Národný park Aggtelek - Maďarsko

Dátum : 3.- 6.4.2015          Autor : Dušan Reiser

Fotogaléria >>>
Veľkonočná túra v Maďarskom N.P. Aggtelek
 
Tento rok padla voľba na Veľkonočnú turistickú spoznávačku Maďarského Národného Parku Aggtelek. Ide vlastne o vápencové územie,ktoré geografický rozdeľuje Slovensko - Maďarská št.hranica na Maďarský Aggtelek a Slovenský Kras. Územie je známe svojimi krasovými zákutiami a jaskyňami. Na tento, už v poradí 9.ročník, sa nás zišlo klasicky zopár “skalných“veľkonočných turistov. Malek z Michaloviec, Milan a Marián z Humenného a ja zo Sniny.

Iľko Miľko hlási dosť strašidelné aprílové počasie a tak trochu „preplašení“ ideme autom cez Turňu nad Bodvou, do len pár kilometrov od našej hranice vzdialeného maďarského Bódvaszilas. Tu nechávame auto u dobrých ľudí a šľapeme nabalení na štyri dni do okolitých kopcov a dolín. Občas sa zatúlame do miestnych rázovitých dedín a stihneme si obzrieť povestné jaskyne Aggtelekského krasu. Naša trasa vedie z dedinky Bódvaszilas po značkovanom tur .chodníku, bohužiaľ upravenom buldozérom (blato), cez miestne lesy a okolo neprístupných jaskýň na majestátnu zrúcaninu hradu Szád-vár. Tu vidieť, že aj tu prebiehajú práce na zakonzervovaní zvyškov hradu a archeologický prieskum. Potom pokračujeme tur. značením-neznačením na najvyšší kopec v oblasti, 604,3 m. vysoký Fertós-tetó. Rozhľadňu, ktorá mala byť na vrchole podľa mapy, sme premeškali tak asi o 30 rokov. Nevadí, aj tak sme mali z priam ukážkových škrapových polí pred vrcholom, fantastický pohľad na južne položenú krasovú lúku Zomboly nad Jósvafó . Po menších orientačných problémoch s pohybom medzi zalesnenými obrovskými krasovými závrtami, kde nikto ani len netuší či zostupujeme z kopca, alebo zostupujeme len na dno závrtu a následne budeme musieť znovu vyšľapať na jeho okraj, sa dostávame už pri zotmení na dno doliny. Nocujeme pod kopcom, (za typickej „jarnej - veľkonočnej„ noci, kde teplomer ukázal mínus 9 st.C.!) na lúke.

 
                         

Po mrazivej noci prišlo nádherné, až gýčovité ráno. Jasno a slniečko. Ale teplo bolo až keď sme začali šľapať ďalej. Vo veľmi pekne upravenej dedinke Jósvafó je vidieť ,že to tu žije turizmom. Nieje problém stretnúť skupinky ľudí, ktorí idú so sprievodcom do okolitých jaskýň. My sme sa vybrali do jaskyne Baradla nad Jósvafó. Po príchode k rozľahlejším budovám v doline zisťujeme, že nie sme pri vstupe, ale pri výstupe z jaskynného systému Baradly, ktorý sa tiahne od našej Domice cez Baradlu pri dedine Aggtelek a pokračuje až ponad Jósvafó. Takže došlo k dvojkilometrovému presunu lesom až k vstupnému, dosť veľkoryso poňatému objektu. Tu si zaplatíme vstupné, nafasujeme akýsi slovenský popis jaskyne (na Slovenský výklad zabudnite...) a vchádzame na vyše 2 km. púť vyschnutým riečiskom podzemnej rieky Styx. Po vyše 1 a pol hodinovom „pokeci“ v maďarčine vychádzame zo zaujímavej diery v zemi v mieste, kde sme boli pred pár hodinami. Keď sme vstupovali do jaskyne ukážkovo svietilo jarné sĺnko, teraz pri výstupe husto sneží. Už len to nám chýbalo... Ale po pár minutách sa to ukľudnilo a my pokračujeme ďalej. Prv sme zašli si obzrieť našu Slovenskú hranicu pri Kečove a potom sme sa zastavili až pri vchode do jaskyne Baradla pri dedine Aggtelek. Je to len niečo okolo 400 m. od našej slovenskej hranice, kde je aj naša jaskyňa Domica. Marián a ja sme boli v jaskyni len pred pár rokmi a tak ostávame strážiť veci a „kochať“ sa ide len Malek s Milanom. Po dojmoch z koncertnej miestnosti v jaskyni, stíhame len si nájsť miesto na bivak a keďže “čapólny sór„ nikde nemajú, dávame si maďarské fľaškové... lepšie pivo sme v ten deň nepili... Spíme v „kultúrnom“ zariadení... pri miestnom „Lake“ To podľa bilbordov o dotáciach z EU. Noc parádne teplá. Hádam sa ako tak vyspal aj Milan v jeho „vzdušnom„ spacáku .Veď bolo až plus 2 st C.
 
