Ďurkovec 1188 m

    Zas sme plánovali niečo na víkend, no už dlhšiu dobu sme premýšľali, že čo
 keby sme spali niekde v záhrabe pod snehom, kde by sa dalo spať, aby to bolo
 blízko, a aby bol aj dobrý výhľad a dali sa využiť skialpy. Dohodli sme sa že to
 bude na Ďurkovci.


    V sobotu sme mali zraz o 9:15, ako inak pred Billou. Nakúpili sme posledné
 potrebno - nepotrebné veci, poukladali sme vaky, skialpy a naše zadky. V zo-
 stave Peťka, Dušan, Ďuro, Majki, Vlado, a ja Maroš - chrobák sme sa tešili na
 ďalší nezabudnuteľný zážitok.
Prichádzame do dediny Runina. Chystáme sa na
 šľapanie pešo na Ďurkovec s tým, že dvaja budú šľapať na skialpoch, aby preš-
 ľapávali cestu, pretože Ďuro nemá skialpy. Zatiaľ čo sme sa chystali, Majki už
 vyráža na skialpoch s Peťkou, ktorá ide pešo a za nimi Ďuro. Neprešli ani 10
 metrov a už bol Majki po hruď v snehu. Žiadne také, povedali sme a nasadili
 sme skialpy. Ďuro šiel sám pešo. Sneh mu bol miestami až po pás a to už je
 čo povedať, Ďuro má takmer dva metre.











    Po niekoľkých metroch sa štyria členovia oddelili od nás, pretože mali rýchlejšie
 tempo. Ja s Ďurom, ktorý išiel pešo, sme išli spolu. Mohol som ísť dopredu s os-
 tatnými, ale kamoša nenechám v štychu. Medzitým ako sme s Ďurom šľapali, oni
 už boli dávno hore a kopali záhrab. Im trvala cesta cca 3 hodinky a nám cca 6
 hodín. S Ďurom prichádzame už po tme k takmer dokončenému záhrabu. Uzime-
 ní, som sa hneď chytil lopatky a pomáhal som ďalej kopať záhrab a Ďuro unavení
 po 6 hodinovej šľapačke sa išiel schovať dnu a oddychovať ( si dobrí Ďuro). Záh-
 rab sme kopali cca 4 hodiny s dvoma lopatami a jedným zmetákom. Neviem kedy
 sme dokončili záhrab, ale konečne, povedali sme si a hybaj dnu sa schovať.
Spali
 sme v záhrabe pod sedlom v preveji. Sneh bol tvrdý. Od hrebeňa na našu stranu
 bolo min 3 m snehu. Mali sme dva vchody, dve miestnosti jedna 2x3 m, druha
 2x2 m, zhruba. Jedna o 0,5 m vyššie a boli spojené. Sem tam zavadzali konáre,
 preto aj ten vysoký rozdiel. Jednoducho paráda.











    Po vybalení a preoblečení sa z mokrého do suchého sme sa zohriali v spacá-
 koch a najedli. Zohriali sme sa vareným vínkom. Medzitým ako sme jedli, pili vín-
 ko a poniektorí oddychovali v spacákoch, počúvali sme ako inak božského Káju.
 Dušan povedal na záhrab, že je to Dóm svätého Vlada, pretože Vlado sa do role
 baníka najviac vžil. Všetci smiech. To bola pohodička. Trápila nás dilema kvôli wc,
 piť veľa vínka alebo nie, lebo bol komplikovaný výstup zo záhrabu a z teplého
 spacáku sa nikomu nechcelo. Tak sme to nechali na ráno.
Ráno bolo -5°C, a to
 pre tie dva vchody a prievan. Ráno vyspatý do ružova sme si vylihovali v spacá-
 koch, poniektorí sa najedli a ďalej sme leňošili. Keď už sa nám nechcelo leňošiť
 balili sme sa. Majki bol zbalení ako prví, tu máš víno a uvar ho, povedali sme mu.









