V sobotu poobede sa pomerne rýchlo dohodneme
deviati na nedeľný výstup na Kremenec a ráno sa pridá ešte jeden. A tak meníme štvormiestne Káčko za Majkin Peugeot a druhé auto berie Jožkobell.
Pred ôsmou vyrážame zo Sedlice..

____________________________________________





   V sobotu poobede sa pomerne rýchlo dohodneme deviati na nedeľný výstup na Kremenec a ráno sa pridá ešte jeden. A tak meníme štvormiestne Káčko za Majkin Peugeot a druhé auto berie Jožkobell.

   Pred ôsmou vyrážame zo Sedlice za jasného počasia a slušného mrazu v zoskupení 3 dievčatá a 7 chalanov. Prvú pauzu dáme pri búde spojenú s občerstvením, čajom a vyzliekaním sa pred stúpaním. Sňehu pribúda a rečí tiež. Debata je o všetkom možnom a keď Jožkobell spomenie jeleňov, tak sa aj ukážu. Hrebeň prekračujeme po druhej pauze s konverzáciou pri náučnej tabuli. Zostup po snehu do doliny je rýchli. Poniektorí sa trošku zdržia balením a pišpauzou, ale pri potoku si už pomáhame všetci navzájom.











   Jožko s Milanom zvyšujú tempo, čo nevyhovuje každému, ale napriek tomu nálada neklesá a so smiechom sa navzájom podpichujeme a doberáme. Ako ináč, najviac si to odnesú „maratónci“, ale súčasne Jožko aj údiv. Koľko mladých by takto šliapalo? Sme radi, že my, čo sme tu, áno. Veď pred jedenástou vychádzame na Kremenec. Zastihla nás hmla. Musíme sa naobliekať a pomôžeme si tiež čajom. Vyťahujem teplomer a postupne ukazuje -6,2°C. Myslím, že bolo menej, ale dnes mi je akosi chladnejšie, a tak to nemôžem posúdiť. Mladšiemu maratóncovi to očividne neprekážalo. Spokojne sa vyzliekol do pol pása a pomaly vymenil mokré za suché. Jožkovi sa zase odliepa podrážka, som zvedavý či vydrží, Peťke mrznú ruky a svetlo sveta sa dočká aj ploskačka. Som sa bál, že medzi desiatimi ľuďmi sa nič nenájde.











   Po asi polhodine na vrchole pokračujeme slovensko-poľskou hranicou na Čierťaž. To aby sme sa nevracali rovnakým chodníkom ako sme šli hore, aj keď vyšliapanom. Nepríjemnú kôru načala Silvia, ktorú vymenil po pár minútach Milan. Tento úsek po hrebeni je vďaka panujúcim podmienkam pomerne náročný, a preto si tak nevšímame rozprávkové okolie, ktoré je úplne iné ako pri výstupe pred Kremencom. Oboje však krásne. Pri pomníku mladého vojaka sa pokúšame odtlačiť zmrznutý strom, ktorý sa už opiera o stĺpik oplotenia. Bez úspechu, nepohol sa ani o centimeter. Tipujeme dátum zvalenia pomníka a škoda, že sme sa nestavili, len kto by to chodil kontrolovať.











   Na Čierťaži posledný krát vyťahujeme termosky a odtiaľto  si konečne vychutnáme zostup, beh až dole k rybníku. Jožko pre istotu obúva na topánku ponožku, čo drží podrážku, aby sa celkom neodtrhla. Na záver - na lúkach pri rybníku sa pásli krásne jelene a jelenice, min. 15 kusov. Len škoda, že ušli skôr a nevideli ich všetci. Posledné minúty na ďalekom východe našej republiky sme strávili v príjemnom penzióne v Novej Sedlici.

Ďakujem všetkým za super akciu a super partiu. Stretneme sa 30.12. na Vihorlate.



                                                                             Dušan
14.12.2010 19:57:11
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one