Verdun - Francúzko

Dátum : September 2015          Autor : Jaroslav Skružný

Fotogaléria >>>
Keď poviete pred Francúzom slovo Verdun, nechápavo na vás pozerá a nevie o čo ide. Až keď pochopí povie:“ Á Verdáán“ a to „n“ je tak potlačené, že ho takmer nepočuť. Jedná sa o jedno z miest kde sa za 1.svetovej vojny, na západnej fronte, odohrávali  tie najkrvavejšie boje medzi nemeckou a francúzskou armádou. V čase od februára do decembra 1916 tu na oboch stranách padlo 700 000 vojakov. Toto bojisko dostalo príslovečný názov „Mlýnček na mäso“. Pred časom som si splnil jeden z mojich snov a podarilo sa mi navštíviť mesto Verdun aj miesta bojov tzv. Bettle fields /bojové polia/ a rád by som sa s vami podelil o  zážitky z tejto cesty. 

Verdun sa nachádza na severe Francúzska v blízkosti hraníc s Belgickom, Luxemburskom a Nemeckom a leží na rieke Máse. Ubytovali sme sa v penzióne asi 10 kilometrov od Verdunu. Naša domáca, mala v jedálni celé informačné centrum vybavené informačnými prospektami aj mapkami v niekoľkých jazykoch. Hneď po raňajkách nám urobila prednášku vo výbornej angličtine o tom čo treba určite navštíviť a kde sa dá dobre najesť. Boli sme prví Slováci, ktorí navštívili jej penzión. Už samotné raňajky boli pre nás neobvyklé a nepochopili sme, že tie veľké misky na stole neboli pripravené na mlieko a kornflexy ale na kávu. Francúzi pijú ráno viac ako pol litra čiernej kávy do ktorej si všetko namáčajú – bagety namazané s džemom aj sladké pečivo. Ale o gastronómii až neskôr.

Ako prvú návštevu vo Verdune volíme „Citadelu“. Je to v podstate podzemné mesto, ktoré bolo v minulosti vybudované pod vlastným mestom Verdun a mohlo pojať až 2000 ľudí. V čase 1. Svetovej vojny slúžilo ako logistické centrum pre riadenie obrany celého regiónu. Boli tam sústredené sklady munície, pekáreň, kuchyňa, telegraf, vodáreň, veľké skladovacie priestory, úrady, veliteľstvo. Citadela bola napojená na železnicu 330 metrov dlhým spojovacím tunelom. Vstupné cca 8 Euro, môžete si požiadať audiosprievodcu v angličtine alebo v nemčine, nasadnete do vozíčku pre 6 osôb, ktorý s vami jazdí 45 minút podzemnými priestormi a pred vami sa odvíjajú dobové scény z roku 1916. Je čas obeda a ideme do mesta na obed. Francúzske reštaurácie sú obyčajne otvorené od 11,00 do 14,00 na obed a večer od 18,00 do 23,00 na večeru. V ostatný čas sú zatvorené. Je treba sa pripraviť aj na to, že jedálny lístok dostanete len vo francúzštine a personál s vami jedná len po francúzsky. Niečo strašného, väčších lokalpatriotov som ešte nestretol. Po obede ideme niekoľko kilometrov severne od Verdunu na tzv. Betle fields a chceme navštíviť predovšetkým fort  /fortifikácia = opevnenie/ Vaux /čítaj Vóó/. Fort má betónový pancier hrúbky 2,5 metra, potom je 1 m medzera vyplnená pieskom a až potom sú vnútorné murované a betónové priestory a spojovacie chodby pevnosti. V delových komorach sú osadené dela raže 75 mm. Pevnosť bola dokončená v roku 1912, boli tam  2 veľké nádrže na vodu a mali slúžiť pôvodne pre 250 mužov posádky. Boj o fort Vaux sa stal symbolom hrdinstva francúzskych vojakov vo verdunskej bitke. 

