Ukrajina

Dátum : 29.5.- 2.6.2005          Autor : Ján Ďurian

Fotogaléria >>>
Stará dobrá partia sme sa rozhodli prejsť Zakarpatskú časť Ukrajiny na bicykloch a okúsiť ešte dosť málo poznačenú krajinu turizmom.

Jedno ráno koncom mája teda vyrážame vlakom do Stakčína v počte 3 ľudí - Robo, janozhe a Paportňak. Hranicu v Ubli prechádzame v pohode a šliapeme si hore dolinou Uhu smerom na Užocký pereval. Je dosť horúco a preto vo Volosjanke zastavujeme a dopĺňame tekutiny. Robo kupuje minerálku v obchode a ja s Janom sa dávame do reči s dedkom, ktorý nás ponúkne vodou zo studne. Neváhame, naberáme si túto vodu a pijeme ju, čo neskôr zistíme, že to bola veľmi veľká chyba! Naskakujeme na svoje hliníkové kone a presúvame sa pohodovým tempom smerom cez sedlo nad Husnym do Voloveckého rajónu cez obce Roztoka a Ždenevo. Čas je už pokročilý a tak pokukujeme, kde by sme mohli zabivakovať. Nechceme sa nám už trepať do Volovca na hlavnú cestu a tak nachádzame miesto na spanie v sade pod jabloňami.

 
                       

Na druhý deň ráno pokračujeme cez Volovec a Podobovec pozdĺž rieky až do mestečka Mižhiria, kde si dávame dobrý obed za dobrú cenu. Dnešný plán prespať, je niekde pri Sinevírskom jazere známom aj ako perla Zakarpatia. Po prvých kilometroch prichádza Janovi nevoľno na žalúdku a nevládze ťahať do kopca, vraví aby sme ho nečakali, že on už nevládze a že on prespi pod sedlom. Keďže je to starý zálesák z nás najskúsenejší, nechávame ho tam a pokračujeme ďalej. No asi po ďalšej polhodinke prichádza veľmi zle aj mne! Vôbec nevládzem ťahať do kopca, som hotový, ale posledných zhruba 1000 metrov ma obehuje nákladiak a ja sa ho chytám za korbu a vytiahne ma až hore na sedlo, kde ma čaká Robo. Hneď nato na sedlo dochádza aj žigulik s omladinou na sedadlách a majú na nás nejaké blbe poznámky. Nevnímam ich veľmi, je mi strašne zle a obsah svojho žalúdka a celý obed z reštaurácie v Mižhirji vyhodím zo seba na cestu! Keď to zbadajú pozatvárajú dvere a idú preč tak ich to zaskočilo. Som schopný šliapať len pomaly ďalej a ani neviem, kde ešte beriem toľko síl, ale dôjdem zo sebazaprením a za neustáleho povzbudzovania od Roba až k Sinevírskemu jazeru. Tam dávame bivak v ihličnatom lese. Na Túto noc nezabudnem nikdy, keďže som mal strašné kŕče na žalúdku počas celej noci, triašku, určite som mal aj teplotu, no jednoducho všetko dokopy. Ale pamätám si, že to bola celkom jasná noc.
 
                       

Ráno mi je lepšie asi sa čiastočne organizmus s tým vírusom vysporiadal, vstávam síce dobitý, ale s odhodlaním, že už bude lepšie. Ideme s Robom k jazeru a robíme par fotiek a vychutnávame si nádheru okolo jazera. Je tu naozaj krásne, odporúčam každému sa tu isť pozrieť. Pokračujeme teda ďalej od jazera cez Sinevírsku poľanu, Sinevír, Nehrovec do Koločavy, kde sa opäť dávame dokopy aj s Janom, ktorý ma za sebou tiež extrémnu noc! S pravdepodobnosťou až 100% je na vine voda zo studne z Volosjanky, lebo Robo nemal žiadne problémy. Dokupujeme jedlo a pokračujeme cez sedlo medzi Strimbou a Topasom. Podľa mapy a nákresu v nej sa jedna o cestu nejakej 2. ukrajinskej triedy s normálnym označením T 726, zisťujeme však, že je to doslova cesta kamenným potokom, kde prejde jedine tažkotonážny Zil. Všetko berieme s humorom a testujeme naše bicykle a cyklokapsy koľko vydržia ... vydržali! Schádzame teda touto "cestou druhej triedy' 'až do Komsomoľska čo je drevorubačská osada v Horhanoch. Údajne najdaždivejšia časť celého Karpatského oblúka, tvrdia to rodáci, že nikde neprší, ale tu prší stále. Malebné drevenicové obce so samotnými názvami Ruská mokrá a Nemecká mokrá to naznačujú, že asi to môže byť pravda. Cestou po nás vykrikujú deti z dvorov gutentag, alebo začuť aj dejte bonbón. Schádzame do Usť Čorna čo je takzvane turistické centrum aj keď nič, tam nevidieť žeby malo niečo spoločné s turistikou, ale stretávame tam pohodového chlapíka s menom Ďuri, ktorý je členom miestnej horskej služby a radi nám kadiaľ máme ísť ďalej, pretože my chceme ísť pod Čiernu horu a naokolo sa nám nechce. Stáčame sa na obec Lopuchov, kde na začiatku obce odbočujeme vpravo smer Jablonica a ideme tiesňavou a roztrieskanou cestou, kde prejdú len nákladiaky. Nakoniec odbočujeme vľavo na lesnú cestu, po ktorej sa už v pohode na našich horákoch na prevode 1/1 dá pokračovať do stúpania. Tu v stúpaní nás zastihne noc a tak bivakujeme pri ohníku pod krásnou hviezdnou oblohou.
 
