Veľkonočný skialp po UA poloninách






Ljutanská holica 1375 m - Ostrá hora 1405 m

    Jožo, Jurij, Kubo a Tomáš sa rozhodli, že si z tohtoročnej Veľkej noci ukroja
 dva dni pre výlet na Ukrajinu. Aj napriek prvotným obavám z nepriazne počasia
 dopadlo napokon všetko na výbornú. Nuž posúďte sami.

    Je Veľký piatok a budík na mobile mi začína vyzváňať o 4.45 hod. Schmatnem
 ho a pomaly začínam prebúdzať všetky zmysly. Najprv šteľujem uši a vzápätí si
 v duchu zahreším. Vonku leje ako z krhly. No nič. Vstávam, zajedám ovsenú ka-
 šu, umývam sa, beriem batoh a hybaj ho do pivnice po lyže a zvyšok výbavy.
 Jožovi volám až po tom ako vyrážam autom z Vranova. Určite mi povie, že z
 nášho výletu nebude nič. Prší, prší len sa leje ale chlapík na druhej strane telefó-
 nu sa len tak smeje. "Jasné, jasné že ideme," odpovedá Jožo na moju otázku, či
 to mám otočiť a smerovať naspäť domov, alebo pokračovať v ceste na Humenné.

    Kubo nedvíha telefón. S Jožom sedíme v aute pred jeho blokom už dobrých 20
 minút. Jurij čaká pred svojou garážou približne rovnaký čas a nikto z nás netuší,
 či opozdilec nakoniec dorazí, alebo nie. Sláva. Nakoniec ho po niekoľkých telefo-
 nátoch Jurij zobudí a chlap prichádza k autu s plnou poľnou, ale bez pasu. Vracia
 sa teda poňho naspäť domov. Spolu s Jožom si však stihneme všimnúť, že Kubo
 nie je celkom "švirži". Veď bodaj by aj bol. Do postele zaľahol len pred troma ho-
 dinami zmordovaný Jamesonom :-). Po jeho návrate vyrážame  vyzdvihnúť Jurija.
 Svitá a my opúšťame Humenné smerom na Ubľu.

    Kubovi nie je najlepšie ani na hraničnom priechode počas pasovej kontroly a
 tak si naďalej podriemkava. Pozornosť u hraničných policajtov nebudí ani tak Ku-
 bo, ako tá hromada lyží, lyžiarok, batohov lopát a spacákov, ktorá ho v aute ob-
 klopuje. Muža zákona na chvíľu zneistí aj pohľad na Jožovho hnedého medvedíka.
 "Kam ste sa to chlapi vybrali?" pýta sa službukonajúci policajt. "Lyžovať. Ljuta,
 Vyška," približuje cieľ našej cesty Jožo. Chlapík sa len pousmeje a posiela nás
 ďalej. Hádžeme do pasov motivačné dve eura pre pasovú kontrolu na ukrajinskej
 strane a colné pásmo opúšťame ani nie po 15 minútach. Na záver konštatujeme,
 že ukrajinská colníčka, ktorú stretávame pri odchode z colnice ako poslednú by
 fakt stála za..., teda za pozvanie na večeru.

    Chalva, ukrajinské pivečko, výmena eur za ukrajinskú menu. To je dôvod našej
 zastávky v neďalekom "magazíne". V ústrety asfaltky posiatej miliónpäťstotisíc
 výtlkmi sa asi po hodine jazdy postupne blížime k nášmu cieľu. Obec Vyška nás
 víta atmosférou zašlých čias, ktorú symbolizujú zaparkované lady a moskviče
 pred starými domami miestnych obyvateľov. "Kde sa tu dá prespať?", pýtame sa
 okoloidúcich Vyškovčanov." Smerujú nás vyššie k novému zrubovému komplexu.
 Po tom ako dorazíme na miesto sa rozhodneme v jednom zo zrubových domče-
 kov ubytovať. Po chvíli už vyrážame za horami s obavami, že nám po stále dera-
 vej ceste odpadne z Jožovho fiata výfuk. Biely šíp to však vydržal. 

