Maďarské Zemplínske vrchy 6.-9.4.2012


Tento rok sme pôvodne mali pokračovať v Stolických
vrchoch, ale vzhľadom na to ,že Marián Ficko je pracovne
v Holandsku , na moju veľkú radosť sa mi plní môj taký
malý turistický sník, ide sa
„konečne“ na maďarské
Zemplínske vrchy...

____________________________________________





VEĽKONOČNÁ “KÉK TÚRA“
v Maďarských Zemplínskych vrchoch

    Tento rok sme pôvodne mali pokračovať v Stolických vrchoch, ale vzhľadom na
 to, že Marián Ficko je pracovne v Holandsku, na moju veľkú radosť sa mi plní môj
 taký malý turistický sník, ide sa
„konečne“ na maďarské Zemplínske vrchy. V mé-
 diach hlásia na Veľkú noc sprosté počasie - dážď a chladno. Ja osobne v tom ne-
 vidím žiadny turistický problém. Ale... Ozval sa mi len kamoš z Michaloviec, že on
 Malek aj z kamošom Peťom určite idú. Do poslednej chvíle som trochu tŕpol,či si
 to nerozmyslia. Našťastie je to moja“ krvná skupina“. Po zhodnotení cesty vlakom
 do Slovenského Nového Mesta z Humenného cez Košice?!, ideme radšej autom.
 To nechávame „na stráženie“ pred zdravotnou záchrannou službou v Slovenskom
 Novom Meste, aj týmto im ďakujeme.

    Je piatok okolo obeda a mi konečne vstupujeme na maďarskú pôdu. Zo Sato-
 raljaújhely stúpame do kopca okolo malebnej Vinnej uličky až na Kalváriu, kde
 na rozdiel od iných kresťanov, Maďari plačú nad stratenými územiami Veľkého
 Uhorska. Z Kalvárie cez sedlo prejdeme na protiľahlý kopec z rozhľadňou, aj nám
 zo Slovenska pohľadovo známy Magas hegy (514 m). Je tu parádny výhľad na
 Východoslovenskú nížinu a Maďarský sever - roviny Potisia a kopce Zemplínskych
 vrchov. Dokonca zisťujeme, že ľudí na rozhľadňu tu vyváža sedačková lanovka.
 Pod kopcom ideme dokonca pri torze skokanského mostíka. Pokračujeme ma-
 ďarským turistickým značením - pásovky, farebné štvorčeky, trojuholníky a pod.,
 cez zaujímavé dubovo - bukové lesy až na rozhľadňu na kopci Fekete hegy
 (577 m). Pod kopcom bivakujeme v stanoch - prší.
V nohách máme 20,5 km
 a 1160 m. vyškových.











    V sobotou ráno nás hneď od začiatku „motá“ po tzv. Náučnom chodníku. Tým
 pádom miesto za
1 hod. sme v Pálháze po 2,5 hod. Vyskúšali sme si na vla-
 stných nohách aj miestny C chodník .
Miestna najväčšia rarita, fungujúca úzkoko-
 ľajka podľa cestovného poriadku začína sezónu až 14.4.
- moje nervy... Keď už
 sme chceli vyraziť na 9 km. dlhú cestu asfaltkou vedľa úzkokoľajky, dozvedeli
 sme sa, že vláčik dnes skutočne (o 10 min.) ide. V duchu som sa maďarom, za
 tie moje nadávky aj trochu ospravedlnil. Po hodine jazdy údolím prechádzame
 tunelíkom a vystupujeme na žel. zástavke Kokapu. Je to tu miestny turistický
 VIP tip. Súhlasíme s tým. Kaštielik, jazierko, úzkokoľajka, drevené sochy, reš-
 taurácie, detské ihriská a naviac aj to, že sa konečne ukázalo slnko urobilo len
 ten najlepší dojem. Po občerstvení pokračujeme dolinami, sedlom a zase doli-
 nou až do
Telkibányi. Tu konečne ochutnávame maďarské pivo-od smädu dobré.
 Stíhame si tu obzrieť aj miestnu architektúru, lom na perlit a vinné pivnice, veď
 sme v oblasti Tokaja. Z dediny už len stúpame po turistickom chodníku, ktorý
 spája Košice zo Sárospatakom, okolo monumentálnych kamenných zvyškoch
 kostola hlboko v lese a cez pekné vlhke kamenné údolie až na lúku pod kop-
 com Amadé hegy. Tu pri turistickom mieste na bivak zisťujeme, že lepší nocľah
 ako v zateplenom, poľovníckom posede sme si nemohli priať. Pri stmievaní sa
 výrazne ochladilo a začalo aj pršať. Takže činnosť jasná... V nohách máme 25
 km a 760 m. vyškových a plecia už dosť otlačené od tých cca.18 kg.
v baťohu.











