Horský masív Horhany na Ukrajine 23.-28.9.2009


Tento nápad, pozrieť sa a stráviť pár dní a pár nocí v týchto ešte stále turizmom malo využívaných horách, padol asi v polovici augusta.Tak vám teda opíšem,      kade sme išli a čo sme asi zažili a ako sa cestuje po zakarpatskej ale aj ivanofrankovskej časti Ukrajiny.

____________________________________________






Tento napad, pozriet sa a stravit par dni a par noci v tychto este stale turizmom malo vyuzivanych horach, padol asi v polovici augusta.Tak vam teda opisem,    kade sme isli a co sme asi zazili a ako sa cestuje po zakarpatskej ale aj ivanofrankovskej casti Ukrajiny.


Nas tim mal troch clenov a to: Marian, Pali a ja Janco.Vsetci traja sme uz zohrata trojka, ktora pochodila celu Europu od najsevernejsieho az po najjuznejsi bod nasho kontinentu, takze uz vieme co od seba navzajom cakat.
Dohodli sme sa na odchode z Humenneho 23.9.2009 o 5:23 zrychlenym vlakom do Michaloviec a odtial do Uzhorodu linkovym autobusom o 6:10 zo zeleznicnej stanice. Vylet sa zacina tak, ze sa zobudzam doma a pozeram na hodinky.Je uz 5:20 ked vstavam. Kurnik,  zaspal som! Roky uz clovek vstava o 4:00, ale stava sa obcas aj to, ze clovek zaspi! Marian uz dudre, ze organizujem nieco a hned zadrichmem!
Stale existuje plan B a ten plan B je zobudit moju mamu a poprosit ju, ci by ma nehodila na stanicu do Michaloviec na autobus lebo inak uz nestiham. Mojej poziadavke je vyhovene a tak stihame autobus bez problemov z odchodom z Michaloviec o 6:10 zo zeleznicnej stanice.

Na hranici menime nejake eura za hrivny, kurz je 12,10 hrivny = 1 euro.
O 8:00 hodine sme uz na autovokzale v Uzhorode a ideme hladat najrychlejsi spoj na vychod do mestecka Rachiv. Pri motani sa po nastupistiach sa k nam prihovara sofer- ze kde idete chlapci?My nato ze do Rachiva. Je to vodic linkoveho autobusu a hned ma zavola dozadu za svoj autobus a otvara kufor v zadnej casti a hovori - chodte za stanicu a cakajte ma tam!Nastupite si az tam, aby vas nevidel kontrolor, ze nemate listky. Ja pri odchode zo stanice zastavim pri vas a vy len naskacete do autobusu. Cenu si dohodneme potom. Ako to uz u mna chodi, samozrejme suhlasim a hned si aj uvedomujem, ze uz sme na Ukrajine.Tu sa zas  potvrdzuje nase pravidlo, ze je sice dobre priblizne nieco si naplanovat, ale stale je to tak, ze sa clovek zariadi podla situacie a na mieste. Tak sa aj stalo. Sofer zastavuje za stanicou a my CIERNI PASAZIERI naskakujeme nenapadne do autobusu. Cesta ubieha v pohode, sofer ide ako blazon a berie vsetko aj ked ide linkovym spojom a v Mukaceve musi aj tak zastavit a ist podla grafikonu. Nam to ale nevadi a trosku este driememe. V Mukaceve kupujeme buchty s lekvarom a pirohy s masom, autobus tu postal 5 minut. Marian hvari – kurnik, pirohy aj buchty mame, ale nemame co ani zapic, ta zeby se nam zaludka neulapilo treba na najblizsej zastavke uderic daco ne!? Samozrejme suhlasime s jeho napadom. Zastavujeme v mestecku Chust a tam sa zacina nas tazky den. Davame si prve kolo NEMIROFF po jednom poldeci + 3 mineralky = 9 hrivien = 0,74 centa! Po 10 minutovej pauze nas autobus pokracuje dalej na vychod cez Tjaciv, Teresvu a stojime vo Velkom Bickive. Tam mame 10 minutovu pauzu zase a NEMIROFF + 3 MINERALKY = 8 hrivien = 0,66 centa, ale ta uz obraciame po dva razy! Asi po piatich hodinach sme v Rachive. So soferom zjednavame cenu za dopravu a prajeme mu vela stastnych kilometrov. 210 km za120 hrivien = 3,3 eur na osobu .V Rachive  dokupujeme alkohol, liter na hlavu. Nemyslite si, ze sme dajaki notorici, ale tak treba aj miestnych ponuknut, lebo ked my niekde ideme, tak sa s kazdym davame do reci a chceme spoznat aj miestnych ludi, nie len sediet tichucko pri okienku v autobuse! Prelievame vsetko do PET flias a zvyskom pripijame s miestnym stamgastom na stanici. Dalsi autobus do naseho ciela do Cornej Tisy ma odchod asi za 35 minut. Spoje su vyborne. Zatial! V autobuse je velmi dobra nalada, komunikujeme veselo s miestnymi a popijame s nimi.   Nastupuje tu aj jeden opity clovek, ktoreho neskor spozname.V Jasini sme asi za 50 minut a netusime, ze sofer autobusu sa vzdiali na dve hodiny ked zatvara dvere a nase veci nechava tam. Myslime si, ze sa jedna len o 10 minutovu pauzu ako je zvykom. Ale tato pauza je asi 2 hodinova a tak sa nam to vymyka z ruk! Hned oproti je miestna krcma s potravinami. NEMIROFF + 3 MINERALKY = 7,5 hrivien = 0,62 centa. Cim dalej na vychod, tym vyhodnejsie! Zacina sa slovenska hadzana! Jedno kolo za druhym a dalsie a dalsie! Uz je s nami aj nas znamy pripity z autobusu. Zistujeme ze sa vola Kola. Asi po 8 kolach Pali uz krici ze dost, tak mu davame vydychnut. Marian aj ja tahame kola dalej. Kola chce od Paliho 5 hrivien zato, ze volal s niekym z jeho telefonu. Ani neviem s kym! Kola ho chce bit! Parada! Ja Koloj hvarim - sluchaj tu: Pali je muj brat ta nebav saska! Kola upusta od ataku na Paliho a pijeme dalej. Po 2 hodinach uz mame naozaj dost a prichadza aj sofer autobusu. Sadame don a ideme smer Corna Tisa. V autobuse sa dava do reci Marian s nejakym  Volodom. Voloda je triezvy mlady muz a vravi, ze mozeme prespat kludne unho. Tak teda suhlasime, lebo uz vidime, ze dnes sa plan zmenil a uz ziadna turistika nebude, uz niet sil.


