Prechod hrebeňom Malej Fatry 13.-14.10.2010


Náš prechod Malej Fatry začíname v Ružomberku, kde sme zišli a prenocovali po prechode hrebeňa Veľkej Fatry, z ktorého článok  ste si už mohli prečítať. Ráno sadáme na autobus a presúvame sa do Dolného Kubína, kde prestupujeme na autobus..

____________________________________________





   Náš prechod Malej Fatry začíname v Ružomberku, kde sme zišli a prenocovali po prechode hrebeňa Veľkej Fatry, z ktorého článok  ste si už mohli prečítať. Ráno sadáme na autobus a presúvame sa do Dolného Kubína, kde prestupujeme na autobus smer Terchová – Žilina a vystupujeme v obci Bieli potok. Ešte trochu pešo po ceste a prichádzame pred hotel Diery.


Odtiaľ stúpame po zelenej značke cez krásnu osadu Podrozsutec, ktorú tvoria staré drevenice. Po tade to bola ranná rozcvička, ale ďalej to už je poriadna makačka so záverom na skalách, či skôr suťovisku, kde by som určite nechcel zažiť väčšiu skupinu ľudí pred sebou. Odmenou za námahu nám boli raňajky na slniečku s krásnym pohľadom na Veľký Rozsutec a doliny zaliate bielym mliekom. Z vrcholu zreťazujeme veľmi rýchlo do sedla Medzirozsutce, kde stretávame partiu troch báb, ktoré nás prosia o krížový skrutkovač na opravu teleskopickej palice, ale nakoniec postačí aj otvárací nožík. Zisťujeme že majú tu istú cestu ako my, ale pri pohľade na ich vymakané nohy a ako sú športovo oblečené nám je jasné, že budú mať iné tempo ako my, hlavne keď idú na ľahko. Zo sedla stúpame prudko, potíme sa aj v tričku, baby okolo nás prebiehajú v trištvrťových elasťákoch a po chvíli obiehame chlapíka naobliekaného vo windstoperke, čiapke a rukaviciach :o). Dorážame na vrchol, kde je už viac ľudí, čomu sa ani nečudujem, pretože zo Štefanovej je to aj so zostupom poldňová túra, ktorá určite stojí za to aj v horšom počasí ako máme dnes.











   Na vrchole sa fotíme, kocháme nádherným výhľadom na to čo nás ešte čaká a na Malý Rozsutec, ktorý už máme za sebou. Konštatujeme že aký sa zdal Malý Rozsutec veľký, keď sme boli na ňom a teraz vyzerá ako skalka do akvária. Opäť zreťazujeme dole a prudko schádzame do sedla Pod Medziholím, aby sme začali prudko stúpať na ďalší vrchol Stoh. Tu dávame obedňajšiu pauzu a schádzame štýlom občas vyššie nohy ako hlava po šmykľavom chodníku smerom na chrbát Stohu. Našťastie sme to prežili a opäť naberáme výšku a prichádzame na Poludňový grúň. Je už večer a my pokračujeme po červenom hrebeni zafarbenom zapadajúcim slnkom nad Veľkým Kriváňom. Pred Chlebom pozeráme na čas a keďže už nebude dlho vidno, tak schádzame traverzom na Chatu pod Chlebom.











   Tu si dávam komplet celé polievkové menu, hovädzia, šošovicová, kapustová a nakoniec samozrejme chmeľová :o). Pri pivku sa dozvedáme od nejakého humen- čana pri vedľajšom stole, že z jeho bytu v Humennom na desiatom poschodí on vidí Tatry (Keď viete kde to je, tak mi prosím dajte vedieť keby som sa sťahoval). Na izbe sme ako inak s českým párom z Pardubíc, pričom sa dozvedáme že jej otec pochádza z Michaloviec. Hneď sme sa zhodli že to majú do Fatry bližšie ako my. Po zotmení ešte došiel jeden poľský pár a ráno zisťujeme, že bývajú blízko pri Bieszscadách pri Ukrajinskej hranici. Aspoň niekto to má ďalej ako my :o).

   Ráno sa prebúdzame do krásneho dňa a zahajujeme rozcvičku výstupom do Snilovského sedla. Odtiaľ po hrebeni smer západ, kde si ešte na ľahko bez bato- hov odskočíme na najvyšší vrch Malej Fatry Veľký Kriváň. Výhľad je super na všetky strany a hlavne perfektný pohľad na doliny zaliate hmlou. Pokračujeme ďalej po hrebeni cez Pekelník na Malý Kriváň. Tú si ešte posledný krát vychutnáme pohľad na celý hrebeň. Začíname klesať po členitejšom a ťažšie schodnom hrebeni cez Stratene a Biele skaly na Suchý. Tu sa dozvedáme, že odvoz ktorý sme mali mať z Ružomberku nám padol a tak keďže máme až večer vlak vegetíme na vrchole.











   Medzitým prišli ďalší pepíci a týto boli ako z filmu. Po každej vete používať namiesto bodky slovo „ty vole“ to som fakt videl len vo filme :o) Keď sme si vypočuli celé stádo volov, tak schádzame na Chatu pod Suchým, kde dáme obed   a konečne to naše pravé východniarske "šš" pivko. Z chaty ideme dole po červenej cez Starý hrad, kde sa ešte na chvíľu zastavujeme a konečne po dlhom zostupe prichádzame na železničnú stanicu do Strečna. Z tade sa presúvame do Vrútok, kde si dávame pizzu a spokojní po nádhernom výlete v ešte krajšom počasí čakáme na vlak do Košíc a ďalej do Humenného.


                                                                                    Robo


03.11.2010 15:53:14
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one