Nízke Tatry


Dátum : Február 2005          Autor : Marián Surničin
Vyhrabal som jeden starý mail, v ktorom píšem kamošovi, ako som chcel prejsť hrebeňovku Nízkych Tatier. Bola to jedna z mojich prvých skialpových túr ...

Ako teda vieš, bol som v Nízkych Tatrách v stredu okolo pol 12. Na obed som vyrazil z Čertovice. Počasie bolo rozprávkové, krásne výhľady od Kráľovky po Rozsutce, Stoh, komplet Západky, Vysoké Tatry ... Došiel som na Štefáničku asi o pol tretej. Tu som chcel prespať, takže poobede som ešte mal čas, zlyžoval som si Ďumbier. Bol som na chate jediný hosť. Bola pohodička, pokecal som s chatárom, ako ide život a tak o horách ... však vieš :-).

Ráno som sa vydal ďalej po hrebeni smerom na Chopok. Chcel som dôjsť na Ďurkovú. Z rána bola viditeľnosť ešte celkom znesiteľná, no bolo to čim ďalej tým horšie. Na Kamienku som už došiel v dokonalej neviditeľnosti. Dal som si teda čaj a ako sa tie mračná cez hrebeň prevaľovali, občas sa ukázala aj modrá obloha, ale to bola len zákerná finta. Vydal som sa ďalej smerom na Ďurkovú skúsiť šťastie. Avšak asi po hodine - hodine a pol som sa pre tu hroznu bielu tmu rozhodol vrátiť. A spravil som dobre, lebo som sa ledva podľa svojich polozafúkaných stôp dokázal vrátiť späť na Kamienku. Tu som strávil fajn popoludnie a noc v spoločnosti našich bratov Čechov a kariet, takže opäť ta chatová pohodička, ktorú nikde dolu nezažijes ... však vieš :-)

V piatok ráno sa mraky len tak prevaľovali v nižších polohách hrebeňa, tak som teda opäť skúsil cestu na Ďurkovú. A podarilo sa. Zlyžoval som Chabenec a na Ďurkovej som bol už o 11:00 hod. Tu nebol ani chatár, tak som sa cez sneh prekopal do chaty, napil sa čaju a rozhodol sa pokračovať, že snáď dôjdem až na Donovaly alebo zídem z Veľkej Chochule do Korytnice. A po chvíli začala ta pravá biela tma. Videl som ledva od tyče k tyči, ale tak čas bol dobrý, tak som pokračoval. Došiel som na Latiborskú  hoľu a tu sa tyče zrazu stratili. Jednoducho som sa ďalej nedokázal orientovať, nedokázal som sa udržať na hrebeni. Takže som nechtiac v domnienke, že klesám do sedla pod Skalkou klesol asi tak 200 výškových metrov dole nejakou severnou rázsochou zlým smerom.

Keď mi došlo, že toto asi nebude ta najsprávnejšia cesta, tak som sa rozhodol vrátiť na Ďurkovú. Vyškriabal som sa teda späť na Latiborskú hoľu a celý vysušený som vypil svoje posledné dva poháre čaju z termosky. Kráčam, kráčam späť a sily dochádzajú a dochádzajú, smäd a hlad sa stupňujú ... napokon som sa teda asi po 3 hodinách polomŕtvy od únavy doteperil na Ďurkovú. Bol som riadne dehydrovaný, takže moji priateľský bratia Česi z Kamienky mi dali poriadne napiť čaju, čo navarili, najedol som sa a postupne sa dal trocha dokopy. Chatár na chate nebol. Večer ešte došli nejakí 5 slovenskí skialpinisti, takže opäť ta chatová pohodička pri krbe, ktorú nikde dolu nezažiješ ... však vieš :-)

V sobotu som sa aj s bratmi Čechmi  rozhodol zísť dolu do Magurky (na sever). Opäť bola biela tma, ale tak boli sme 4 a mali sme to trochu mnou prešliapané z piatku, takže sme celkom v pohode trafili. Z Magurky sa nám trafil skvelý odvoz do Ružomberka na vlak domov. Neprešiel som síce, čo som chcel, lebo počasie väčšinou nestalo za veľa, ale aj tak ten výlet stal zato. Hlavne ta streda nemala chybu a tiež piatok zrána sa čo to ukázalo, čo stalo za všetku tu námahu. A hlavne ta chatová pohodička, ktorú nikde dolu nezažiješ ... však vieš :-)

A ešte som sa naučil jednu veľmi dôležitú vec. Vždy treba vedieť, kedy je čas to otočiť, lebo nabudôce mi už nebudú musieť zvýšiť sily na návrat, tak ako sa mi to tentoraz z pod Latiborskej hole vďakabohu podarilo.


                                                                                                                                   Marián
15.01.2016 08:06:05
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one