Každoročne sa koná na chate stretnutie milovníkov hôr, ktorú organizuje Martin
 Gáblik. Asi Martin, ale to je jedno, hlavné je stretnúť sa so známymi aj neznámy-
 mi. V rámci akcie tu majú stretnutie aj účastníci minuloročných expedícií na Cho
 Oyu, vysokej 8201 m. Tento rok sme sa pridali k Sašovi aj Vlado, Peťka a ja –
 Dušan, a stálo to za to. Nielen premietanie z expedície, večerná zábava, ale aj
 náš zvolený program počas dní, aj keď nevyšiel podľa predstáv.



S počasím to pár dní pred odchodom vyzeralo všelijako,
ale nakoniec sme vystupovali z auta v jasných Tatrách
s úsmevom na tvári. Ten ale rýchlo zmizol, keď k nám
prišiel strážnik parkoviska. Super, po niekoľkých rokoch
sa v zime znova platí. Tiež nás nepotešili naše prepl-
nené batohy, no výstup na Zamkovského chatu nie je
náročný a pomerne krátky.
Prekvapenie nastalo, aspoň
pre mňa, keď sme sa ubytovávali na povale v priestore
 chaty. Čakal som, že budeme spať v hospodárskej budove na povale. Pre ťažké
 batohy a hlavne veľké sme si pri výstupe rebríkom na povalu museli pomáhať.
 Neviem či len mne, ale takéto ubytovania sa mi páčia najviac. Bacówka, Brnčalka,
 ... Sme tu prví a môžeme si vyberať miesto na spanie.


    Po vybalení sa a najedení, približne o 14:30, využívame zvyšok dňa na krátku
 skialptúru. Zvolili sme si Filmársky  žľab spadajúci z Lomnického sedla, v ktorom
 sa lyžuje, ale na opačnú stranu ako sme boli my. No čas aj podmienky sa rýchlo
 menili.Slnko už dávno zašlo za oblaky a klesajúca teplota sa podpísala na tuhnu-
 tí snehu polyžovaného žľabu. Vyšli sme aspoň kde sme vyšli. Zjazd bol na niekto-
 rých miestach super, ale väčšinou bola doska alebo zatvrdnutý sneh po zosuvoch.











    V sobotu vyrážame o ôsmej smerom na Téryho chatu. Sašo ostáva na chate
 a pôjde s Rasťom na Veverkov ľadopád. My si zvolíme cieľ až na Téryho chate
 predbežne Ľadový štít. Výstup dolinou a hangami bol rýchly, po tvrdom prešlia-
 panom snehu, ale za chatou to už bolo o inom, iba chvíľu bola stopa, ktorá nes-
 kôr odbočila na Baranie rohy. Napriek tomu sa držíme zvoleného cieľa – Ľadový
 štít cez koňa. Ešteže máme Vlada, ktorý prešliapaval až na snehovú pláň, kto-
 rou sa vystupuje do Ľadovej priehyby.


    V lete, bez snehu, je výstup do priehyby pomerne dobrý, ale v hlbokom snehu
 sa pomaly sunieme strmým svahom. Trochu príjemnej zmeny nastalo pri prelie-
 zaní mixového úseku. Aspoň pre mňa :-), ale Vlado si myslel niečo iné. Dalo sa
 aj obísť :-). Na hrebeni sa rapídne zmenili podmienky. Vlado je v takom teréne
 prvý krát a začína zvažovať čo ďalej. Zatiaľ ho presvedčíme o postupe vyššie. Na
 hrebeni sa strieda tvrdý a sypký sneh, ale ide sa dobre. Celý čas sa obzerám na
 obe strany, ale hlavne do Javorovej doliny. No čím sme vyššie, tým sa viditeľnosť
 znižuje, vietor zosilnel a začalo hustejšie snežiť.











    Pred Ľadovým koňom nahadzujeme sedačky, naviažeme sa a skúšame to ďa-
 lej. V prípade tvrdšieho snehu by som si trúfol prejsť po dvoch, ale snehové hríby
 nedržia, a tak musím zhadzovať haldy snehu, zatiaľ čo sa tlačím rozkročmo po riti.
 Medzi jednotlivými blokmi žuly je kopec snehu, ktorému moc neverím. Takže sa
 pekne vrátim. Vlado bledý,Peťka premrznutá a ja tiež zisťujem, že cítim na rukách
 zimu. Nie moc nadšení sa vraciame späť do sedla. Počas zostupu sa ako vždy v
 takých prípadoch presviedčame, že to bolo správne rozhodnutie. Nie vždy sa to
 darí. Trochu rozptýlenia si doprajeme riťozjazdom alebo po bruchu až do doliny.


    Keďže sme nepokračovali ďalej na vrchol, ostalo nám času na prestávku na Té-
 ryho chate. Samozrejme sme buchli rum, no nie kvôli dostatku času a potom už
 len dole a dole. Pred Zamkovského chatou stretávame Rasťa aj Saša. Sašo krva-
 vý a Rasťo s riadnou podliatinou pod okom. „Čo sa stalo?“ „Tvrdý ľad.“ A niečo aj
 o Maďaroch spomínali čo tiež liezli na Veverkovom. Viac nebolo treba vysvetľovať
 :-). Rasťo to schytal keď ťahal. Klobúk dole, šupa to musela byť riadna.











    Vo dverách chaty ma prekvapí Tomáš zo Smižian a ešte viac, keď mi neskor-
 šie povie, že čakajú tretie. Heh ... Držím palce. Dúfam, že sa nevyplní - Kto sa
 smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie, :-). Pospomínali sme, niečo (momen-
 tálne nemožné) aj naplánovali. No uvidíme, snáď sa zopakuje rok 2008.
Neskôr
 začal hlavný program víkendu – premietanie Cho Oyu a krásne zábery s komen-
 tárom z prvej ruky. Super. Nakoniec sme aj čo to pospievali, čo sme vedeli, ale
 dokopy strašne málo ...


    Na nedeľu nám už neostalo veľa času. Nechceli sme sa vrátiť neskoro a cesta
 je dlhá. Ale ranný pohľad na oblohu nás aspoň vyhnal von a na Téryho chatu.
 Deň pred napadlo niečo snehu, a tak bolo potrebné prešliapať stopu a Vladovi
 už na začiatku hangu  vypovedali pásy. Hodil lyže na plece a vyšliapal to ako
 včera po svojich. Ostatní sme sa pekne kľukatili a otáčali v nedržiacom novom
 snehu na tvrdom podklade. No stálo to za to, však na fotkách to vidno. Vlado
 zlyžoval celý hang a pripravil sa pred lyžovaním na Hrebienok po úzkom vyšmý-
 kanom chodníku, učí sa rýchlo.











    Zjazd po magistrále na Hrebienok s ťažkými batohmi sme zvládli na jednotku.
 Žeby to prevarené víno pred odchodom z chaty? Prekvapil aj Vlado, ktorí došiel
 tesne za nami. Iba na jednom mieste musel kričať na fotiacu sa skupinku nech
 mu uhnú z cesty. Možno ho aj odfotili pri odskakovaní :-). Najnepríjemnejšie to
 bolo z Hrebienka po sánkarskej dráhe do Smokovca, kde stehná dostali zabrať
 na ubitej hrboľatej ceste. A je koniec. Z cesty späť si veľa nepamätáme, lebo
 sme videli iba cez malý priezor na prednom skle. Nabudúce ...




                                                                                  Dušan
16.03.2013 12:05:18
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one