 
                          

Niekoľkými vetami vám chcem priblížiť situáciu pevnosti v prvej polovici roku 1916:

Nemecké velenie sa rozhodlo viesť úder do srdca Francúzska, na Paríž, priamym smerom cez oblasť Verdunu. Nemecký útok zatlačil francúzske sily na hornom toku rieky Mása a vo februári 1916 zahájil bombardovanie celej oblasti Verdunu ťažkým delostrelectvom. Boli použité aj ťažké dela kalibru 420 mm tzv. „Tučná Berta“, ktorá mala dostrel až 45 km a hmotnosť strely bola 750 kg. Zásah tohto dela zničil aj mínové polia v okolí pevnosti Vaux a vrchné delové veže raže 75 mm. Tieto ťažké zásahy spôsobili aj trhliny vo vodných nádržiach. 1. júna bola pevnosť napadnutá nemeckou pechotou a za ťažkých bojov bola obkľúčená. Nemci postupujú k pevnosti za cenu vysokých strát na oboch stranách, o 5 metrov za deň. Veliteľom pevnosti je veliteľ práporu kapitán Raynal, ktorý velí 670 mužom. Voda z nádrží neustále uniká, obrancovia sa zúrivo bránia, protivník používa plyn, plameňomety a dym. V dôsledku poškodených nádrží na vodu ostáva 3. júna 1 liter vody na muža na deň. O deň neskôr už len pol litra a potom už nič. Vojaci, ktorí mali spálené hrdla plynom a prachom, pili svoj moč. 4. júna odoslal veliteľ Raynal posledného poštového holuba so žiadosťou o pomoc. Tento statočný holub doletel do verdunskej Citadely so správou a podľahol svojim zraneniam a otravou plynom /v pevnosti je vystavený ako holub hrdina/. Útoky striedajú protiútoky. Nepriateľ sa dostáva do prístupových priestorov pevnosti. Pevnosť stále odoláva aj keď sa už bojuje aj vo vnútri pevnosti. Táto situácia trvá šesť dní a sedem nocí. Nepretržité boje úplne zdecimovali rady francúzskych vojakov, ktorí boli viac mŕtvi ako živí, bez spojenia s okolím, bez komunikačných káblov, bez poštových holubov. Vyčerpaní smädom, ohlušení streľbou, oslepení prachom, spálení plameňometmi. Na stanici prvej pomoci, ktorá bola projektovaná pre 6 lôžok bolo 78 mužov neschopných boja. 7. júna o šiestej hodine ráno odovzdáva veliteľ Raynal pevnosť Nemcom. Nemci vzdali vojenskú poctu hrdinským francúzskym vojakom, ktorí opúšťali pevnosť do zajatia,. Pred východom z pevnosti utvorili Francúzom čestný špalier a veliteľ pevnosti bol dekorovaný veliteľom nemeckej armády čestnou šabľou. Aj takéto šľachetné scény sa odohrávali medzi nepriateľmi počas vojny. Do francúzskych rúk sa pevnosť dostala až v novembri 1916.

Pokračujeme ďalej a chceme stihnúť ešte otváracie hodiny pevnosti Douaumont. Škoda, už sme nestihli poslednú návštevu pevnosti. V čase 1. Svetovej vojny to bola najväčšia pevnosť v obrannom pásme Verdunu. Hrúbka čelných stien pevnosti bola 6 metrov betónu a muriva, pevnosť odolávala všetkým, vtedy dostupným, strelám a poskytovala úkryt pre 500 mužov. V dôsledku taktických presunov vojsk a výzbroje na najdôležitejšie úseky obrany bola táto pevnosť, kde sa nečakal nápor nepriateľa, čiastočne odzbrojená. Toho využil nepriateľ a nepozorovaným, priamym útokom pevnosť dobyl. V tom čase bránilo pevnosť len 67 mužov posádky. V máji 1916, kedy bola pevnosť v rukách Nemcov, došlo v pevnosti k výbuchu muničného skladu a zničená pevnosť sa stala hrobom pre 700 nemeckých vojakov. Prezreli sme si pevnosť z vonkajška, prešli sme po rozložitom vrchu pevnosti, prehliadli si horné pozorovacie a strelecké veže. Ešte dnes vidno stopy bojov, ktoré sa tu odohrávali pred 100 rokmi. Terén je zbrázdený krátermi po výbuchu striel aj keď už v súčasností je krajina zalesnená. V oblasti bojov bolo zničených 9 dedín, ktoré sa už nikdy neobnovili a na ich miestach sú len spomienkové miesta.