Povodne nas mal na poloninu viest Kola, ale dozvedame sa od Volodu, ze Kola je miestny pastier oviec HUCUL a ze pije ako “duha vodu”. U Volodu na dvore v Cornej Tise je perfektna atmosfera, jeho mama typicka karpatska babuska nam nadojila mlieko, na ktorom si ja pochutnam. Bavime sa asi do 22:00, ale zas pri poharikoch, az pokial takmer vsetko nestiahneme uz aj s Volodom. Tam sa uz ale pije rovno po STO HRAM, to je PO DECU! Tak kurnik sopa, kde sme to isli, na turistiku alebo na alkohol party, si myslim! Asi okolo 22:00 lahame.
Spime pri Tise, ktora je na dolnom toku veltok vlievajuci za do Dunaja, ale pri Volodovom dvore je to ako Udava v Osadnom. Rano je tazke z bolavymi hlavami a prevratenymi zaludkami, ale velmi pekne pocasie s 8 stupnami. O 7:00 MARIAN ZREVE - STAVAC MYSI, IDZE SE NA HORHANY!
Volodova mamka nam vari polievku, ale odmietame, lebo zaludky neprijimaju nic. O 9:00 vyrazame z dvora, Voloda nas vedie az hore nad obydlia miestnich ludi. Trpime, ale ideme. Z tela vychadza vsetok alkohol, hlava boli, ale potichu trpime a ideme, az vchadzame do lesa. Tam sa s nasim Volodom lucime a uz pokracujeme sami dalej smerom na horu Corna Kleva 1719,5 m.n.m.


