V máji 2010 som si povedal, že absolvovať hrebeň Vihorlatu za 4 dni, tak ako
 sa to praktikovalo na turistickej akcii-Poď na Podhoroď, je pre mňa už nuda. Ka-
 marát turista ,odmietol túto akciu poňať trochu športovejšie a urobiť trasu Pod-
 horoď -Strážske - za dva dni. A tak som sa spojil s kámošmi bežcami a urobili
 sme to za jeden deň. Teda presnejšie 65 km, vyše 2000 m prevýšenia,
za 13,5
 hod. Takto nejak vznikla myšlienka absolvovať zaujímavé terénne trasy Nonstop.

    Je 7.mája 2011 ráno o 7.00 hod. a my sme v poľskom Wolosatom. Sme pri-
 pravený štyria „bežecký turisti“ absolvovať trať - výzvu, v podobe hlavného hre-
 beňa Poľských Bieszczad. Kto to pozná vie, že ide o tri časti parádnych Poľských
 Polonín, ktoré sa nachádzajú hneď za našou hranicou.
Ide o masív Tarnice, Po-
 loniny Carynskej a Wetlinskej. Bežný turisti to absolvujú tri dni.
Ale človek mieni,
 plánuje a príroda mení, umožňuje. Tentokrát to vyzerá viac ako zle.
Sme v 700
 m výškových, je tu zima - okolo 0´C, fúka studený vietor a hmla z viditeľnosťou

 možno 50 m. Naviac začalo snežiť a to také veľké vločky,aké som ešte v živote
 nevidel.
A aké by to bolo hore na hrebeni ?!. Bŕŕŕ. Dávame počasiu hodinu na
 ukľudnenie, ale potom sa ukľudňujeme my, sadáme do auta a zasneženou kra-
 jinou ide sa domov. Škoda tentokrát to nevyšlo, také sú hory. Na rozlúčku sme
 si povedali : „do roka a do dňa to skúsime zas“.











    A tak sa aj stalo. Je 12.mája 2012. Dal som dokopy partiu, ktorá podľa mňa by
 to mohla zvládnuť.
Je 7.30 hod. vystupujeme z auta vo Wolosatom, po predchá-
 dzajúcej kontrole Poľskej pohraničnej stráže. Na dnes hlásili zase „sprosté„ poča-
 sie, celodenný dážď, vietor a silné ochladenie !!!
Našťastie tu v Biesczadach “ne-
 počúvajú našich meteorológov“. Je tu slnečno, jasno a na môj vkus až príliš teplo.
 Inak paráda. Ide sa nato. Zo Strážskeho Jožo Vargovič a Jano Demčák, z Humen-
 ného Peťo Gažo a Ja - Dušan Reiser zo Sniny. „Týlové zabezpečenie“ nám robí
 kamoš zo Sniny Jano Lukačišin. Prezliecť sa, niečo zahryznúť, kúpiť si po 6 Zlote
 vstupenku na tur. chodník a o 8.00 hod. vyrážame z Wolosatého, spod Tarnice
 na naše „dobrodružstvo“. Idea týchto „presunov“ je, že len do strmého kopca sa
 šľape - chodí, inak podľa možností sa beží - kluše.











    Od začiatku nasadzujeme
primerané tempo rekreačných bežcov a cez kopce
 Rozsypaniec a Halicz sa dostávame na najvyšší bod Biesczad a zároveň dnešnej
 akcie – Tarnica 1346 m. Sú tu miestami aj „fleky“ snehu. Povinné „dokumen-
 tačné“ foto pod vrcholovým železným krížom a pokračujeme ďalej. Chodník po
 ktorom ideme - bežíme je miestami kamenný a tak si treba dávať dobrý pozor
 na došľapy. Nieje veľa času na výhľady, ktoré nám toto priaznivé počasie umož-
 ňuje. Je vidieť na veľký kus Ukrajiny - Pikuj, Polonina Boržava, Ostrá a Rovna -
 fantázia. Celé Biesczady máme ako na dlani, aj z veľmi, veľmi vzdialeným kop-
 com Smerekom /našim dnešným posledným kopcom/ a v diaľke vidieť aj „Náš“
 Vihorlat. Oči to ťahá na horizont, ale rozum im velí „čum pod nohy!“ Veď raz sme
 preskakovali aj zmiju. Šľapeme - bežíme, hore - dole. Takto sa po 3,5 hodine a
 absolvovaní prvých 22,5 km dostávame do Ustrzyk Gornych 650 m, kde nás už
 čaká z autom Jano Lukačišin.
Tu si doprajeme pár minútovú pauzu na pitie, ob-
 čerstvenie a leukoplasty. Po malom „odfrknutí“ pokračujeme.











