Za prvým snehom na Sninský Kameň 18.10.2009


Celý týždeň, keď človek pozrel telku alebo si zapol rádio prvé čo počul bolo, kde napadalo koľko snehu a aká kalamita je na Slovensku. A tak nám nedalo a jeden večer pri pive sme sa dohodli, že v nedeľu vybehneme pozrieť ako je to tu blízko v našich horách..

____________________________________________







Celý týždeň, keď človek pozrel telku alebo si zapol rádio prvé čo počul bolo, kde napadalo koľko snehu a aká kalamita je na Slovensku. A tak nám nedalo a jeden večer pri pive sme sa dohodli, že v nedeľu vybehneme pozrieť ako je to tu blízko v našich horách. Rozhodovali sme sa medzi Ďurkovcom a Sninským Kameňom. Info o to, že plánujeme ísť sme hodili na outdoor fórum s tým, že sa možno niekto pridá. Koncom týždňa sa k nám dostávali správy z Runiny, že tam je skoro pol metra snehu a po zistením na internete, že v Ustrzykoch Gornych je 62 cm a na hrebeňoch 75 až 100 cm nám bolo jasné, že výstup na Ďurkovec by nebola žiadna prechádzka. Z toho dôvodu sme zvolili oveľa menej náročný výstup na Sninský Kameň. Keďže naše baby sa na nás vykašľali stretli sme sa o 10:00 pre humenskou  Billou len traja, Jančo, Peťo a ja. Na poslednú chvíľu volal Jančovi Jožko Bel., či nemáme voľné miesto a tak z Humenného vyrážame nakoniec štyria. Po príchode do Zemplínskych Hámrov odstavujeme auto v kameňolome a čakáme na Ondra zo Sniny a Jonsáka, ktorý sa mali ku nám pridať.


Po chvíľke sa k nám blíži auto a zisťujeme, že s nami idú aj Milan s druhým Ondrom. Hňed nato sa blíži ku nám bicykel a na ňom extremná teroristická kmiňová buňka Divj Tatar. Bol roznášať letáky v Adidovciach a cez Pichné prišiel tu. Mysleli sme si, že len tak nás zašiel pozrieť a napočudovanie všetkých on sa prezúva do topánok a bicykel trepe do Milanovho Mondea, aby mohol isť s nami hore. Proste extremista !!! O chvíľu prichádzajú ´ďalšie dve autá a už sme tam zrazu jedenásti. Čakáme už len na Jonsáka, však to má zo Zemplínskych Hámrov najďalej a ešte spomíname, že keby tu boli iný členovia, tak neviem či by sme už neskončili v blízkom gazdovskom dvore. Čakáme, čakáme a namiesto Jonsáka sa zrazu vyrúti ďalšie auto a v ňom na naše prekvapenie Luigi, ktorý je momentálne podľa toho čo písal na fórum na Chopku. Asi si si jeho GPS pomýlilo kopce, ale to sa občas stáva. Vyrážame hore s tým, že Jonsák nás dobehne v počte 13 kusov. Dobré číslo nato, že nás malo ísť iba 5. Pomaly sa rozbiehame hore, kecáme, srandujeme a po asi pol hodine stretávame dvoch bikerov čo tlačia hore freerideové bicykle v asi 20 cm mokrom snehu. Naše pohľady padajú na Tatarika, s tým že on by to zišiel aj s pevnou vidlou, akurát by tu  urobil menší holorub na šírku riaditiek. Hneď nato stretávame štyri staršie turistky z Prešova ktoré sa vybrali na Morské oko a Kameň a zisťujeme, že ostatní ich členovia išli na Vihorlat s nejakým Dušanom zo Sniny. Kto iný by to mohol byť ako Dušan Reiser. Pokračujeme ďalej a oni v našich stopách prichádzajú s nami do sedla Tri table. Tu dávame prvú občerstvovačku a obliekame návleky na nohy, keďže snehu je čím ďalej viac. Po našej rade sa tety vzdávajú schádzania na Morské oko a a pokračujú za nami na Sninský Kameň. Na Kameň už nieje ďaleko a tak si vychutnávame krásu zasneženej prírody v polovici októbra a nezvyčajný pohľad na konáre so zeleným lístím a na nich kopou snehu. Pod kameňom je ho asi tak 40 cm.












Prichádzame hore a po zamrznutých schodoch ideme najprv na Malý Kameň, kde oddychujeme, jeme , fotíme a poniektorý zapíjajú dobitie vrcholu. Po nás prichádzajú aj dve členky prešovskej výpravy a kochajú sa pohľadom aj na Morské oko kde mali najprv v pláne ísť. Je bezvetrie a výhľad na to čo sme čakali je tiež celkom dobrý. Presúvame sa ešte na Veľký kameň, kde si robíme spoločnú vrcholovú fotku a naberáme kurz Zemplínske Hámre po zelenej značke. Hneď pod Kameňom nám Ondro predvádza ukážku ako predbiehať staršiu pani v hlbokom snehu štýlom, hlava nižšie ako členky. Bola to zaujímavá ukážka, ale podľa mňa použiteľná len pre extrémistov typu Divj Tatar a nie pre obyčajných smrteľníkov ako my. Schádzame dole po chodníku, ktorý poriadne ani nieje vidieť pre poprehýbané stromy pod ťarchou snehu a stojíme až na ceste, kde bola bývala úzkokoľajka. Pri pohľade na ňu konštatujeme, že tade sa asi tak skoro nebude dať bicyklovať, jedine ak tak si popri tom spievať slovenskú ľudovú pesničku s textom „cesta je zarúbaná“. Zbiehame alebo lepšie povedané kĺzame sa dole do lomu k autám a lúčime sa asi s polovičkou ľudí, ktorí ponáhľajú domov. My ešte ideme doplniť kalórie do najbližšieho podniku a pri šš a šoférskej kofotine sa zhodujeme, že to bola super pohodová akcia, kde sa zišlo kopu super ľudí. Dúfam, že si podobnú akciu čoskoro zopakujeme.


                                                                            Róbert Žolna





20.10.2009 19:44:16
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one