Vysoké Tatry

Dátum : 10.8.2019          Autor : Ľudovít Čorný

Fotogaléria >>>
Po upršanom júle v Tatrách, kedy skoro každý deň predpovedali nejaké prehánky a búrky som si myslel, že sa cez leto do Tatier už ani nedostanem. Našťastie prišiel august a s ním aj víkendová optimistická predpoveď, kedy búrky hlásili až na osemnástu hodinu. Za cieľ sme si vybrali južnú stenu Kežmarského štítu a jej najväčšiu klasiku od dvojice Birkenmajer – Dorawski, ktorí túto cestu vyliezli už v roku 1930. Slnkom zaliata 550 metrová stena sľubovala necelých 10 dĺžok lezenia. Cesta má niekoľko variantov, po piatich dĺžkach sa napája na rampu, ktorá križuje celú južnú stenu.

Zlenivení kupujeme lístok na lanovku na Skalnaté pleso za 22eur. Od neho je to pod stenu už len kúsok. Blízky nástup a veľký počet lezeckých ciest v stene je častým cieľom mnohých horolezcov. Na optimizme nám nepridáva ani to ako vidíme skupinku šiestich lezcov idúcich pod stenu. Pod nástupom stretávame ďalších štyroch. Zaprisahávam sa, že lanovkou som išiel druhý aj posledný krát. Dohadujeme sa či ideme ľavého alebo pravého Puškáša. No keď sa spýtame kto ide čo liezť, každý odpovedá niečo iné a zrazu stojíme pod nástupom do našej cesty sami. Paráda. 20 metrov cez snehové pole, kde by sa uživili aj mačky s cepínom a už naliezam do prvej dĺžky. Trošku postrašil komín, kam sa treba natlačiť aj s batohom. Druhá dĺžka kvázi previštek, v tretej ľahkej kvôli rýchlosti ani nič nezakladám.

 
                          

Pri štvrtej som sa nechal zlákať skobou so šlingou, trebalo naliezť viac vľavo. Lano mi preto drhlo celú dĺžku, aj keď som predĺžoval ako sa len dalo. Aby to nebolo až tak ľahké, idem variantom priamo V+. Sprievodca udáva 40 metrovú dĺžku. Hľadám štand, nikde nič. Kričím na Zambiho nech pozrie do sprievodcu ešte raz, či mám majstrovať vlastný alebo hľadať. Ešte skúsim pohľadať a už ho vidím 15 metrov nado mnou. Lano neskutočne drhne. Ťahám plnú 60 metrovú dĺžku. Dolieza vysmiaty Kimi so Zambim a striedame. Ešte jedná dĺžka po rampu. Pozorujeme lezcov v Obrovskom kúte a jedným okom sledujeme čas, lebo akosi sa zatiahlo. Po rampe jedna dĺžka za druhou, balíme laná, lezečky a doliezame ešte nejakých 150 metrov na vrchol. V trojke nám cesta zabrala 5 hodín.

Cestou späť ešte vybehneme na Malý Kežmarák a do tretice aj na Huncovský štít. Schádzame priamo z neho po suťovisku až na Skalnaté pleso. Nerozumiem prečo nesprístupnia tak ľahko dostupný štít. Kimi povedal, že by tam trebalo poslať Paportňaka s Tatarikom, zobrali by štilku a za týždeň chodník hotový. Na Skalnatom po pive a ja ešte prehodnotím svoje slová o lanovke, keďže teraz padne určite vhod. 


                                                                                                             Ľudovít Čorný - Svišť
21.08.2019 19:47:52
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one