Veľkonočný prechod Slovenských pohorí 2.-5.4.2010


Tak ako posledných pár rokov späť, tak aj tento rok počas predĺženého víkendu cez tzv. sviatky obžerstva „zdrháme“ niekam von. Tento rok padla voľba na prechod Lučanskej Malej Fatry a okolia..


____________________________________________




Zniev - Lúčanská Malá Fatra - Šíp


   Tak ako posledných pár rokov späť, tak aj tento rok počas predĺženého víkendu cez tzv. sviatky obžerstva „zdrháme“ niekam von. Tento rok padla voľba na prechod Lučanskej Malej Fatry a okolia.  Pred pár rokmi som už prechod týmto pohorím absolvoval,ale nie po hrebeni ,ale kvôli „objektívnym„ dôvodom (zima,mokro,hmla a chlast  absolvoval som ho - naprieč (z Vrícka cez Kľak do Rajeckej Lesnej). Na túto moju akciu sa nechali nahovoriť /alebo nabrali odvahy/ ,len Marián Ficko a „nováčik“ Milan Ondričko z Hé. a samozrejme ja- Dušan Reiser zo Sniny.

 1.deň:

Takže v tomto zložení sme skoro ráno vycestovali z Hé. do Vrútok a následne do Kláštora pod Znievom. Začali sme rozcvičkou na asfaltke zo žel. stanice Kláštor p. Znievom do dediny Kláštor p. Znievom čo je zhruba 5 km. Po menšom „KPČ „ ( turistická  Kultúrno Poznávacia Činnosť) v dedine /pivo v miestnej krčme,obhliadka starého kláštora a požiarnej zbrojnice/,sme sa konečne dostali k pravej turistike. Šľapali sme po zel. turist. značení cez miestnu Kalváriu až na kopec na ktorom stáli zbytky -zrúcaniny Hradu Zniev a samotný kopec Zniev/ 985,4 m.n.m./.











Len tak mimochodom týmto výstupom som ukončil moju 16 ročnú „anabázu“ výstupov na všetkých -54 najvyšších  vrcholov Slovenských pohorí. Pokračujeme už bez oficiálneho značenia po hrebeni, lebo najvyšší vrchol pohoria Zniev, Chlieviská /1024,4 m.n.m./,leží mimo turistického značenia/.Tento orientačne, pomerne náročný prechod končíme v sedle pod vrcholom Húčľava a po lesnej ceste schádzame až do doliny neďaleko Predvrícka. Už je dosť hodín a už aj mi máme toho dosť a tak pred dedinou Vrícko objavujeme senník a končíme v ňom. Nocľah-paráda,v sene.

   Dnes sme našľapali : za  cca. 6 hod.-19 km. a zhruba 700 m. výškových.
 
 2.deň:

Noc v pohode. Budíček o 7.00 h. a odchod o 8.00 h. Zastávka vo Vrícku v potravinách na raňajky a potom od 9.00 h. už konečne zase šľapeme. Pred nami nad Vríckom , sa týči skalnatý kopec. Prv sme si mysleli ,že je to náš Kľak, ale neskôr sme zistili,že je to kopec  Partizán a náš
prvý cieľ Malofatranský Kľak je ešte o 200 m. vyšší. Po pauze pri Kľakovskom vodopáde a konštatovaní,že Marián si doma zabudol tiež dôležitú pri turistike-KONDÍCIU,(aspoň mám čas čistiť tur.chodník) , vystupujeme na samotný, majestátny, skalnatý vrchol Kľaku / 1352 m.n.m./.Na chodníku /aj ďalej po celom hrebeni / je miestami ešte dosť snehu ,aj z tými 2.cm. čo napadalo včera poobede. Inak je trochu veterno a jasno -super výhľady.











Na vrchole je dosť „husto“-všetci vystúpali z Fačkovského sedla. Zostupujeme snehovými závejami po hrebeni a pokračujeme po „našej“,hrebeňovej, červenej tur. značke. Cez  skalnato lúčnatý vrchol Skalky,sedlo pod Úplazom, stúpakom -ala schody do neba, na Hnilickú Kyčeru /1217,6 m.n.m./ a už poslednú pol hodinu z čelovkami ,prichádzame do sedla Maríková ,kde bivakujeme pod „prvým stromom“. Vonku riadne fučí,ja ešte zbehávam dole do doliny na vodu(poctivých 110 m.vyškových) ,pri ohni si konečne robíme teplé jedlo/čaj,klasická opekačka a polievky/ . Potom už okolo 23 h. zaspávame uťahaný spánkom spravodlivým. Chalani v stane a ja klasika ,von. Je len niečo nad  0 stup. C.- čiže teplo.

   Dnešné sumárum : cca 8 hod. „dôchodcovského“ šľapania ;  26 km. a 1500 m.
   výškových.