    Celou trasou ideme po červenej turistickej značke. Po tej sme sa aj dostali na
 najvyšší bod Poloniny Carynskej - Kruhly Wierch 1297 m. Odtiaľ prudko klesáme
 až do doliny s osadou Brzegi Gorne 800 m. Po ďalších dvoch hodinách sme na
 32 km nášho putovania. Slnko, teplo, kilometre a terén robí svoje. Dávame si tu
 obednú pauzu spojenú z kúpeľnou očistou v potoku. Po príjemných 45. minutách
 pokračujeme. Do „schodov do neba“ na chatu Puchatku na hrebeni Poloniny Wet-
 linskej, s nami v patričnom tempe, ide aj Jano L. Po 40 min. šľapania sme hore
 na chate 1228 m, na tak typických pre toto horstvo, hrebeňových lúkach - poloni-
 nách. Nad nami je síce ešte „plecharina“ - jasno, ale už sa objavujú aj mráčiky a
 naviac pofukuje. Celkom nám to vyhovuje. Od západu, odkiaľ by mali prísť búr-
 kové mraky, nič nehrozí. Nad Slovenskom je bezoblačné jasno. Je pravda ,že už
 začíname cítiť únavu, ale pocit, že sa pomaly, ale určite blížime k cieľu nás pohá-
 ňa samo dopredu. Po chvíľke behu hrebeňom, sa pred nami zrazu mení počasie.
 Vidíme, že bežíme do búrkových mračien, ktoré zahaľujú celý vrchol Smereku.











    Cesta späť neexistuje, pokračujeme. Zrada - vlhké mraky, ktoré čakáme zo
 západu prišli zo severovýchodu. Behom pár minút sa rapídne ochladilo, rozfučalo
 a viditeľnosť je tak 10 metrov .
Ukázalo sa nám pravé Karpatské počasie. Zo za-
 čiatku nám to aj vyhovovalo. Konečne príjemné bežecké počasie. Ale len chvíľu
 sme sa tešili. Po pár minútach, aj keď nepršalo, boli sme premočený z vlhkých
 mrakov a studený vietor tiež „nič moc“. Naviac vôbec sme nevideli kam bežíme.
 Ešte, že bežíme po červenej turistickej značke. Terén klesal, stúpal, klesal, stú-
 pal a zrazu po dlhšom stúpaní a po ďalšej 1. hod. behu sme boli na vrchole
 Smereku 1222 m. Že to bol ten náš posledný „vrchol dňa“, nás usvedčoval len
 vrcholový železný kríž, na ktorého vrchol sme v tej hmle ani nedovideli. Tiež no-
 hy sa hlásili, že už by to mohlo aj skončiť. Ale na nás ešte čakal hodinový padák
 - zostup, našťastie lesom, kde „ nedulo“. Po absolvovaní 47 km a nastúpaných
 2270 m výškových, za celkovo 9 hodín sme konečne v cieli Nonstop Biesczadami,
 na moste cez riečku Wetlinku 570 m pri osade Smerek.











    Je 17.00 hod., mierne mrholí, všetci štyria máme, ale aj náš šofér, „plnú
 budku“ - jednoducho máme toho dosť. Prezliekame sa do suchého a čistého,
 niektorí stihnú urobiť aj v tomto chlade záverečný očistný kúpeľ v riečke, kde
 sme zmyli všetok prach Bieszczad. Po ceste domov sa samozrejme zastavu-
 jeme v Cisne, v krčme Sekereczna /miestne heslo hlása - kto nebol v Seke-
 recznej, nebol v Bieszczadoch/, kde dávame pivnú a „herbatovú“ bodku dneš-
 nej akcie. Všetci zúčastnený sú spokojný a „vysmiaty“. Určite to bude patriť
 k naším vrcholným akciám v tomto roku. Ešte, že vyšlo to počasie !!! Už v
 aute na ceste domov sme začali uvažovať čo „spáchame“o rok ?
Padol návrh
 urobiť naše Poloniny. Trasa : Nová Sedlica, Kremenec, Ruské sedlo, Balnica,
 Osadné
- samozrejme Nonstop. Prečo nie... ?



                                                                         Dušan Reiser




28.10.2015 07:53:20
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one