                       

Počasie nám praje, ráno je prekrásne, zavčasu vstávame šliapeme do pedálov a vychádzame až nad hranicu lesa. Ukazujú sa nám prekrásne výhľady do diaľky. Vidieť hrebeň Horhanov, Svidovca, Poloniny Krásnej a aj hrebeň Čiernej hory. Asi 9 hodín prechádzame po krásnom a rozľahlom hrebeni Svidovca, samozrejme aj oddychujeme a jeme. Počasie je parádne, ale okolo 14:00 už za našimi chrbtami niekde nad Nemeckou mokrou trošku spŕchne. Domáci mali pravdu, nikde neprší, ale v Nemeckej a Ruskej mokrej prší. Prechádzame aj ponad malé plesá, ktoré sú v oblasti pri Bliznici čo je najvyšší vrch celého Svidovca 1883 metrov. Lúčime sa s hrebeňom a začíname klesať na turbázu Dragobrat dole lyžiarským svahom. 1.júna je tu snehu na lyžovanie ešte dosť! Prudko klesáme cez turbázu dole do dolín až dochádzame pod obec Jasiňa. Dole je neskutočne horúco asi 34 stupňov. Také horúce počasie bolo celý čas, ale na hrebeni to cítiť nebolo, tam bolo prijemných 20 stupňov. Padol návrh, že ideme dole po hlavnej ceste smerom na Rachov po doline rieky Tisa, že keď uvidíme nejakú plošinku stojíme a bivakujeme. Ale dolina ma extremné strmé svahy a cesta klesá dosť výrazne, tak uháňame niekedy aj 50 km/h a schádzame do Rachova. Je už dosť neskoro a my nemáme bivak a tak skúšame ďalej po ceste či niečo nenájdeme, ale nedarí sa. Tu na juhu je to už prepchaté autami až dochádzame do obce Velikij Bickiv a tam netradične ideme prespať do motorestu pri ceste, aspoň skúsime čo to obnáša. Motorest je v pohode aj ceny dobré, ale je strašne horúca noc a okna nechávame pootvárané, je to tam dosť rušné.
 
                        

Ráno vstávame nevyspatí, ale už sme prežili aj horšie, nesťažujeme sa. Vyrážame neskôr a vlečieme sa pomaly v neskutočnej horúčave po dosť frekventovanej ceste až nás napadne, že už odtiaľ by mal ísť vlak do Užhorodu. Vlak jazdí až od Solotviny, čo sú nejaké soľné jazerá. Niekedy vlak jazdil až cez Rachov do Kyjeva, ale v roku 1998 a 2001 boli na Zakarpati katastrofálne záplavy a zničili dosť podstatnú časť trate a obnoviť niečo na Ukrajine hlavne na Zakarpati je asi nemožné. Jano ide ešte  pozrieť na soľné jazerá a my oddychujeme v chládku na Solotvinskej stanici, keďže vlak ide až o 3 hodiny. Nakoniec nastupujeme do tohto expresu a vlečieme sa až do neskorých nočných hodín rýchlosťou asi 40 km/h do Užhorodu, kde ma vlak konečnú. Neskutočne pomalá jazda vlakom, ale ako vždy s humorom s miestnymi vo vlaku a za lacný peniaz je to pohodička, veď sme na výlete. Ako píšem asi o 2:30 sme v Užhorode a tak na hľadanie bivaku už čas nie je, ideme teda na prechod Vyšné Nemecké, kde na nás colníci a pašeráci čudne pozerajú, že čo to za exoti o tretej po polnoci jazdia na bicykloch. Prechádzame hranicu v pohode a ešte máme chuťky niekam zaľahnúť na dve tri hodinky, ale nakoniec už to fakt nemá zmysel veď je 3:30 ráno a keďže je jún, tak pomaly začne svitať. Rozhodujeme sa teda, že pálime do Humenného. Ja, ale v Sobranciach mám chuť ešte si vyšliapať jedno obľúbené sedlo Bykov grúň vo Vihorlatských vrchoch, tak sa opäť delíme, lebo Jano vraví, že on už nejde, že pokračuje do Michaloviec na vlak. Robo prikývol, že ide so mnou a tak za rána pokojným tempom vychádzam na Grúň a o par minút aj Robo za mnou. Robo tvrdí, že jemu sa domov ešte nechce a on tu ide spať, tak ho nechávam v tom a ja sa spúštam do Humenného sám. Takže nakoniec, každý príde do Humenného v rôznom čase, ako keby sme boli rozhádaní. V skutočnosti však máme v hlavách úžasné zážitky z ešte stále divokej cykloturistiky po Zakarpatkej Ukrajine, na ktoré si v budúcnosti určite radi zaspomíname. Vďaka parťáci za nádherný výlet.

                                                                                                                                          Ján Ďurian
18.06.2015 06:04:20
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one