 3.deň:


Vyrážame -klasický, okolo 8 h. Marián ma zjavne toho už „plnú budku“. Hrebeňom, spôsobom hore,dole, sa dostávame až na kopec Veterné /1442 m.n.m./. Názov kopca neostáva nič dĺžny svojmu menu-odhadujem že tu „fičí“ takých 70 km /hod. ,ale výhľady sú úžasné. Pred nami leží už len kompletne  vysnežená Veľká Lúka /1475,5 m.n.m./. K vysielaču prichádzame o 11.45 h. Po „povinnom“ fotení schádzame dole na Martinské hole ,urobiť si obednú prestávku. Na zjazdovkách dnes prebieha jedno z posledných lyžovaní tejto zimy. Oddýchnutým, najedeným a napitým ,sa nám ani veľmi nechce vrátiť späť na hrebeň Malej Fatry. Výstup hore zjazdovkou nás dostatočne prebral. Pokračujeme od vysielača na Križave, cez vysneženú dolinku až na vrchol Malofatranského Minčola / 1364 m.n.m./. Odtiaľ je už konečne vidno aj do doliny ,na ktorú sa už tešíme tretí deň. Pred nami je „bitelný“ zostup do Strečna .











Hrad Strečno -klasika- zavreli len pár minút pred naším príchodom. Nevadí-nabudúce. Dnes nám stačí len „kochanie „sa polohou hradu nad riekou Váh,cez ktorú tu funguje kompa. Nestíhame ani skoro povinný pitný režim (samozrejme pivo ),lebo pri príchode k železničnej stanici akurát prichádza vlak a čo čert nechce pokračuje našim smerom. Za behu naňho nasadáme a ideme až do Kraľovan. Vo vlaku sme sa smiali,že keby som sa tam vtedy vyzul,tak aj rušňovodič bude plakať - nechcel som však riskovať vykoľajenie. V Kraľovanoch sme už skoro po tme najprv  hľadali miesto na nočný bivak ,ale nič moc sme neobjavili a tak radšej sme išli do krčmy na pivo. Pomohlo ,po doplnení chmeľovej polievky,sme zistili,že „hlavné ubytovacie kapacity“ na miestnom futbal.štadióne sú ešte voľné a tak nebolo čo riešiť. Len neviem,či po zabivakovaní sa v drevenom altáne a následnom umývaní nôh v blízko tečúcom Váhu ,nevykapali ryby ? Našťastie bola už tma  a na druhý deň ekologickú katastrófu nehlásili. Noc bola super.

   Dnešné sumárum : pešia turistika cca. 7 h.; 23 km. a 1000m. výškových.

 4.deň:

Ráno to Marián zabalil. Odmietol vstávať o 5.00 h. a rozhodol sa „ustúpiť z turistických pozícií „ a odcestovať prvým vlakom domov. Ostali len pravoverný,ktorým nevadí ,že trochu aj mrholí a okolité kopce sú čiastočne v hmle-Milan a ja. Vyrážame podľa plánu o 6 h. Ťažké 20 kg. bágle nechávame v úschovni na žel. stanici a ideme len „naľahko“. Keďže vlaková preprava funguje na Slovensku tak ako funguje ,celý dnešný „okruh“ musíme absolvovať ,ako inak-peši. Prvých 5 km. po asfaltke ,po ceste ponad nádhernú rieku Oravu,až k visutej lanovej lávke cez Oravu pri rekreačnej oblasti Dierová. Potom už pri občasnom mrholení,stále po žltej turist. značke,  stupakom až k „rozkošnej“ drevenicovej osade Podšíp. Táto pamiatkárska osada ma nesklamala-treba to vidieť. Odtiaľ už pokračujeme  stupakom ,po miestami zľadovatelom chodníku až na vrchol  Zadný Šíp/1143 m.n.m./ ,ktorému dominuje možno aj 15 m. vysoký drevený kríž.











Hrozí,že pre hmlu nič neuvidíme,ale počasie sa nad nami zľutovalo a občas nám ukázalo aj doliny pod nami,kde sa Váh prepletá medzi úzkymi dedinami. Potom prechádzame sedielkom plným kamenných veží, kvetov Poniklecov  a úžasných výhľadov na okolité kopce v hmle. Vystupujeme na tu najvyšší  kopec Šíp /1170 m.n.m./. Nevieme sa nasýtiť panoramatických pohľadov. Dokonca tu stretávame aj troch turistov z Moravy. Časovo všetko podľa plánu a tak v pohode zostupujeme chodníkom-priekopou ,zo zastávkou v tunajšej jaskyni zo skalným oknom a minijazierkom, cez krasové lúky až do Stankovan. Potom už len okolo žel.trate ponad Váh ,zo zastávkou pri minerálnom prameni miestnej „vajcovky“ a obdivovaní na tomto mieste pre mňa objavenými vývermi vody  na Rojkovskom travertíne.  Ja som z toho úplne mimo. Tu sa musím ešte čo nevidieť vrátiť. Dnešnú túru končíme zase na žel.stanici v Kraľovanoch.
 
   Dnešné resumé : pešia pohodovka cca 5 h.,17 km. a 800 m. výškových.

Týmto končíme aj tohoročné Veľkonočné túlanie sa .  Na žel. stanici stíhame ešte vypiť po pive a hneď nám ide vlak až do Humenného. Všetko vyrátané na minúty   a všetko vychádza.  Tak sa mi to páči - žiadne prestoje.  Do Humenného prichádzame o 18.20 h.  O 19.30 h. som v Snine a môžu začať mikro sviatky – obžerstvo. Dopĺňanie energie za štyri dni..

   Na záver môžem len konštatovať,že – DOBRÁ AKCIA....




                                                   Dušan Reiser – KST LOKO Humenné.
14.04.2010 18:50:48
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one