 
                          

Popri ceste nás upútala informačná tabuľa „Kasematy PAMART“. Je to menší typ opevnenia, ktorých bolo v systéme opevnenia určite veľa. Opevnenie má jednu streleckú vežu s dvomi strieľňami a podzemné aj únikové priestory. Na spiatočnej ceste do mesta Verdun prechádzame popri Memorial de Verdun, múzeum na boje roku 1916. V súčasností bolo múzeum v rekonštrukcii. Ďalej sa zastavujeme pri Monument Maginot. Pamätník na ministra vojny André Maginota a hlavného architekta známej Maginotovej obrannej línie na hraniciach s Nemeckom. Prichádzame ku miestu Bajonettgraben /bajonetový zákop/. Na tomto mieste sa v čase bojov nachádzal francúzsky zákop. Vojaci stáli v zákope s nasadenými bodákmi a čakali na signál k útoku. Vtedy dopadla v blízkosti delostrelecká strela veľkého kalibru, ktorá pri výbuchu zdvihla obrovské množstvo zeminy, ktoré týchto vojakov pochovalo. Len bodáky im trčali niekoľko centimetrov zo zeme. Teraz je celý tento zákop so symbolickými hrobmi vojakov prekrytý pamätným monumentom. Pokračujeme k pamätnému miestu - francúzsky vojenský cintorín Douaumont. Obrovské pole, viac ako 16 000 krížov padlých francúzskych vojakov. Celému miestu dominuje 137 m dlhá krypta, kde sú uložené ostatky 130 000 francúzskych aj nemeckých neznámych vojakov, uprostred krypty čnie 46 m vysoká veža. Na tomto mieste, nad hrobmi francúzskych aj nemeckých vojakov, sa 22. septembra 1984  zišli francúzsky prezident Francois Mitterrand a nemecký kancelár Helmut Kohl a uzatvorili ruka v ruke nemecko-francúzske priateľstvo. 

Prichádzame naspäť do Verdunu a pred večerou máme ešte čas na prehliadku mesta. V centre mesta dominuje pamätník víťazstva. K pamätníku sa vystupuje z mesta dlhým schodiskom prechádzajúcim historickými hradbami mesta až k 30 metrov vysokej krypte. Tu je uložená tzv. Zlatá kniha kde sú uvedené mena francúzskych a amerických vojakov, ktorí boli vyznamenaní v bojoch o Verdun. Ideme na večeru. Pretože chceme ísť do francúzskej reštaurácie, čakáme až do 18. hodiny kedy sa reštaurácie otvárajú na večeru. Posadíme sa do celkom solídnej reštaurácie, prinesú jedálny lístok a opäť všetko vo francúzštine. Čašník nevie alebo skôr nechce hovoriť inak ako po francúzsky. Vyberáme si „Brochette de Canard á ľ Ananas“ a netušíme čo nám prinesú. Za 18 EURO ražniči s kačacím mäsom a príloha. Víno ale bolo dobré, to sa musí nechať. Je zaujímavé, že keď na čašníka zavoláte „ I would like to pay“, rozumie. Potom vás odprevadí až ku východu, otvorí vám dvere a hlboko sa ukláňa. Aj toto je zrejme v cene.


                                                                                                                      Jaro Skružný 
03.02.2018 09:56:54
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one