                         

Ráno pokračujeme až gýčovitými krasovými lúkami pri žiari slniečka, zase aj okolo nejakých jaskyniek, až na skutočnú turistickú rozhľadňu na vrchole Pitics-hegy. Je pravda, že najkrajšie pohľady z nej boli na Slovenské vysnežené kopce. Pod kopcom z rozhľadňou, sme mali podľa mapy, avizovanú turistickú chatu z možnosťou ubytovania a návštevy tamojšej jaskyne. Ale privítal nás nápis Zárva. Nieže by sme silou mocou chceli využiť ponúkané služby, ale zase som prišiel o možnosť získania pečiatky do môjho tur. zápisníku. Po pár kilometroch pochodu tzv. kultúrnou krajinou, schádzame do prvej dedinky v okolí. Tornakápolna nás fakt očarila. Na to, že je to najmenšia dedina v Maďarsku (má len 9 stálych obyvateľov), stretli sme tu aj Slováka... no Slováka z našej Turne nad Bodvou... ,ktorý tu má chalupu a ten nám konečne porozprával v zrozumiteľnej reči, že kde to vlastne sme a ako to tu chodí. Tá dedinka nám „potešila oko“ tak, že sme sa rozhodli navštíviť aj následujúce dedinky Varbóc a Perkupu. Paráda. Po pivnej pauze (zase len fľaškovej), nastúpili sme na hrebeňovku Szalonnai Hegy, ktorá tiež patrí do N.P. Aggtelek. Len čo sme vyšľapali na najvyšší miestny kopec (pre znalcov maďarských veľhôr to bol Csengó-tetó / 521 m.n.m./ ), z obrovským vysielačom, ktorý je vidieť široko ďaleko a aj zo Slovenska, zostúpili sme do údolia pod kopcom. Tu sme v „ruinách“ katedráli bývalého kláštora Martónyi, ktoré ako je vidieť, tiež výrazne obnovujú a zároveň tu robia archeologické vykopávky, strávili ďalšiu nezabudnuteľnú noc.
 
                         

Posledný štvrtý deň nášho turistického putovania (veľkonočný pondelok), sme pokračovali po hrebeni a zišli sme do veľkého, bývalého vápencového lomu, na bývalom kopci Esztramos, nad bývalou... nie tá existuje dodnes, dedinkou Bódvarákó. Tu tiež je jaskyňa prístupná so sprievodcom, ale oveľa zaujímavejšia jaskyňa - Rákoczi barlang je na úpätí tohto kopca-lomu. Mali aj napriek sviatku otvorené a takáto možnosť sa jednoducho nedá nevyužiť. Stálo to zato. Po prejdení asi 400m. cez banské chodby, zrazu sme stáli pri priepasti miznúcej v tme. Na možné dno, až pokiaľ siahala spodná voda, ktorá zaplavuje veľkú časť jaskyne, sme zostupovali po železných rebríkoch. Išli sme cez chodby, ktoré na Slovensku nemajú obdobu. Nie klasická kvapľová výzdoba, ale po stenách rozsypané perly a „karfioly“ rôznej farby a veľkosti, treba to vidieť a zažiť. Úžasné boli aj perfektne nasvietené vodné jazierka. Ani nám veľmi nevadilo to sprievodné slovo... Plní dojmov sme už len zišli k nášmu autu v Bódvaszilasi a stihli si obzrieť miestnu starú sýpku-galériu, zrekonštruovanú za veľké eurá. Bolo nám málo KPČ a tak sme ešte cestou na Slovensko zašli si obzrieť zaujímavo pomaľované domy v maďarskej cigánskej dedine Bódvalenke. Na Slovensku sme si ešte urobili autoturistiku cez Hájsku roklinu až do Hačavy. Tu sme urobili tzv. turistický- peší zrýchlený presun cez kopec Jelení vrch (947m.n.m.) a urobili si tak naše výškové Veľkonočné maximum. Spokojný so 120 percentným splnením našich turistických plánov sme došli až domov. Čo o rok... uvidíme.

                                                                                                                                  Dušan Reiser
22.04.2015 19:18:47
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one