Veľkonočný prechod Muráňskou planinou

 
 

Slovenské Rudohorie

Dátum : 28.- 31.3.2013          Autor : Dušan Reiser

Fotogaléria >>>
   Zase je tu podľa kalendára jar a naviac aj Veľkonočné sviatky a z tým prislúchajúci predlžený víkend. A tak pre nás začína v plnom prúde pešia turistická sezóna. Už niekoľko rokov trávim tieto tzv. sviatky, zásadne niekde v horách. A aj keď to vonku ani zďaleka nevyzerá na jar ,ale na vrcholnú časť zimy,tradície by sa mali dodržovať.

   A tak sa stalo,že s partiou „pravoverných" chceme dokončiť prechod Veporských vrchov, ktorý sme nedokončili v 2011 roku. Vtedy sme po prechode Ľubietovského a Klenovského Vepra skončili ( tiež kvôli počasiu ) v sedle Zbojská medzi Breznom a Tisovcom. A tak aj napriek predpovede počasia ( priam strašidelnej - sneh, dážď a chlad ), vyrážame do Slovenského Rudohoria. Ideme už vo štvrtok ráno. Vlakom z „ďalekého východu" ideme traja, ja zo Sniny, Milan Ondričko z HE a Malek Belhadj z MI. Po „neskutočných„ šiestich prestupovaniach, vystupujeme večer v Lopeji ( pri Brezne ), kde sa stretávame aj z Mariánom Fickom, ktorý dorazil z Frídku Místku. Prespávame u bratranca.

                         
 
  Ráno vstávame a vonku cez noc nasnežilo nových 20 cm snehu !? Ja osobne som zažal o správnosti tejto „expedície" pochybovať. Ale Marián ma ukecal, že ideme podľa pôvodného plánu a keď to nepôjde, tak to nepôjde... A tak aj bolo. Piatok ráno vlakom do Brezna a s prestupom až do sedla Zbojská. Tu bolo toľko snehu, ako v Snine nebolo dokopy počas celej zimy. Ale našťastie
tých nových 25 cm bolo ako múka a spodok - starý sneh pod nim sa neprepadal. Žiaden problém. V pohode sme vyšľapali až na vrchol Fábovej hoľe a potom stále po snehu, "padákom„ až na sedlo Burda. Marián ohlásil, že končí - nevládze... Vedel som, že Marián zimu „nemusí", ale tak rýchlo to zabaliť ??? Ešte sme ho ukecali, aby pokračoval, ale išiel len so sebazaprením. Išli sme až po, pre nás novoobjavený bivak - kolibu na Randavici. Noc v pohode.

                         

   Ráno sme došli všetci k horárni Stožky a tam sa rozlúčili s Mariánom, ktorý sa rozhodol zostúpiť po vypluhovanej ceste dolinou až do Závadky nad Hronom. My traja sme pokračovali po žltej značke, hlbokým už patrične zvlhnutým snehom, so zastávkou na Skalnej bráne až do sedla Nižná Kľaková. Tu v tur. útulni sme rozložili oheň a topili sneh na vodu. Ďalej po červenej značke (hrebeňom Muráňa) to v „vajcovom" snehu nešlo. A tak som musel zaveliť variantu „B"- zdrhanie do Hrdzavej doliny a po nej až do Muráňa. Odtiaľ po „reštauračnej" pauze pokračujeme, už po ceste, hore k hradu Muráň. Šľapali sme po rozmočenej „čapkanici" a po tme. Tak sa stalo ,že sme sa spamätali až v sedle Piesky nad Veľkou lúkou a museli sme sa vracať „traverzovým" modro-žltým chodníkom až ku Coburgovskému /cárskemu, poľovníckemu/ zámočku pod hradom. Chodníkom sme prechádzali cez malé čerstvo padnuté lavínky. V zámočku bola našťastie otvorená presklenená terasa, v ktorej som už v minulosti spal. Toľko čo sme sa vybalili, začalo pršať a to trvalo celú noc. Malek s Milanom sa báli, že im bude zima a tak si v presklenenej terase postavili stan. Ja klasika na stole...

                         

   Ráno stále prší a ja topím sneh a tak trochu zohrievam vodu na „sviečkach". Len čo trochu dážď prestal, vyrazili sme na obhliadku hradu Muráň. Chalani tu ešte neboli a ja som im rozprával o tom, ako som tu bol z mojou "malou" Lujzou pred 10 rokmi a ako pršalo a pre hmlu bolo vidieť len ... Tentokrát to nebolo iné a ešte naviac aj dosť snehu... Stále mrholilo. Po návrate na zámok a po pobalení dážď trochu prestal ( asi na 5.min. ) a tak sme pokračovali prakticky v daždi a po „snehovej čapanici" na sedlo Piesky, ďalej maštale nad Veľkou lúkou a po neodhrnutej ceste až do sedla Javorinka. Ešte ani raz v mojej turist ."kariére„ som si neprial „čistý" asfalt tak ako teraz. Ten prišiel /a prvý krát potešil / až v sedle Javorinka, kde sme začali klesať po hlavnej ceste až do Červenej Skaly. Tu úplne premočený, sme sa konečne ( v čakárni na žel. stanici ) prezliekli do suchého a vyčkali na vlak ( odchod 15.45 hod. ).

   Cesta domov bola v pohode. Do Sniny som došiel v nedeľu už pred polnocou. Pri ceste domov som skonštatoval, že keď som chalanov vítal na akcii slovami : „Ahoj na kurze prežitia" zo smiechom na tvári, ani som netušil ako blízko budem pravde...


                                                                                                   Dušan Reiser
09.04.2013 20:22:00
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one