Najprv sa ide cestou cez salas nad Cornou Tisou, potom dobre vychodenym chodnikom cez krovie, az dochadzame ku kosodrevine a na samotnu horu.Vyhlad je perfektny na vsetky strany. Na juh blizko od nas vidno pohorie Svidovec s najvyssim vrcholom Bliznicou 1880 m.n.m. Na zapad vidime horhanske vrcholy, po ktorych budeme pokracovat. Dalej na vychod vidno aj hreben Cornej  hory  a najvyssi vrch Ukrajiny Hoverlu 2060 m.n.m. Na sever zas Dobosanku 1755 m.n.m. Pocasie na Cornej Kleve - mierny severovychodny vietor  teplota +15 stupnov. Po kratkom oddychu pokracujeme dalej, ale narazame na extremnu kosodrevinu a predierame sa nou asi 1hodinu a 10 minut! Karimatky su po krajoch otrhane, ale nevadi. Priroda sa nam paci, nie je tu ani zivej duse. Vsade ticho a bez turistov a ani chodnik vobec nie je znaceny. Vyzera to tu naozaj divoko. Nevyhodou nasho treku je, ze uz su dni kratsie a tak musime hladat bivak uz okolo 17:45. Tak prechadzame horou Ruska 1677,7 m.n.m. a asi po 200 metroch nachadzame zaujimave miesto, tam aj taborime. Netusim este, ze tu stravime 36 hodin!


Ked sa zacne stmievat, zacinam stavat celtu, lebo Pali telefonoval so svojou laskou a ona mu vravi, ze v KE prsi. Okamzite mi je jasne, ze kedze su Horhany najdazdivejsim pohorim v strednej Europe, tak tu sa to bez dazda nezaobijde. Staviam celtu medzi kosodrevinu. Palimu a Marianovi sa velmi nechce, ale ked im hovorim, ze ak bude liat v noci, nech mi nelezu pod strechu, tak po case aj oni stavaju celtu. Robia velmi dobre, moje meteorologicke citenie mi vyslo. Okolo 1:45 sa zobudzam na kvapkanie dazda po celte. Prsi, prsi a prsi asi 5 hodin a poriadne az do rana do 7:00. Za ten cas chytam dazdovu vodu a doplnujem do flias, lebo na hrebeni je s vodou problem. Rano sa vytvara na hrebenoch Horhan huste mlieko a nejdeme nikam, cakame kym sa mlieko nerozplynie. Ale to mlieko je cely den a ja hovorim, ze nejdeme nikam, lebo aj tak nic ani neuvidime ani nenafotime.  Zostavame teda pod horou Ruska v 1630 m.n.m. a stravime tu dalsiu noc s tym prislubom, ze rano uz bude krasne jasno. Mam chvalabohu pravdu a rano sa zobudzame do nadherneho jasneho rana s teplotou -2 stupne. Presli uz tri dni a my toho prejdene nemame vela, tak v sobotu sme uz rozhodnuti slapat naplno a aj to dodrziavame. Balime sa a o 8:00 a  startujeme. Asi po 40 minutach vystupujeme na horu Bratkivska 1788,1 m.n.m.


