Hrebeňovka po drevách - Hump Ridge Track 26.-28.12.2009


Vonku celkom dobre prší a my sa balíme pod prístreš- kom na našu ďalšiu túru. Keď nasadíme pončá a návleky vyrážame ako zvyčajne dolinou a pralesom. Cestička sa nám kľukatí a po 2 km sa vytešujeme, lebo schádzame na pláž, celkom dlhú..

____________________________________________





Hump Ridge Track - Nový Zéland


Vonku celkom dobre prší a my sa balíme pod prístreškom na našu ďalšiu túru.   Keď nasadíme pončá a návleky vyrážame ako zvyčajne dolinou a pralesom.


Cestička sa nám kľukatí a po 2 km sa vytešujeme, lebo schádzame na pláž, celkom dlhú. Vonku stále prší a my po pláži v pončách kráčame. Ideme asi 5 km a pláž zasa končí tak musíme opäť na cestu do pralesa, ktorá je samé blato. Tešíme sa lebo vieme, že bude ďalšia pláž. Naše nadšenie opadáva keď zisťujeme, že je príliv a nedá sa po nej prejsť. Tak sa trtkošíme po pralese ďalej. Našťastie prestalo pršať a mi zhadzujeme mokré pončá a po päť a pol hodinách sa dostávame k našej prvej chate Port Caring School. Najeme sa a ideme omrknúť okolie lebo sa tu nachádzajú staré pozostatky po usadlosti. Nechápeme ako tu mohol niekto žiť a ťažiť drevo. Ešte kamarát zakúri v piecke a ideme spať.


Ráno nás čaká slniečko a my plný elánu sa poberáme k ďalšej chate. Včera sme mali pláže a dnes budú mosty. Hneď od chaty začína chodník po starej železničnej trati, po ktorej ideme celý čas. Postupne prechádzame štyri drevené mosty rôznej dĺžky a výšky. Je to neuveriteľné ako to tu všetko vyzerá, keď si predstavíme, že len pred 80 rokmi tadiaľ ešte jazdil vlak. Najdlhší sa volá Percy Burn dlhý 125 m a vysoký 36 m. Obdivujeme tieto stavby a ľudí ako to mohli v tomto pralese stavať. Po prejdení posledného mostu sa rozhodujeme, že ďalej nejdeme. Cesta je samé blato, aby ste boli v obraze, blato do pol lýtok. Vraciame sa späť k druhému mostu kde je tiež chata a ostávame tam na noc. Večer končíme pri popíjaní horúcej čokolády na najdlhšom moste a pri západe slnka.

Ráno vyrážame o siedmej aby sme boli čo najskôr na hrebeni. Dnes nás čaká 28 km šľapania asi tak na deväť hodín. Na hrebeň sa dostávame pomerne rýchlo. Nečudo keď okrem cesty po lese, je tu množstvo drvených chodníkov, mostíkov a schodov. No netušíme, čo nás čaká ďalej. Vo výške 720m sa nám naskytajú prvé výhľady na krajinu. Nádhera. Pred sebou vidíme náš cieľ a celý hrebeň, ktorý je popretkávaný svetlými pásmi v podobe chodníkov (drevených).











Tak toto keby mi niekto povedal, že šiel celú hrebeňovku po drevenom chodníku tak mu neuverím. Ale je to tak, to sa dá asi iba tu. Kukáme na to ako blbí, aj sa smejeme, aj sa tešíme. Je to zvláštne. Ako keby ste v Tatrách v kosodrevine vystavali drevenú cestu. Šľape sa po tom super. Chvíľami ideme po schodoch hore, chvíľami dole cez také menšie a väčšie kopčeky. Občas medzi stromami, občas nás obklopujú výhľady na všetky strany. Po pravej strane sa rozprestiera v slnku trblietajúci sa Tichý oceán a po ľavej strane sa tiahnú stále zelené fiordy, ktorých vrcholky sú jemne posypané snehom.


Po dva a pol hodinovej „prechádzke“ po chodníku sa dostávame na vrchol našej cesty. Sme milo prekvapený malými jazierkami s väčšími skalami. Prechádzame sa a obdivujeme túto prírodnú krásu. Po takomto výšľape sa posilníme chlebíkom s pohľadom na oceán a začíname z 900 m zostupovať k moru. Kúpať sa však nedá lebo je dosť chladno a tak si aspoň nohy omočíme vo vlnách. S radosťou v srdci z pekného výletu dokráčame k autu.



                                                                     Peťka a Duško




11.01.2010 20:30:16
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one