Biezszcady - Bukovské vrchy

Dátum : 7.9.2008          Autor : Jozef Kozmon

Fotogaléria >>>
Ak sa nás niekto po tomto výlete spýta, kde sme boli, kľudne môžeme povedať „Išli sme na Slovensko“. Znie to trochu divne?

Stretli sme sa pred Billou jedno krásne ráno začiatkom septembra, ktoré sľubovalo krásny letný deň. Pôvodným plánom bolo lezenie na pieskovcových skalách pri Krosne /Odrzykoň/, ale traja z pôvodného počtu sedem ľudí neprišli, čo je takmer polovica, meníme plány, jedno auto nechávame na parkovisku a vyrážame na ľahkú túru do Poľska. Jožko, Angela, Denisa a ja Alek.

Cez colnicu v Palote len tak prefrčíme, ďakujúc Schengenu a ráz krajiny sa nápadne mení. Kvalita cesty a dopravného značenia k horšiemu, ale okolitá krajina so sídlami sa nám zdá krajšia. Nemení sa však len krajina s architektúrou, ale na mobiloch nám naskakujú nové siete... a niektorým nielen to. Pri zapnutom prijímaní broadcast SMS správ a zrejme aj pri správnej kombinácii operátorov dostávam zaujímavé správy, zrejme inzeráty. Najviac sa smejeme a polemizujeme nad správou „Graff_zdrovie: * szukam kogos kto by zrobil mojej partnerce masaz erotyczny Czestochowa i ok...“. Ľutujeme toho chlapíka a usudzujeme, že jemu musia chýbať ešte aj ruky a dokonca aj jazyk... Ešte sa v tom však až tak nevyznáme a nevieme ako odpovedať, a tak auto neotáčame do Czestochowej, ale pokračujeme ďalej na východ pozdĺž hraníc. Zastavujeme sa v bufete pri Lisznej, kde sa fotíme s celou zoologickou záhradou zvierat z prútia. Je to naozaj zaujímavé, no nemajú tam krowky a tak ideme ďalej.

 
                           

Parkujeme neďaleko turistickej chatky Bacówka pod Malou Rawkou. Naším plánom je vyjsť na Malú Rawku, Veľkú Rawku a z nej až naspäť na Slovensko – na Kremenec. Je to naozaj prechádzková túra, na chodníkoch je plno Poliakov všetkých vekových kategórií – od malých deťúreniec až po dôchodcov. Odpočívame na Malej Rawke. Denisa nad hranicou lesa objavila rozsiahle borievkové polia pozdĺž chodníkov a my si za ten čas vychutnávame výhľad na okolité poloniny. Ktosi si spomenul na vtip: „- Pozeraj, Ander, ako je tam dole nádherne!. - Ta na akého svatého sme sa potom trepali hore?“. Za Veľkou Rawkou prichádzame k poľsko-ukrajinskej hranici. A tá nás zaviedla až na Kremenec, k bodu, v ktorom sa stretajú hranice troch štátov. A zároveň k najvýchodnejšiemu bodu SR. Tam stretávame už aj Slovákov a nechápu, akou cestou sme sem prišli.

Je to super, že sme v Schengene, pretože na rozdiel od minulosti slovensko-poľské hranice môžeme prechádzať na ľubovoľnom mieste a pri turistike už nie sme obmedzovaní riedkymi zelenými hraničnými prechodmi, ktoré boli otvorené iba v určité obdobie roka a v určité hodiny. Spomínam, ako sme s Jožkom pred rokmi prišli na Balnicu a bojazlivo odbehli pozrieť chatu asi päťdesiat metrov za hranicou. Ideme naspäť domov, a preto zo slovenskej strany naspäť ideme na sever do Poľska, aby sme sa dookola cez Palotu a Medzilaborce vrátili.

Pôvodný plán sme dnes síce neuskutočnili, ale je dobré vedieť plán rýchlo prispôsobiť novým podmienkam. Máme za sebou pekný výlet. A hoci bol oddychový, aj napriek tomu som večer zaspával tak správne príjemne unavený.

                                                                                                                                           Alek
17.06.2016 06:38:37
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one