len uisťovali, že včerajší návrat
 z Baranca bola správna voľba. Na Rázcestí pod Homôľkou som nechal Jožka, kto-
 rý cítil včerajšie koleno a vybehol som si pozrieť Žiarske sedlo. Na lyžovaní po štr-
 bine som sa vytrápil viac ako pri šliapaní hore. Po ceste dole som nikoho z našich
 nevidel a keď som dorazil k chate nevidel som žiadne známe lyže. Bolo štvrť na
 dva a tak som usúdil, že už všetci budú na ceste dole k autu. Mobilný signál sa na
 chate hľadá ťažko a o druhej bol naplánovaný odchod z Tatier. Cesta z chaty bola
 stvorená pre lyže. Stačilo sa na ne postaviť a išlo to samo. Necelých šesť kilome-
 trov ubehlo ako voda a už som stál na parkovisku kde na moje prekvapenie nikto
 nebol. Nasledujúcu hodinu som sa motal s lyžami na batohu po okolí, keďže tam
 nebol žiaden podnik. Za zmienku stojí už len pekný výhľad na Vysoké Tatry z diaľ-
 nice. Ďalší zaujímavý víkend je za nami a o päť dní sa stretneme znova.



                                                                                 Vlado



16.03.2013 03:22:26
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one