    Z obce Vyška sme dorazili do susednej Ljuty. Okamžite budíme pozornosť nie-
 ktorých dedinčanov, ktorí sú veľmi prívetiví a pomáhajú nám s orientáciou na ma-
 pe ako i  plánovaním trasy. Kuba ešte stále trápi Jameson, ale nič to nemení na
 jeho rozhodnutí vydať sa v ústrety Ljutanskej holici. Po chvíli pochodu je nám tak
 teplo, že sa Jurij a Kubo vyzliekajú do pol pása. Na prvý sneh a spustu snežienok
 narážame približne v 900 metroch nad morom. Za chvíľu stojíme, dopĺňame ene-
 rgiu všelijakými fajnotami ako aj tekutinami a postupujeme ďalej. Les sa za chví-
 ľu stráca a štyroch čudákov na lyžiach začínajú vítať holé pláne. Ljutanská holica
 je na dosah ruky a Kubo je už úplne fit. Na vrchole je to pritom stále ešte na krát-
 ke tričko. Zhadzujeme batohy, rozbaľujeme svačinu, pijeme pivečko a kocháme
 sa na zajtrajší cieľ našej cesty na druhej strane údolia - dvojvrchol Ostrú Horu.

    Po obedňajšej prestávke nasleduje pochod hrebeňom s výhľadom na Poloninu
 Runu. Približne po kilometri bočíme vľavo a vytúžene snímame pasy z lyží. Nasle-
 duje asi 300-metrový zjazd dole zasneženou pláňou posiatou nízkou mladinou až
 po hranicu lesa, kde štartujeme obľúbenú akrobatickú jazdu pomedzi stromy. Tro-
 cha sa aj nasmejeme, pretože niektorí členovia výpravy pristanú po pádoch aj na
 ústach. Dnešný výlet sa chýli k záveru prechádzkou cez lúku posiatu tisíckami ble-
 dúľ karpatských (Jovsa by ticho závidela) a niekoľkokilometrovým pochodom popri
 riečke Luťanka až do Ljuty.Na medveďa či vlka sme na spiatočnej ceste nenatrafili,
 zato na jednej z lúk nás zaujmú dva kone spásajúce prvú jarnú trávu. Po dvoch ki-
 lometroch stretávame chlapíka, ktorému sa spomínane tátoše stratili. Začne spo-
 mínať všetkých svätých, keď mu oznamujeme, kde sme ich videli naposledy. Vo
 Vyške sa k nám okamžite prihovárajú miestni.Diškurujeme o Ukrajine, Slovensku,
 banditoch, mafii, politike ako aj nešťastnej Timošenkovej, ktorá skončila v base.

    Je večer a my sme dorazili do Ljuty. Čaká nás bazén a rozpálená parná ako aj
 fínska sauna, ktorú sme si u šéfa penziónu dohodli ešte pred odchodom na túru.
 Predtým ešte na izbe niečo zajeme a pokoštujeme zo zelenej marky - vodky, kto-
 rú nám odporučili pri návšteve miestneho magazína. Po niekoľkých hodinách wel-
 nessu, prichádzame na izbu, vyprázdňujeme zelenú marku a v posledných minú-
 tach Veľkého piatku, neodoláme bôčiku a prerastanej slanine. Za krátky čas sa
 už odkladáme na sladký spánok.

    Sobota. Ráno plné očakávania z nadchádzajúceho dňa. Do areálu penziónu pri-
 chádza Ukrajinec Slavo z Vyšky zo svojim Uvazom. Prevezie nás lesom, aby sme
 si skrátili cestu na Ostrú horu. Nakladáme lyže,  batohy na korbu a za chvíľu už
 frčíme po deravých cestách Vyšky a Ljuty o sto-šesť. Piva máme ešte dosť, tak si
 popíjame, spievame a kývame všetkým naokolo. To ešte netušíme, aké prekva-
 penia nám dnešný deň pripraví.

