Vysoké Tatry

Dátum : 24.- 25.10.2013          Autor : Alexander Daňo

Fotogaléria >>>
Využívam pracovnú cestu do Popradu i pomerne priaznivú predpoveď počasia na krátky výlet do V. Tatier. Auto nechávam podľa rady kamaráta pri hoteli Hutník v Tatranských Matliaroch s vierou, že na druhý deň ho nájdem v poriadku. Vyhol som sa tak zároveň platenému parkovisku pri Kežmarskej Bielej vode.

Odtiaľ sa už vydávam pešo, po záverečnej časti žltej TZT k Rázcestiu pri tenise, potom po modrej k Rázcestiu nad Matliarmi, pre mňa prvýkrát  absolvované úseky. Pokračujem už mne dôverne známou cestou (aj keď oveľa častejšie absolvovanou v zime) smer Brnčálka. Pri Šalviovom prameni však odbočujem smer Biele pleso, čo je znova pre mňa nová trasa. Oznam na tabuli „Spracovávanie hmyzovej kalamity" však neveští nič dobré, a veru, realita je priam krutá. Napriek dlhodobo suchej jeseni je chodník rozjazdený ťažkými mechanizmami a prakticky nepriechodný po suchej zemi. Vytláča ma to do lesa, kde je našťastie občas náznak chodníka, miestami nanešťastie aj tam chýba.

                         

Až pri križovatke tvaru V si všímam pri pohľade späť, že značka na strome je previazaná pásom látky a chodník je vedený vľavo od smeru, ktorým som šiel ja. Kde však tá zmena trasy bola, to som nevidel. Asi v miestach, keď som bol nútený pre blato odbočiť do lesa, a tak som mohol práve to miesto minúť... Po chvíli stretám LKT (lesný kolesový traktor), ako ťahá asi desiatku kmeňov vyťažených smrekov. Onedlho počujem aj kvílivý zvuk motorových píl, a dokonca ma zastavuje inak celkom sympatický chlapík s vysielačkou so slovami „Odstraňujeme sucháre, ktoré by mohli spadnúť na turistický chodník, počkajte chvíľu..." Ozaj po chvíli, keď sa blízky „suchár" s praskotom rúti k zemi (dosť ďaleko od chodníka, cca 15 m), môžem pokračovať, aby som neskôr stretol ešte jednu takúto „hliadku" s vysielačkou.

Že nejde až tak o bezpečnosť turistov, je jasné pri pohľade na sprejom označené smreky „na odstrel" - mnohé z nich sú naklonené dole svahom, preč od chodníka, a ani náhodou by nespadli naň... Jednoducho, ide tu o drancovanie a pľundrovanie až na prvom mieste. Proste, vitajte v národnom parku na slovenský spôsob... Pre ilustráciu, v civilizovaných krajinách, ako napríklad v švédskych národných parkoch platí zákaz rúbania či poškodzovania rastúcich či mŕtvych stromov, používať akékoľvek motorové vozidlá. Dovolené je zbierať čučoriedky a iné plody. Zdá sa vám, že u nás je to opačne? Nuž, nezdá...

                         

Konečne sa dostávam do pásma kosodreviny a onedlho k Veľkému Bielemu plesu. Bol som pri ňom raz v lete a raz v zime, tak sa dlho okrem občerstvenia a zopár fotiek nezdržiavam. Pokračujem smer Kopské sedlo, znova pre mňa prvýkrát absolvovanou trasou. Tvorí hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami, a ten rozdiel v reliéfe, krivkách a farbách krajiny je aj viditeľný. Počasie síce nie je nič moc, ale viem, že zajtra má byť výborné. Kľudne preto stúpam vyššie, do Vyšného Kopského sedla. Aj za  oblačného počasia má tento kraj svoje čaro. Vystrašia ma síce kvapky dažďa, musím sa zakryť karimatkou, po chvíli to zas chválabohu prejde a akoby za odmenu môžem sledovať magický, fantastický západ slnka. Taký môžeme zažiť iba na horách...

Po ňom sa už môžem uložiť k spánku, podlahou mi je mäkká tráva, posteľou karimatka a spacák. Za hlavou mám mladý krík kosodreviny ako kvet v izbe, a pri sebe plochý kameň ako nízky stolík...A nad sebou nočnú oblohu s najväčším krištálovým lustrom, aký žiadny ľudský majster či stroj - automat nikdy nevyrobí...V takých chvíľach ma nemôžu znepokojiť ani občasné kvapky dažďa, bubnujúce na môj žďarák.

                         

Rána na horách sú krásne, navyše ak dávajú nádej na krásny deň. Neviem, čo skôr fotiť a to pritom z tohto miesta nie je celkom ideálny výhľad. Schádzam pomaly späť dole, aj keď najradšej by som tam zostal čo najdlhšie. Teším sa však aspoň na ranné plesá, hlavne Trojrohé ma láka najviac. A veru nesklamalo... Naspäť idem popri Brnčálke, na ktorej kúpim pre seba a kamaráta nejaké suveníry, dám si tam aj občerstvenie. Cestou dole tiež vidieť sprejom označené „sucháre", takže aj pri tejto frekventovanej ceste sa chystá ťažba...Neuveriteľné. Občas sa zastavím pri potoku, aby som si urobil fotky potoka ešte predtým, než to tu celkom rozryjú...

                                                                                                                                           Alexander

04.11.2013 07:22:17
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one