Ypsario na ostrove Thassos 30.8.2010


Thassos je malý grécky ostrov blízko pri pevnine. Väčši-  na ľudí si pod pojmom Thassos predstaví slnko, more, pláže, ale je tu toho určite oveľa viac čo sa oplatí vidieť. Hlavným mestom ostrova je mestečko Limenas..


____________________________________________





Ypsario - 1206 m n.m.


Thassos je malý grécky ostrov blízko pri pevnine. Väčšina ľudí si pod pojmom Thassos predstaví slnko, more, pláže, ale je tu toho určite oveľa viac čo sa oplatí vidieť. Hlavným mestom ostrova je mestečko Limenas, ale často sa používa aj názov Thassos town. Preto píšem mestečko, lebo celý ostrov má cca 16000 obyvateľov. Tu sa nachádza aj hlavný prístav do ktorého sa dá preplaviť z pevniny trajektom asi za pol hodiny. Ostrov Thassos, tak ako aj celé Grécko má bohatú históriu a tak sa aj tu nachádza množstvo pamiatok. Celý ostrov sa dá prejsť dookola autom po jedinej ceste a stav tachometra vám neprekročí číslo 100km. Do vnútrozemia z tejto cesty ide asi šesť ciest a na konci sa nachádzajú malé horské dedinky. Keď sme pri horách, tak ak si niekto myslí, že to je posledné čo si tu človek všimne je na veľkom omyle. Hory dominujú celému ostrovu na čele s najvyšším vrchom Ypsario 1206 m. Tento vrchol sa nám stál jedným z cieľov na našej dovolenke na tomto ostrove.


Ráno stojíme na zastávke a čakáme na autobus, ktorý samozrejme mešká čomu sa vôbec nečudujeme, pretože aj autobusy tu jazdia v štýle gréckeho života pod heslom "siga,siga" - pomaly, pomaly. Po pol hodinke sa dostávame do malej dedinky Potamia z ktorej vedie turistická značka. Po vystúpení ešte sledujeme umenie šoféra ako sa prediera úzkymi uličkami, kde spätnými zrkadlami doslova meria vzdialenosť domov od seba a pritom dáva pozor na mačky, ktoré si ležia rovno uprostred cesty a pomaly, pomaly veľmi neradi opúšťajú vyhriate miestečko. Konečne vyrážame smer Ypsario alebo Ischias (Choroba sedacieho nervu), tak ako ho nazvala Terka, keďže si mala problém zapamätať skutočný názov kopca :o). Kráčame po ceste, kde popri ceste rastú samé olivovníky, ktoré sú typickým obrazom vnútrozemia a v sprievode včiel, ktoré sú skoro všade, keďže ostrov sa volá aj ostrov medu. Značenie je biedne, tak ako aj v celom Grécku. Značkou môže byť čokoľvek, ale najčastejšie je ňou červená bodka nastriekaná sprejom alebo kresbičky podobné výtvorom deťom z materskej škôlky :o). Podobné značenie v štýle, kde netreba veľa a kde treba žiadna, som zažil aj na Olympe.


Po necelej hodine odbočujeme z cesty na turistický chodníček, ktorý sa už podobá na náš tatranský, akurát oveľa menej využívaný. Stúpame prudko hore serpentínami a konštatujeme, že sme si vybrali perfektný deň, keďže dnes je prvý deň pod mrakom a celý týždeň bolo až 38C. Po dvoch hodinách sa dostávame do sedla. Zo sedla idú cesty vpravo aj vľavo. Keďže značku nevidíme a podľa našej mapy, ktorú sme zohnali (len malá mapa z požičovne áut) by mal byť Ypsario vpravo, tak sme nabrali tento smer. Po peknej ceste vychádzame na hrebeň a pohľadom zisťujeme, kde by mal byť. Vrcholy sú v mrakoch, my sa motáme hľadajúc značku ktorú sme nakoniec našli a pokračujeme po hrebeni.











   Po chvíľke sa nám ukazuje vrchol, ale značka sa nám stráca a aj chodník je čím ďalej menej vychodený. Pozerám poriadne do mapy a všetko je ok, až si nakoniec všimnem malým číslom napísanú výšku vrcholu 1206 m bez názvu vľavo od sedla. Tak to musí byť on lebo výška sedí. Netuším koľko tu majú Ypsariov, keďže aj na nete mi ukázalo vrchol ako v tejto mape. Tak sa vraciame späť a stúpame popri chate, ktorá je neďaleko od sedla, pri ktorej parkuje niekoľko terénnych áut. Tie tu vyšli po ceste z druhej strany ostrova z dedinky Maries, kde sme boli aj my pozrieť a nad ktorou je malé jazierko Gena. Na vrchol je z tade asi pol hodiny. Stúpame a vychutnávame si výhľad na celý ostrov a hlavne na najdlhšiu pláž dlhú tri kilometre, ktorá sa nachádza rovno pod nami Golden beach.


Na vrchole je malý stľpik s vrcholovou knihou a nejaké základy asi na budúci vysielač. Z vrcholu musí byť nádherný výhľad, ale ten sme si nemohli vychutnať keďže bol v hmle. Cesta pre autá ide dokonca až sem. Robíme vrcholové foto a schádzame rýchlo dole aby sme stihli posledný autobus z troch autobusov za celý deň, ktoré idú z Potamie. Nakoniec sa nám darí chytiť stopa a tak sme sa v pohode dostali naspäť na hotel. Na záver krásneho dňa stráveného v nádherných horách sme si ešte dali kúpeľ v mori a večerné orosené. Čo viac ešte človek môže chcieť.. :o)



                                                                              Róbert Žolna



12.09.2010 14:02:59
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one