    Ako sme sa balili a popíjali varené vínko, čakali sme ďalšiu partiu z Humenné-
 ho, s ktorými sme sa mali stretnúť na Ďurkovci. Zrazu sme počuli hlas, môžem
 ísť dnu? Hej poď. Prišiel Kubo. Pokecali sme čo a jak a hneď za ním prichádza Pa-
 portňak, hneď nám bolo veselšie.
Paportňak nám povedal, že ostatní išli inou
 cestou hore ako my, takže sa stretneme na Ďurkovci. Postupne, ako sme vychá-
 dzali von zo záhrabu, nás vonku čakalo prekvapenie, fujavica nenormálna a
 hmla. A ako povedal Vlado, prefackalo nás to poriadne. Ako som tak šlapal na
 Ďurkovec, skoro ma odfúklo, taká bola silná fujavica a to som mal veľký batoh
 na pleciach.
Niekoľko metrov pred Ďurkovcom som videl v diaľke veľa ľudí. Prišiel
 som bližšie a tam boli Janko Dž., Robo, Jožko, Tomáš. Taká partia sa zišla, že
 som bol v nemom úžase. Vrcholová fotka a davaj dolu k autám.









    Zjazdovali sme dolu po tom krásnom prašane v lese, boli aj dajaké pády, kotr-
 melce proste úžas. Prišli sme do nejakej doliny, kde sme sa čakali. Poniektorí, aj
 ja medzi nimi, sme čakali dlho na ostatných, tak sme si ešte raz vyšľapali taký
 strmák na rúbanisku (Skipark Ďurkovec), aby sme si ešte raz mohli užiť ten krás-
 ny strmý zjazdík po prašane. Opakujem sa, ale nádherný strmý zjazdík nemal
 chybu. Všetci už boli dolu okrem Vlada, ktorý pomaly, ale isto zjazdoval ďaleko za
 nami z Ďurkovca. Tak sme čakali ďalej. Ostatní už išli dolu a z diaľky sa ozývalo,
 že Vlado je už dolu. Tak išli aj ďalší dolu. Ja ešte s Kubom a s Jožkom sme si vyš-
 ľapali strmák oproti. Tak som išiel ešte raz hore. Bomba, úžas fantázia. Keď sme
 boli hore v diaľke vidíme osobu, ktorá zjazduje dolu. Po kývaní a volaní prichádza-
 me na to, že to je Vlado. Hneď voláme ostatným, že Vlado je ešte hore s nami.
 Tá stopa nebola po Vladovi, ale po Peťovi,ktorý nevyšiel na Ďurkovec kvôli pásom.











    Po zjazde druhého strmáčika, ktorí bol proste fascinujúci, sme išli pomaly k au-
 tám aj mi. Ako tak ideme dolu stretávame Vlada, ktorí bol naštvaný, že sa mu
 nedarí zjazdovať. Vymenoval všetkých svätých a išli sme ďalej. Ten pohľad na Vla-
 dove oči bol nezabudnuteľný.
Cesta k autám bola krásna a škoda, že tak rýchla.
 Ako posledný prichádza Vlado. Ako sa vraví, poslední je prví. Všetci sme povzbu-
 dzovali, Vlado póóóď. V diaľke už len počuť píííp boháča píííp do piťa píííp. Všetci
 smiech.
Naložili sme vaky, lyže do áut a išli sme ešte do Sniny ukončiť akciu. V
 Korze sme si dali pizzu, dajaké to pivko a ešte ovocíčko. V dobrej nálade sme
 odchádzali do Humenného.
Kde akcia začína, tam aj konči, pri Bille. Poprekladali
 sme vaky do áut, aj mi sme sa popresadali, rozlúčili sme sa a domov.


    Tento víkend bol jednoducho povedané najsamlepší, fantastický, neopísateľný,
 bombový, špica. Bolo nás veľa a dúfam, že nás bude veľa aj na iných spoločných
 akciách.
Už sa teším na budúci víkend čo zase vymyslíme.



                                                                                      Maroš


 
16.03.2013 12:12:15
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one