Hrebeňom Kučalaty na Pľašu a Ďurkovec 6.11.2011


Hrebeň Kučalaty som zatiaľ išiel iba raz a aj to už dosť
dávno, ale v mojej pamäti zostal ako veľmi zaujímavý,
aj keď niekto možno bude tvrdiť presný opak, keďže na
ňom je minimum výhľadov a je dosť ťažký na orientáciu.
Keďže medzitým prebehla...

____________________________________________





    Hrebeň Kučalaty som zatiaľ išiel iba raz a aj to už dosť dávno, ale v mojej pa-
 mäti zostal ako veľmi zaujímavý, aj keď niekto možno bude tvrdiť presný opak,
 keďže na ňom je minimum výhľadov a je dosť ťažký na orientáciu. Keďže medzi-
 tým prebehla rekonštrukcia vojnového cintorína na Hodošíku po ktorej som tam
 ešte nebol, tak  som neváhal a v krásnu jesennú nedeľu sme dohodli s Janom
 z HE akciu s pokračovaním na Pľašu a Ďurkovec. Nakoniec sa nás nazbieral cel-
 kom slušný počet 8 kusov.

    Ráno nechávame autá na Karcabe, to je ten dom na kopci pred Príslopom a
 odtiaľ  začíname prechod hrebeňom Kučalaty. Najprv stúpame po lúkach, potom
 sa predierame lesom, ktorý po minuloročnej kalamite nám dá dosť zabrať až na
 najvyšší vrchol Hajdošík. Odtiaľ je to už pohodová chôdza po hrebeni, na ktorom
 nás sprevádzajú pozostatky zákopov ešte z čias keď tu prebiehali boje. Z hlav-
 ného hrebeňa odbočujeme na malý vedľajší, kde ideme pozrieť najvyššie polože-
 ný vojnový cintorín na Slovensku, ktorý sa nachádza na Hodošíku. Musím napísať
 že o cintorín je dobre postarané a klobúk dole pred ľuďmi ktorí svoj čas venujú
 záchrane týchto pietnych miest. Nachádza sa tu aj tabuľa s informáciami o cintorí-
 ne. Ešte sa tu najeme a vraciame sa na hrebeň odkiaľ pokračujeme po hrebeni
 do sedla Zalomy. V tomto úseku je to na orientáciu najťažšie, treba sa držať stá-
 le hlavného hrebeňa a ísť smer Pľaša, ktorú sem tam vidno na malých lúkach.











    Zo sedla stúpame priamo hore najprv po lesnej ceste, ďalej po hrebeni  a asi
 po hodine náročného stúpania prichádzame na poloninské lúky na ktorých si vy-
 chutnávame slnečné lúče a výhľady na Poľské Bieszscady. Rovno pred nami je
 Smerek a Polonina Wetlinska a v diaľke vidno Wielku Rawku a najvyšší vrch Bie-
 szscad Tarnicu. Sme len kúsok od Pľaše a tak sa presúvame na vrchol, kde dá-
 vame neskorý obed. Tu stretávame prvého človeka ktorý prišiel z Ruského sedla
 aj so svojim psom plemena Husky, ktorý ho vôbec nepočúval. Nakoniec ho musel
 spratať  do kože náš asi trikrát menší ochranca, ktorého sme mali na ochranu
 pred Zubrami, medveďmi, vlkmi... viď fotky k článku :o). Pľaša bola posledné
 miesto, kde sme boli ešte s unudeným Bodkom, keďže sa vybral sám dopredu
 s cieľom dôjsť až na Paportnu. Nakoniec sme sa dozvedeli, že došiel len na lúku
 pred Riabou skalou.











    My pokračujeme pohodovým tempom po lúkach, ktoré sa striedajú s riedkym
 lesom smerom na Ďurkovec. V Sedle pod Ďurkovcom nám skrížili cestu tri lane a
 majestátny jeleň, len škoda že asi päť sekúnd predtým som odložil fotoaparát.
 Zo sedla je to na Ďurkovec už len kúsok a tak po chvíli si vychutnávame výhľad
 z jeho vrcholu. Tu jeme, vegetíme, fotíme a čakáme na Bodku. Ako sme sa doz-
 vedeli neskôr, tak zbytočne keďže "unudený pretekár“ tu už bol dávno a keby
 chcel, tak dnes by určite stihol aj Kremenec. Je to až neuveriteľné, že stíha pri-
 tom urobiť aj neskutočné množstvo fotiek. Aj keď neviem či v tej rýchlosti stihol
 aj niečo vidieť, alebo si to pozrie až doma z fotiek :o). Z vrcholu je nádherný
 výhľad a tak si môžeme pozrieť všetko čo sme dnes prešli. Dojedáme posledné
 zásoby a po spoločnej fotke na vrchole sa poberáme dole.











    Dole sme nešli zo sedla po značke ako to urobil Bodka, ale po starej vojenskej
 ceste, ktorá križuje hrebeň Veľkého Bukovca a schádza dole na asfaltovú cestu
 neďaleko ako aj chodník zo sedla. Po lúkach pri západe prichádzame do Runiny,
 kde máme ešte chvíľu čas, tak ideme podporiť miestny turizmus do krčmy. Bod-
 kovi sa zdalo dve hodiny čakania na nás málo a tak v tom pokračuje čakaním na
 zástavke kým príde autobus. Všetci potom spokojní po nádherne strávenom dni
 nastupujeme do autobusu a s jedným prestupom na Topoľanskej križovatke sa
 dostávame naspäť k autám na Karcabu, kde naša dnešná púť začala. 



                                                                             Robo
12.11.2011 19:30:58
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one