Polonina Krásna a Koločava

 
 

Zakarpatská Ukrajina

Dátum : 5.- 7.7.2013          Autor : Miroslav Porada

Fotogaléria >>>
Neviem od čoho dostala pomenovanie polonina Krásna, ale niektorí ju považujú za najkrajšiu poloninu v ukrajinských Karpatoch. Či je to skutočne tak, odpoveď si musí dať každý sám. Moje očakávania sa ale bohato naplnili. Polonina nie veľmi vysoká a nie veľmi široká obklopená nepreniknuteľnými listnatými lesmi kde vladne len medveď a vlk. Možno práve táto jej "malosť" je jej veľkou devízou. Polonina začína pri obci Koločava a pokračuje juhovýchodným smerom k Usť Čornej. Celý chrbát poloniny je dlhý až 35 km. O tom, že Koločava je doslova mýtickým miestom pre českých turistov netreba hádam pripomínať. Je to obec na naše pomery nevídanej veľkosti. Tiahne sa dlhé kilometre v údolí riečky Terebľa a jej prítokov obkľúčená vencom hôr.  Priznám sa, že krajina okolo Koločavy ale hlavne samotná Koločava ma priťahovali ako magnet. A tak cez dlhé zimné večery som kul plány nad turistickou mapou. Pre istotu som si aj znova prečítal knihu Nikola Šuhaj lúpežník. Takto vedomosťami vyzbrojený som teda túžobne očakával plánovaný 5. júl, aby som spolu s mojimi vernými priateľmi vyrazil a spoznal prírodu i nakukol do života  horalov a pastierov. V kútiku duše som dúfal, že zažijem i nejaké malé dobrodružstvo.

                         

Nuž na písanie by toho bolo veľmi veľa. A tak iba v stručnosti uvediem, že sme vyrazili po vypití jedného piva v najznámejšej koločavskej krčme a o 14.15 hod. sme už stáli v plnej zbroji na turistickom chodníku v smere na kótu Topas ( 1548 m ). Prespali sme na poloninách, resp. takmer nikto nespal pre prúdky nárazový vietor, ktorý po letnej búrke neskutočne vystrájal celú noc. A na druhý deň po takmer 12-hodinovom putovaní (nestretli ani jedného turistu!) sme v podvečer dorazili do obce Ruská Mokrá. Polovica mužstva ale bola na dne fyzických síl. Druhá polovica naopak ďalej rezko pokračovala v smere na Nemeckú Mokru. Túto akčnú skupinu prekvapivo zastavila hneď na začiatku obce Ruská Mokrá obyčajná dedinská krčma. Tam dobrovoľne vymenili časť hrivien za "horilku". Krčmárka ochotne nalievala, nálada stúpala a optimizmus nepoznal hraníc. Výsledok - akcieschopnosť celej výpravy sa priblížila k nule. Napokon sme presda len došli (peši i autom) do plánovaného cieľa a prespali sme za obcou Nemecká Mokrá v lokalite kde podľa slov miestnych pred troma dňami vyčíňal medveď a zabil kravu. Nám však bolo všetko jedno a tuho sme zaspali. Ráno sme rezko vykročili do sedla Príslop ( 926 m ). K prvým domom Koločavy sme dorazili už o 9-tej hodine. Tu sme si vychutnali plným dúškom kolorit ukrajinského života. Bola totiž nedeľa a v obci slávili akúsi cirkevnú slávnosť spojenú s jarmokom. Záver putovania sme opäť ukončili v koločavskej krčme. Všetci sme sa zhodli, že pivo nám chuti oveľa viac ako na začiatku túry.

                         

Písať príbeh o hľadaní hrobu Nikolaja Šuhaja a Eržiky na koločavskom cintoríne by si zaslúžilo samostatnú kapitolu. Uvediem iba to, že pýtal som sa piatich domorodcov. Podali mi zaručené informácie. Výsledok - všetko zbytočne. Hrob som nenašiel! Doma som potom zistil, že som bol pri ňom veľmi blízko. Asi sa do Koločavy vyberiem ešte raz. Nielen pre hrob legendárneho zbojníka, ale pre celkovú atmosféru krajiny a ľudí. Zvlášť Ruská Mokrá a Nemecká Mokrá sú obce kde možno ešte nakuknúť do života karpatských horalov a pastierov „in natura". Nový priateľ Ivan (zoznámili sme sa v krčme v Ruskej Mokrej) ma ubezpečil že budem vždy vítaný. Najprv ale usporiadam bohatú fotodokumentáciu a snáď napíšem i príbeh o tejto výprave. A v zimných mesiacoch opäť budem sedieť nad mapou Koločavy a okolia.

                                                                                                     M. Porada

22.07.2013 10:07:40
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one