Tarnica 1346 m

Wolosate – Przelecz Bukowska - Rozsypaniec – Halicz – Tarnica – Wolosate


    Zima sa končí, o dva dni privítame jar, tak aj preto som sa rád pripojil k plá-
 novanej akcii (Robo, vďaka) a v slušnom počte 13 účastníkov na troch autách sa
 prepravujeme do Wolosateho, obce s pohnutou históriou. ... viac tu

Pred sedlom (Przelecz) Wyźnia nás prekvapuje hrubá vr-
stva ľadu s hlbokými vyjazdenými koľajami (samozrejme
iba tromi pre oba smery), ktoré ani nepustia auto mimo
nich. Našťastie oproti nešlo žiadne auto...
Pri nástupo-
vých prípravách nás navštevuje jeden člen partie od nás,
ktorí sú tu už od piatku (vlastne som mal ísť s nimi aj ja,
ale nemohol som ísť na viac dní). Informácie o podmien-
kach ale pomôžu, odvďačujeme sa mu za to úvodným
prípitkom, veď prejaviť vďačnosť sa patrí, však.

    Po vystrojení sa všetkých členov „grupy“ (jedny backcountry, jedny telemarky,
 ostatní skialpy) vyrážame po asfaltke, teraz s vysokou vrstvou snehu, popri po-
 toku Wolosiatka. Trasa má spočiatku minimálne prevýšenie, až v závere sa dví-
 ha strmšie a úbočie Rozsypanca prekonáva v serpentínach. V Bukowskom sedle
 sa dostávame zároveň na hranicu s Ukrajinou i nad hranicu lesa.
Nad prístreškom
 BPN (Biesczadski park narodowy) sa počkáme, aby sa rozťahaná skupina dala
 dokopy. Kocháme sa pohľadmi na krásny hrebeň vedúci na Kinczyk, zavrhujeme
 ale nápad vyšlapať si naň, keďže tam vraj unášajú turistov...











    Vydávame sa radšej popri skalách Rozsypanca, kde začína statočne fučať, ako
 sľúbil Aladin, a tak všetci postupne nasadzujú vetrovky, čiapky, ba i rukavice. Ob-
 čas sú nárazy také silné, že je problém udržať sa na nohách. I fotenie v takom
 vetrisku je zážitkom, výhľady pritom stoja zato. Až také niečo som nečakal, pôso-
 bí to na mňa priam monumentálne. Skupina Tarnice má jednoznačne iný charak-
 ter ako poloniny Wetlinska či Caryńska.
Vďaka častému foteniu dosť zaostanem,
 ale všetci sa znova počkáme na Haliczi, krásnom výhľadovom kopci so zaujíma-
 vou výškou – 1333 m. Stretávame prvých turistov, poľských a tiež na skialpoch.











    Za chvíľu sa už spúšťame po svahu Halicza smerom na Kopu Bukowsku. Až pri
 páde zisťujem, že rukavice mám ešte v batohu, a tak si ich rýchlo nasadzujem,
 lebo firn má celkom dobrý brúsny účinok na holú kožu. Navyše predpokladám,
 že dnes to bola síce moja prvá, ale nie posledná „držka“.
Nasleduje pekný úsek
 skalnatým hrebienkom Kopy Bukowskej,  neskôr samotný vrchol Krzemieňa ob-
 chádzame a traverzujeme do širokého údolia medzi ním a Tarnicou. Tesne pred
 dosiahnutím dna údolia ešte stíham hodiť svoju „držku dňa“, klasickú hlavičku
 do snehu, kedy  sa mi sneh vtlačí za okuliare, ba niekoľko zrniek firnu i do jed-
 ného ucha. Radosti z krásnych výhľadov niečím vykúpené byť musia...











    Keď prichádza Ďuro, ktorý má zjazdové, nie skialpové topánky, je jasné, že
 vyhráva „držku dňa“. „Chodníkový lišaj“ na tvári (alebo inak aj „ščuchana glejta“)
 o tom jasne svedčí. Najviac pádov má síce bežkár, takže drží kvantitu, ale v kva-
 lite vyhral jednoznačne Ďuro. Snáď ho napriek tomu ešte niekedy pustia z domu
 von s našou partiou.
Po  občerstvovacej prestávke pri stĺpe s turistickým znače-
 ním, kde sneh siaha až po tabuľky, pokračujeme do sedla Pod Tarnicou. Po krá-
 tkom traverze sme na 1346 m vysokom najvyššom vrchole Bieszczad, znova po-
 chopiteľne s krásnym kruhovým výhľadom. Keďže je nedeľa a jasné počasie,
 okrem nás trinástich je tam zhruba rovnaký počet poľských turistov.











    Dohľadnosť vďaka oparu je síce slabšia, verím však, že sa mi tu niekedy po-
 darí vrátiť sa na dlhší čas a v ešte lepšom počasí.
Po spoločnej vrcholovej fotke
 všetci dobrí lyžiari zlyžovávajú vrcholový svah (trochu poniže hlavného vrcholu),
 ostatní, čiže ja a backcountry sa vraciame do sedla a schádzame dole ako všetci
 slušní ľudia :-). Znova sa čakáme pod svahom, a keď príde Ďuro, pokračujeme
 lesným úsekom, zhruba v smere modrej značky. Lyžovanie pomedzi stromy v
 ťažkom snehu má tiež svoje čaro, dole sme sa však dostali všetci v poriadku,
 ak nerátam nejaké to jemné pohladkanie konármi.











    Záverom neostáva než konštatovať, že tento popisovaný okruh ozaj stojí za
 prejdenie, v dobrom počasí sú výhľady prekrásne. Zážitkom sú však aj samotné
 krajinné útvary vnútri týchto hôr, či už skalné hrebienky  v kombinácii s líniami
 úzkych údolí potokov, či pekne a rôzne tvarované rozhranie lesnatej a odlesne-
 nej časti Halicza a Tarnice.

    Už len sa vybrať a neváhať...

                                                                       Alexander Daňo




16.03.2013 12:01:19
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one