Už mesiac som plánoval prejsť na bajku z Medzilaboriec do Sanoku trasu s názvom „šlak ikon“ . Je to trasa, na ktorej sa nachádzajú drevené kostolíky. Počasie po dvoch týždňoch dovolilo konečne zrealizovať môj zámer a v pia-
tok pri večernom pivečku
...

____________________________________________





Šlakem ikon  ( Medzilaborce – Zagoŕz )


    Už mesiac som plánoval prejsť na bajku z Medzilaboriec do Sanoku trasu s náz-
 vom „šlak ikon“. Je to trasa, na ktorej sa nachádzajú drevené kostolíky.
Počasie
 po dvoch týždňoch dovolilo konečne zrealizovať môj zámer a v piatok pri večer-
 nom pivečku som spomenul kam chcem ísť ak dovolí počasie a záujem prejavili
 aj niektorí  priaznivci tvrdej sedlovky. V sobotu som bol kuknúť St. Ľubovňu a
 Ružbachy a nestihol som oznam o akcii zavesiť na web outdooru, čím sa týmto
 ospravedlňujem všetkým, ktorí mali záujem sa pridať. Určite si to v lete zopaku-
 jem a aspoň na dva dni, so zastávkou na Solinských jazerách a Lesku.

    Nuž v nedeľu ráno o 6.30 sme na zastávke vlaku stali traja. Maroš, Milan a ja.
 V Medzilaborciach sme v tescu doplnili zásoby a frčali smerom k Palote. Počko
 bolo super a slniečko nám vyťahovalo pot z tváre, keď sme stúpali k židovskému
 cintorínu, ktorý bol na naše prekvapenie uzamknutý (chudák hostia, ktorí by radi
 navštívili miesto odpočinku predkov).
Stupák na hranicu s polskom sme zvládli
 pohodovo a zjazd dole nás osviežil, ako voda z prameňa, ktorý leží pri ceste
 smerom na Radoszyce.











    Tam sme objavili aj prvý z kostolíkov, ale nakoľko prebiehala sv. omša a my
 sme nechceli rušiť, tak sme si ho obzreli len zvonka a Maroš a Milan si zblízka
 kukli aj zvonicu, ktorá mala nádych mexických kamenných zvoníc. Ďalšou zas-
 távkou bol kostolík práve rekonštruovaný v Komańci, ďalšie dva v Rzepedźi a
 Turźansku po prestávke na doplnenie stravy nasledujúci kostolík v Szczawnom.
 To sa však už začali sťahovať mraky do našej blízkosti a len Marošova prítomnosť
 nás ochraňovala od riadnej búrky :o) no v Tarnawe sme sa rozhodli risknúť to a
 vybrali sme sa kuknúť Zagórz.











    Pivná prestávočka bola na vine, že sme privolali dážď a preto sme nepokra-
 čovali do Sanoku, ale vrátili sa naspäť do Tarnawy a inou cestou – cez Kalnicu,
 kde sme si chceli skrátiť cestu poľom a lesom a napojiť sa nazad na Rzepedź.
 Skratka nám trvala síce len hodinu, ale všetci sme sa zhodli v tom, že nás obo-
 hatila o kilogramy blata na bajkoch a zážitky z prekonávania vodných bariér, za
 ktoré by sa nemuseli hanbiť ani poriadatelia veľkej pardubickej ( s tým rozdielom,
 že kone prenášať na chrbte nemožno a bajky áno :o). No prežili sme to a neja-
 kým zázrakom sme sa napojili na tu správnu cestu.











    Cestu na hranicu už sme poznali a aby nebola veľmi nudná, spríjemnil som ju
 svojím vysileným chrčaním po serpentínach. Všetci sme v predstihu dorazili do
 Meždulabirec, kde som si rýchlo doplnil sily kávičkou a hruštičkou. Vo vlaku bolo
 príjemne teplúčko a takmer sme sa vysušili. Avšak nie natoľko, aby sme zvládli
 záverečné posedeníčko v cukrárni. Bol to krásny deň, v ktorom som spoznal, že
 jesť počas dňa oplatí :o)

    Hádanka: moja skleróza spôsobila, že niektoré názvy obcí nesedia s kostolíkmi.
 No proste nepamätám ktorý kde bol. Ale kto zistí, ktorý, kde sa nachádza tomu
 platím pivo za každú zlu informáciu... :o)


                                                                                      Luigi
30.05.2011 07:26:17
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one