    Tým prvým je, že Uvaz zapadol v snehu asi dva kilometre pred lúkou, kde nás
 mal dopraviť. Zoskakujeme z korby, dohodujeme si večerné vyzdvihnutie, zdraví-
 me posádkou zelenej mašiny a pokračujeme lesom pešo. Cestu po chvíli križuje
 dravý potok. Jožo to riskne, ale pri preskoku ponad vodu si namočí nohy. Zvyšok
 partie preto pokračuje ďalej ale aj po 100 metrov je potok naďalej nepriechodný.
 Kubo nemieni čakať a rozhodne sa ho preskočiť. Dopadne dobre, akurát prišiel v
 silnom prúde takmer o lyžiarsku palicu. Po chvíli som už nabrúsený aj ja a pustím
 si to cez mazľavý spadnutý strom po zadku. Jurij to rieši nakoniec prebrodením
 potoka na boso.

    Ani nie o 15 minút už hádžeme o niečo vyššie cez šírku celého potoka suché
 poleno. Cesta je opäť nepriechodná. Drevo sa nám podarí  zašprajcovať do oboch
 brehov a prejsť po ňom na druhú stranu potoka. Po niekoľkých metroch pochodu
 zaznie z Jurijových úst veta, po ktorej nám prejde mráz po chrbte."Stratil som pas
 aj mobil." Z výrazu jeho tváre je jasné, že si fígle nerobí. Vracia sa hľadať stratené
 veci a my si už predstavujeme ako sme vypočúvaní pre stratený cestovný doklad
 na ukrajinskom konzuláte v Užhorode. Jurij sa však vracia asi po piatich minútach
 s pasom, mobilom a úsmevom na tvári.

    Po 5 minútach chôdze opäť cesta, ktorú križuje dravý potok. Nevadí. Prejdeme
 ho po zvalenom strome. Pri prechode na druhý breh, však stráca Kubo paličku,
 ktorú sa mi podarí zachytiť v prúde vody len tak-tak . Po chvíli plavú potokom aj
 Kubove okuliare. Chlapík sa naštve a s cieľom zachrániť svoj matroš, skáče do po-
 toka. Neskôr vylieva vodu z lyžiarok a všetci pokračujeme spoločne hore strmým
 lesom smerom na Lysynu (1153 m). Po snehu zdolávame aj Munčil (1328 m) a
 zaslúžený oddych si vychutnávame následne na "prvej" Ostrej Hore (1405 m). Ne-
 vynecháme ani jej druhý vrchol z ktorého sa kocháme pohľadom na cieľ niektorej
 z našich budúcich ciest na Ukrajinu - Poloninu Runu.

    Cieľ našej dnešnej cesty, a to miesto so zaparkovaným Uvazom, je ešte ďaleko.
 Z Ostrej Hory si to nasmerujeme dole lesom pričom nás v nižších polohách opä-
 tovne zastavuje nepriechodný potok. Cesta ku kamarátom Ukrajincom sa preto
 začína komplikovať. Výstupom strmým lesom a následným zostupom schádzame
 na suchú cestu v údolí. To, že ide o správnu trasu nás po približne troch kilomet-
 roch chôdze v lyžiarkach presvedčia siluety dvoch tmavých postáv. Sú to naši ukra-
 jinskí známi. Do Vyšky nás vezú Uvazom po tom ako nás tri hodiny čakali v lese.

    Čo dodať na záver? Snáď len to, že "neznáme vody" Ukrajiny nám počas dvoch
 dní priniesli správnu dávku napätia, dobrodružstva, relaxu a samozrejme srandy
 a zábavy. Aj ľudkovia tam boli fajn. Samohonky asi pijú viac než je treba, ale ok-
 rem pálenky smrdia aj človečinou a to je podstatné.

    Ukrajine nazdar a dovidenia.

                                                                            Tomáš Doboš




16.03.2013 11:59:45
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one