Rýchlovka na Sninskom kameni 5.12.2010


Pochopiteľne, nejde tu o niečo pikantné, to by potom patrilo na iný web. Išlo o to,čo vymyslieť, ak musíte
byť doma do 10.00 a dobré počasie pritom priam volá niekam si vyraziť.
A tak sa zrodila „rýchlovka“ na Sninský kameň..


____________________________________________





   Pochopiteľne, nejde tu o niečo pikantné, to by potom patrilo na iný web. Išlo o to,čo vymyslieť,ak musíte byť doma do 10.00 a dobré počasie pritom priam volá niekam si vyraziť. A tak sa zrodila „rýchlovka“ na Sninský kameň...

  Je ešte čierno-čierna noc, keď pri známej krčme na hornom konci Hámrov (Zemplínskych, samozrejme) odstavujem auto, v ktorom teplomer ukazuje -10°C, a tak pre istotu nasadzujem aj kuklu. Za svitu čelovky vyrážam spočiatku kameňolomom, v jeho spodnej časti odbočujem na lesnú cestu a potom západným hrebeňom smerom na Rovienky. Tam už sa napojujem na značku a po tvrdom snehu šliapem strojovým tempom známou cestou, už toľkokrát prejdenou, teraz však prvýkrát v noci. Treba si dať pozor na asi dve prudké zmeny smeru, ktoré cez deň problém nerobia, ale za tmy to predsa len môže byť náročnejšie.
Asi za hodinku a štvrť som pod slovenskou „stolovou horou“. V ostrom svahu pod ňou je sneh stvrdnutý na ľad skutočným nebezpečenstvom. Bez mačiek to bolo dosť adrenalínové, ale podarilo sa bez úrazu, a mierim si to rovno na ten rozlohou menší juhovýchodný „kameň“. Celý čas žiadne stopy človeka, a ani hore v krabičke nijaký zošit či kniha, len zopár popísaných zdrapov papiera.











  Tma medzitým práve včas stratila svoju moc, aby som si mohol konečne vypnúť čelovku. Na plošine čakám netrpezlivo na východ slnka, no „Oskar“ sa nie a nie ukázať. Stepujem na mieste, lebo zima mi začína byť statočná a okolitý panenský sneh si nechcem pokaziť svojimi stopami ešte pred samotným fotením. Konečne po hodine sa slnko vyhupne nad obzor, asi sa mu tiež nechcelo do toho mrazivého rána...A tak už len fotím a fotím, pohybujem sa opatrne, lebo prakticky celý povrch a hlavne práve okraje sú zľadovatené. Dopad dole pod kameň by nebol vzhľadom na snehové podmienky ani náhodou„do mäkkého“...Keď sa nabažím pohľadov z menšej stolovej hory, presuniem sa na väčšiu severo-západnú a pokračujem v love záberov.











   Vidieť krásne Tatry, aj keď sú v miernom opare. Po chvíli začína vypovedávať foťák, v mraze sa nechcú otvárať lamely zakrývajúce objektív, a tak im pomáham prstami.
Dívam sa aj na cestu vedúcu zo Sniny na Stakčín, či neuvidím ďalšiu partiu, ktorá si to niekedy v tom čase mierila autom do Novej Sedlice (potom som sa dozvedel, že tie autá boli dokonca dve). Samozrejme, viem, že by som autá nespoznal, ale aspoň som teda na nich myslel...Z fotolovu ma na chvíľu vyruší telefón od mojej starostlivej polovičky, ubezpečujem ju, že už práve končím, aj keď to v skutočnosti trvá potom ešte 25 minút... Nakoniec však musím naozaj končiť, opatrne schádzam po schodíkoch zaliatych hrubou vrstvou ľadu (znova poriadne adrenalínové!) a poklusom zbehnem dolu za 25 minút k autu. Po takom snehu by sa to teda chodilo, žiadne zabáranie. Na druhej strane na lyže by to vôbec nebolo, lebo ich sklznice by veru dostali zabrať. Pár takých túr a môžete kupovať nové.

   Doma som nakoniec dokonca v predstihu, už o 9.20. A tak som v ten deň prišiel na to, že aj za taký krátky čas sa dá urobiť krásna a zaujímavá túra.



                                                                              Alexander



06.12.2010 21:10:31
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one