Jožko Kozmon, Majki Harakaľ, Vlado Židzik a Maroš Valiga plánovali na sobotu
 8.9.2012 cyklotúru na Kráľovu hoľu. Ešte nikdy som nebol v Nízkych Tatrách, roz-
 hodol som sa teda pokúsiť sa o nejakú túru a pridal som sa k nim. V predvečer
 sme sa stretli na pive a s Duškom som si naplánoval trasu. Rozhodol som sa ísť
 na Kráľovu hoľu a z nej hrebeňom na Ramžu (turistická útulňa), kde som pláno-
 val prenocovať. Podľa mapy by mi to malo trvať 12 a pol hodiny, pod Kráľovou
 hoľou sme mali byť približne o deviatej ráno, takže na tú Ramžu dôjdem asi až
 v noci. Nevadí, veď s baterkou predsa nemôžem zablúdiť, nie?

    Vyrazili sme teda Majovým autom o pol šiestej spred BILLY. Cesta ubehla rých-
 lo, vďaka ukecanej GPS-ke sme dorazili do dediny Šumiac tesne pred deviatou.
 Tam sme sa rozdelili – ja som sa vybral pešo po modrej značke na Kráľovu hoľu,
 zvyšok auta tiež nahor, ale po ceste a na bicykloch. Spočiatku bol vrchol v opare,
 ale tesne predtým, než som tam došiel, sa to všetko dvihlo a ukázali sa prvé
 pekné výhľady. Teplomer na meteorologickej stranici ukazoval 8 st. Celzia a po-
 fukovalo. Hore ma už čakal Vlado, ostatní ešte nedošli. Potom došiel Jožko. Hoľu
 strážili ochranári, preto cyklisti zvolili radšej inú trasu, pôvodne plánovali ísť po
 hrebeni. Rozhodli sa zísť dole a zájsť na hrad Muráň. Mňa čakal ešte dlhý deň,
 vybral som sa po červenej značke po hrebeni. Z krásne sfarbeného hrebeňa sa
 mi otvárali úžasné výhľady.











    Sem tam som stretol nejakého turistu, jednu triedu na výlete a zopár ochraná-
 rov. Inak dosť málo ľudí. Trasa je nádherná, ubehla mi pomerne rýchlo. O štvrtej
 poobede som došiel cez  Orlovú, Bartkovú, Andrejcovú útulňu do sedla Priehyba.
 Tam som si trochu oddýchol a potom som pokračoval ďalej cez Kolesárovú, Orav-
 covú a Zadnú hoľu. Do sedla Homôľka som dorazil približne o siedmej, pomaly sa
 začínalo stmievať. Chodenie bolo zatiaľ pohodové, väčšinou rovinka, chodníček
 bol skoro vždy pekne značený, akurát úsek z Priehybky do sedla Priehyby bol
 kvôli vyvráteným stromom pozmenený, ale cestička bola jasne vyznačená fareb-
 nými páskami. Aj jedno rúbanisko, cez ktoré som prechádzal, bolo preznačené
 červenými kolmi. V Homôľke sa dozvedám, že cyklisti práve idú do Vŕbova na
 wellness, mňa čaká ešte asi 2 a pol hodiny cesty.

    O chvíľku v lese už musím zapnúť baterku. Kedže je to kaufland baterka, tak
 ako na trezore, hľadám správnu kombináciu pootočenia častí baterky, aby aspoň
 trochu svietila. Keď som už za tmy došiel na rúbanisko za Homôľkou, stratil som
 chodník. Bolo to tam poprepletané cestami (asi od ťaženia) a ja som nenašiel nič,
 čo by ma nasmerovalo na červenú značku. K tomu sa pridalo ručanie ozývajúce
 sa z viacerých strán. Moja fantázia dospela k názoru, že to budú určite medvede,
 a tak podľa rád z počutia som si pustil hudbu na mobile a keďže to nebolo dosť
 hlasno, tak som si začal hlasno pospevovať. Ospravedlňujem sa ochranárom za
 poškodený sluch zvierat. Aspoň tie zvery, čo ma počuli, sa budú vyhýbať všetkým
 ďalším turistom. To, že tam teraz majú jelene ruju, som sa dozvedel až doma.











    No a po takom hodinovom blúdení ma jedna cesta zaviedla k akejsi chatke.
 Podľa mapy a mojich orientačných schopností som dospel k názoru, že to bude
 asi tá Ramža. Až doma som sa dozvedel, že to bola útulňa Bukovinka. Mal som
 šťastie, že som na ňu narazil, lebo som ju nemal zaznačenú v mape. Tak som
 sa tam teda zložil, nastavil budík na východ slnka a zaľahol. Ráno bolo nádher-
 ne, východ slnka spoza Kráľovej hole bol úžasný. Tá cesta, po ktorej som prišiel
 k chatke, pokračovala dolu k dedinám, teda som sa po nej pustil. Cestou som
 stretol džíp, zastavil som ho a dozvedel som sa, že cesta vedie ďalej do Polom-
 ky. Pôvodne som plánoval zísť na vlak do Beňuša, ale vlaková stanica je aj v Po-
 lomke, takže som pokračoval v ceste. Cestou som narazil ešte na jednu útulňu.

    Do Polomky som došiel o ôsmej ráno, bola nedeľa, práve zvonili na omšu, tak
 som teda išiel na omšu. Z kostola som pokračoval na vlakovú stanicu, kde som
 sa umyl a o pol dvanástej mi išiel priamy spoj do Košíc, v Košiciach som čakal 30
 min. na vlak do Humenného. V Humennom som bol o pol piatej, takže dobre, že
 som nezišiel do Beňuša, lebo odtiaľ by som sa dostal domov až o pol deviatej.

    Bol to super výlet, Kráľovohoľské Tatry sú nádherné.


                                                                                  Juraj Tomori
16.03.2013 02:52:02
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one