V Suldene to už poznáme, takže ideme rovno na parko-
visko pri lanovke na Langenstein. Práve tu zišli z Ortleru
štyria Žilinčania. Strašia nás, že to za jeden deň nedáme
a podobné somariny. Spíme rovno na parkovisku pri aute
s mnohohviezdičkovým...


_____________________________________________





    V Suldene to už poznáme, takže ideme rovno na parkovisko pri lanovke na
 Langenstein. Práve tu zišli z Ortleru štyria Žilinčania. Strašia nás, že to za jeden
 deň nedáme a podobné somariny. Spíme rovno na parkovisku pri aute s mnoho-
 hviezdičkovým výhľadom na hviezdy. O tretej ráno ešte za tmy budík, vyfón, ká-
 vička a o 3.45 vyrážame traja. V lese chvíľu trvá, kým sa správne nasmerujeme.
 Nad lesom si vychutnávame nádherný východ slnka. Pobolieva ma koleno a zas-
 távky a najmä tá na Taberettahutte to len zhoršujú. Medzi chatami prichádza kvô-
 li tomu kolenu kríza a napadá mi, že tam dnes ani nevyleziem. Azda prvýkrát v
 živote ma takto bolí koleno. Len nesmiem zastavovať, lebo potom bolí viac. Na
 Payerhutte sme o 7.15. Moje časové plány vychádzajú s odchýlkou do 5 minút.









   
Odkedy sme na hrebeni, výhľady sú parádne. Nikde ani mráčka, Wildspitze, ja-
 zerá pri Passo Ressia a hlavne pohľad na cestu na Passo Stelvio je super. Rozoz-
 návame aj MTB chuťovku Goldseeweg, užívame si krásny deň na správnom mie-
 ste.
Od Payerhutte vedie cesta vpravo od hrebeňa rozbitým terénom. Náročnejšie
 výšvihy sú zaistené reťazami. V najstrmšom úseku, kde reťaze vedú takmer kol-
 mou stenou sa aj cvakáme o reťaz cez slučku. Čisto pre istotu. Kvôli voľným ka-
 meňom je dobré mať aj prilbu.
Konečne sme pod snehom a nasadzujeme mačky.
 Za nami už hore nikto nejde. Najprv krátky traverz doprava a potom rovno hore
 k bivakovacej búde popod strašidelné seraky. Zatiaľ na snehu nič náročné. Nad bi-
 vakom je taký prudší výšvih. Čo som potom hovoril s domácimi Eberhoferovcami,
 nie vždy je to rovnako strmé. Teraz to bolo určite nad 50 stupňov na zmäknutom
 firne. Keď sme to šli hore, už šli ľudia dolu. Tu som to už chcel naozaj otočiť.










    Dolu schádzali naviazané skupiny, ak by niekto zdrbol, tak nás strhnú do doliny.
 Radšej sme ich teda obišli priamym smerom hore, kým oni robili takú serpentínu.
 Adrenalínu bolo teda požehnane. Janko ma povzbudil, on sa pohybuje istejšie na
 takých svahoch, lebo lyžuje úplné magoriny. Cepín tu však určite odporúčam. Už
 len kvôli tým pár metrom by som ho zobral, hoc Vetroplach ho nemal. Potom to
 bolo už len šliapanie v úžasnej páľave hore miernym svahom. Prechádzame aj po-
 pri dvoch naozaj veľkých trhlinách. Niečo po dvanástej sme na vrchole. Takže zo
 Suldenu 7 a pol hodiny s prestávkami. Martinove 4 hodiny sú naozaj brutálny čas.
 Ale som spokojný, lebo ešte včera večer som vravel, že ak nevyjdeme do dvanás-
 tej obeda, tak to otáčame. Na vrchole je to veľké Slovensko-České stretnutie, keď
 mnohí práve doliezajú Hintergrat.










    Zostup ozaj pohoda až po to strmé miesto na ľadovci, ktoré schádzame nav-
 iazaní naozaj veľmi, veľmi opatrne. Na skalnom hrebeni sme dve krátke miesta
 zlanili. Boli tam pripravené kruhy. Pivko na slnečnej terase Payerhutte je úžas-
 ným pôžitkom. Ešte treba dodať, že skalný hrebeň je miestami exponovaný,
 takže treba mať istý krok. Je to podľa mňa taká náročnejšia VHT. Určite ťažšie
 ako napríklad na porovnanie Glockner z Franz Jozef Hutte alebo Blanc cez Gouter.




                                                                    Marián Surničin
   
10.05.2012 22:06:00
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one