    V nedeľu ráno sa zahrievame výstupom na vrchol kopca, na ktorom sú zvyšky
 strážnej veže
Amáde vár. Potom po hrebeni pokračujeme až na miesto pádu
 nášho vojenského lietadla - kopec Borsó hegy (747 m), kde v roku 2006 zahy-
 nulo 42 vojakov vracajúcich sa z misie v Kosove. Je tu stále cítiť  tú tragédiu...
 Pokračujeme. Kopec, ktorý je jedným z naších TOP cieľov, najvyšší v maďarských
 Zemplínskych vrchov nám dal celkom zabrať, neide na neho žiadny turistický
 chodník.
Na kamennom vrchole Gergely Hegy (783 m), si robíme obednú a zá-
 roveň tzv. “nasávaciu“ pauzu. Neide o alkohol, ale o nasávanie atmosféry. Keď
 sme z neho zišli po miestami krkolomnom zostupe kamenným svahom a vyjde-
 ní z lesa otvoril sa nám pohľad na náš ďalší dnešný cieľ.
Regeci - vár je zrúcani-
 na starého kamenného hradu, ktorý leží na vrchole samostatného kopca,
nad
 dedinami Regéc a Mogyoróska. Po návšteve hradu, z ktorého nás skoro sfúklo,
 tak „dulo“, “maturujeme“ z maďarského tur. značenia a tak mimo značenie sa
 dostávame až do dediny Háromhuta (3 huty - dediny). V najhornejšej osade -
 Újhuta, kde žijú aj Slováci (síce starý, ale ako sme ráno zistili ,zemplínskym
 nárečím sa v pohode dohovoríte) sme sa usalašili na nocľah v miestnom opu-
 stenom kaštieli. Ešte ,že tak... Obloha sa vyčistila a v noci vonku riadne mrzlo.

 Dnes poctivo našľapaných 31 km a 1080 m výškových stálo zato.











    Ráno na Veľkonočný pondelok ,bolo ako z kalendára,síce chladné,ale super
 slnečné.
Od rána  sme prechádzali lesíkmi striedajúcimi sa z lúkami ,až sme sa
 dostali do lesa nad dedinou
Makkoshotyka. Tu nás prekvapil zvuk motorovej píli
 v plnej akcii ?. Akoby ani nebol Veľkonočný pondelok. Pre niektorých miestnych
 zrejme ani nebol, čo sme zistili až pri príchode do dediny.
Nad dedinou domino-
 val kalvínsky kostol. Iný kraj, iný mrav. Odtiaľ pokračujeme ponad tokajské vini-
 ce v rôznom stave „zaopatrenia“, z ktorých bol výhľad na Sarospatak, až pod
 štvorvršie nad Satoraljaújhely. To už sme vedeli, že ta naša, akoby povedali ma-
 ďari - Kek Túra sa blíži ku koncu.
Vyšľapali sme posledné výškové metre na ko.
 pec Varhégy, kde sú zvyšky základov hradu.
A až tu sme zistili, že odtiaľ je pa-
 rádny panoramatický pohľad až do štyroch štátov.
Samozrejme časť Slovenska a
 Maďarska a v diaľke sa dokonca ukázali, „ako čerešnička na torte“, zasnežené
 kopce poľských Bieszscad a ukrajinská Polonina Rovna a Boržava. Nezmohli sme
 sa na nič, len sme skonštatovali ako pravoverný Slováci “Dašo neuveritelnoj“.
 Plný dojmov, z už boľavými nohami a plecami sme len zišli cez mesto Satoralja-
 újhely, prekročili hraničný potok Roňavu, sadli do auta a po dnešných 25km a
 770m výškových poďho do civilizácie. Veď počas tých štyroch dní sme na precho-
 de mimo obcí ,stretli len dvoch cykloturistov a dvoch peších turistov?!. Priemerka
 určite lepšia ako v Poloninách.
S kámošmi Malkom a Peťom sme sa v Michalov-
 ciach lúčili slovami, že to nebolo naše posledné turistické „slovo“ na Maďarskom
 území, ktoré je ako sme zistili neprávom podceňované, alebo nedocenené ???

                                                                                             
     Suma sumárum:

     Za štyri dni prejdených cca. 101,5 km a našľapaných, neuveriteľných cca. 3780
 m výškových. Vidieť muflóny, líšky, zajace, srny, lane, žiaden problém. Dohovoriť
 sa, aj na moje prekvapenie tiež bez problémov, mladší anglicky, starší dokonca
 zemplínsky a ostatný rukami, nohami a pár slov maďarsky. Turistických zážitkov
 nespočetne. A hlavne je to len 70 km od Humenného. Myslím, že nie je čo dodať.



                       VISONLÁTASRA

                                                                        Dušan Reiser



19.04.2012 15:21:13
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one