Záhradkári a uhľobaróni na ľadoch

 
 
 
Vysoké Tatry

Dátum : 30.1.-1.2.2009          Autor : Alexander Daňo

Fotogaléria >>>
Vyrážame na pravidelné každoročné stretnutie organizované Maťom, ktoré sa koná na Zamke. V piatok mám jediný cieľ – dostaviť sa na chatu, ale ešte predtým stíhame prejsť zopár obchodov v Smokovci, lebo Matúš chce kúpiť topánky. To sa mu podarí aj s pomocou našich rád a tak mu pripomíname, že to musíme zapiť, lebo inak bude mať v nich také otlaky, aké ešte v živote nevidel. Neviem, či sa toho naozaj zľakol, alebo je proste taký seriózny, že tomu aj akože „uveril“, a tak ešte dole sme ich hneď pokrstili.

Na chate je už partia okolo Vladka Štrbu, privítajú nás, ako sa patrí (ako inak, Záhoráci vedia, čo sa sluší), postupne prichádzajú ďalší, na čele s hlavným organizátorom – Maťom. Večer úspešne pokračuje, vyplnený hlavne ráznou Maťovou gitarou doprevádzanou jeho energickým spevom (kto pozná, ten vie, o čom hovorím – veru, slovenský Vysockij). Ťažko sa odchádza za takejto atmosféry, ale keďže v pláne mám ráno o piatej stretnutie s Mirom (môže ľutovať, že neprišiel na chatu) pri tabuli na Poľane a potom nástup Veverkáčom na cestu Silvestrovské blues na Slavkovské zuby, o pol dvanástej „unikám“ nenápadne do hajan.

Ráno len ťažko vstávam o štvrtej a nocou schádzam na miesto stretnutia, pričom si svietim len mobilom, lebo čelovka mimoriadne vybratá z batoha kvôli brigáde u kamaráta, sa tam sama (do batoha) nevrátila  a ostala doma. To ani netuším, že Miro ma ešte prekoná...Čakám len pár minút a už s Mirom stúpame lesom smerom na Veverkáč, keď sa zrazu zastaví a smutne mi oznámi, že jeho mačky ostali v Poprade. V zime by to bez mačiek mal dosť ťažké, a tak to rýchlo riešime – Miro domov, ja späť na chatu. Tam ešte stále všetci spia, dokonca aj personál. Počkám teda asi hodinku, kým chata ožije, a s Peťom, ktorý na svoj plán nemá parťáka, sa vydávame na Kostol, resp. žľabom do sedielka pod neho. Striedame sa v prešľapávaní cesty, v prepadávaní sa do snehu, ktorý nazývame „vajcový“ (keďže sa prepadávame do neho po vaj...). Občas sú ale aj zmrznuté firnové úseky, a tak sa to dá zvládnuť.

 
                          

V sedielku na hrebeni sa však počasie kazí, hmla a sneženie nám berie chuť k výstupu na Kostol, a tak sa vraciame rovnakou cestou dole, kedy sledujem lezcov v ľade Uhoľné prázdniny. Keď dochádzam na nástup, „uhľobaróni „ práve doliezli a odchádzajú na chatu. Peťo ide tiež na chatu, a tak sa rozhodujem ľad vysólovať. Je totiž perfektne kompaktný, vzhľadom na jeho orientáciu mäkký, obtiažnosť ozaj nízka,takže riziko je úplne minimalizované. Tento rok je to ľad maximálne vhodný na výcvik. Po príchode na chatu sa dohodneme s Vladkom Štrbom a jeho skupinou a ideme opáčiť nový ľad cca 3 min. pod Zamkou (bližšie info na chate), ktorý vyrobil Doli pomocou nasmerovania toku vody z potoka na terénny zlom, takže sa vytvoril asi 12 m ľad, dole do 90° (asi 6 m), hore asi 80°. Oplatí sa vyskúšať, taký blízky nástup inde nenájdete a ľad celkom ľahký to teda nie je.

Na ďalší deň so Stanom, ktorý nakoniec nešiel domov v sobotu, ako pôvodne plánoval, sa dohodneme na „záhradkárení“ na Záhradkách. Cestou dole sledujeme helikopotvoru, ako letí kdesi blízko a o chvíľu sa vracia s niekým v podvese (potom večer sa dozvedám, že chlapa zasypala lavína, našťastie nie celého, pod Groszovým ľadom, ktorý mimochodom Stano liezol deň predtým). Po dosiahnutí nástupu na ľad Záhradky zisťujeme, že sú tam už 4 lezci, práve pripravujúci sa na lezenie. Času na čakanie nemám a tak sa rozhodujeme na prelezenie ľadu cca 20 m vysokého vpravo od Záhradiek, prvé 4 m kolmé, potom také „visuté záhrady“. Samotné  Záhradky  teda snáď niekedy nabudúce ...


                                                                                                                       Alexander Daňo
13.08.2017 19:45:38
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one