Je neuveritelne pocasie! Bezvetrie a slniecko svieti,  vyhlady na kazdu stranu. Vidiet je aj do dialky. V dlhych neobyvanych dolinach Horhan je hmla, my sme vsak velmi vysoko nad nou. Na sever a zapad vidno cele Horhany a ich stity oddelene od seba. Na juh vidiet centralny Svidovec, na vychod zas hreben Cornej Hory. Pokracujeme po hrebeni cez horu Hropa 1758,7 m.n.m. Po 100 metrovom klesani potom do maleho sedielka a vystupujeme aj na horu Durna 1704,6 m.n.m. Ta je zarastena kosodrevinou, ktorou sa predierame. Na vrchole Durni je pamatna tabula s napisom: 7 marca 1988 pri pade laviny tu zahynula Maria Jurjevna. Cest jej pamiatke. Tieto hory su riadne drsne!Hned mi prichadzaju na rozum autori turistickeho sprievodcu Zakarpatska Ukrajina  Michal Kleslo a Otakar Brandos, ktori o nich pisu: Horhany jsou malo znacene a tezko dostupne hory s hustymi ihlicnatymi lesy, s kamennymi sutovisky a hustou nepropustnou kleci! Uplna pravda! Zostup s hory Durna je velmi tazky. Takmer nepresekana kosodrevina, rychlost chodze asi 1km za hodinu! Prudko klesame dole a stracame vyskove metre. Ideme stale po byvalej ceskoslovensko-polskej hranici, ktora je znacena patnikmi. Je to z roku 1918 myslim. Dostavame sa na 1030 vyskovych metrov do sedla, ale uz nemame vodu, tak s Paliom ideme hladat vodu do doliny Ust Turbat.
Klesame 50 vyskovych metrov a nachadzame cistucky pramen studenej vody. Miesto je velmi opustene. Vyzera to tak,  ze tu uz velmi dlho nevkrocila ludska noha, co je pre mna velmi prijemne. Naberame vodu a ja nachadzam asi 8 cervenakov. Nechavam ich ale tam, nech si na nich pochutnaju medvede. Po malej sieste pokracujeme cez cez mensiu horu Pantur 1213,3 m.n.m. Mierne klesneme a stretavame miestnych ludi, ktori boli na hriby. Turistov nevidiet vobec. Asi po dalsej hodine dochadzame na sedlo Legionarov 1130 m.n.m., kde z vychodnej strany idu dvaja pytliaci. Ked nas vsak zbadaju, schovaju sa do lesa a uz sa neukazu. Mohli vypic ta se schovali, hutori Marian, lebo este sme mali so sebou nieco na dezinfekciu. Zo zapadnej strany z doliny Plajska po chvili vidime kracat dve dievcata vo veku asi 12-13 rokov. Maju na hlavach satky ake nosia nase babky a su cele zamazane od cucoriedok. Vyzera to perfektne! Toto je u nas uz pocut len z rozpravania babiciek. Hovoria, ze takto chodia stale. Zaujimave je, ze ich dedina Bystrica lezi zo sedla Legionarov 15 km! Medvede ich nepozrali,  a preco? No preto, lebo dive zveri cloveku neublizia, to skor clovek ublizi a je to pravda!


Po malej sieste zaciname stupat na hreben Tavpisirka, ktory je uz cisto Horhansky. Same kamenne sutovisko a aj kosodrevina. Mame dost, cely den sme slapali a poslednych 300  vyskovych metrov uz ideme z posledneho, ale zvladame to. Aj ked uz za sera ale na hrebeni Taupisirky mame perfektny bivak. Je krasna jasna noc a mame priamy vyhlad na Sivulju a na okolite kopce. Jednoducho parada. Vsade okolo nas len ticho, ziadne ozveny aut a ziadne svietiace mesta v dialke. Len krasne ticho hor a vona ihlicia. Pri ohniku si davame vecer z rozumom po poldeci na dezinfekciu a jeme nase dobroty.

Rano sa zobudzame dobre vyspati, teplota je 5 stupnov a bezvetrie. Snazime sa co najskor pokracovat, lebo mame este vela pred sebou a navyse Pali nema dojednane volno v robote.Tak sa to skracuje o jeden den zo 7 dni povodnych na 6 dni! Z hrebena Tavpisirka klesame prudko kamennym sutoviskom dole 100 vyskovych metrov a potom naspat tie 100 vyskove metre nastupame na horu Talpic 1450.9 m.n.m. Potom prechadzame po horskych lukach a zas stupanie a klesanie asi po 100 vyskovych metroch. Vsade okolo nas su nadherne vyhlady a zatial stale ani jeden turista. Zo sedla, ktore neviem aky ma nazov, uz stupame a za asi 40 minut strmeho vystupu dochadzame na Urvisce Peklo 1465 m.n.m. Asi o 500 metrov dalej je polonina Rustina. Tam uz stretavame aj na nase prekvapenie vela turistov. Dvoch poliakov a hlavne miestych z okolitych dedin, ale aj kyjevcanov. Da sa tam nabrat voda, je tam paradny potok. Zistujem, ze nedela na Ukrajine je aj den turistov a ze ludia chodia do prirody, takze tato oblast viac pristupnejsia z ivanofrankovskej strany je uz viac navstevovanejsia. Z poloniny Rustina stupame kamennym sutoviskom 350 vyskovych metrov a uz opustame Zakarpatsku oblast a prechadzame na Ivanofrankovsku oblast. Vystupujeme na horu Velika Sivulja 1836 m.n.m.

Tam pripijame s miestnymi, ktorych je tam asi 8. Tam sa to uz ludmi hemzi, z coho som prekvapeny. Asi to bude tym velmi prijemnym pocasim a urcite aj tym, ze je nedela. Davame sa do reci a zistujeme, ze major u policie po 15 odsluzenych rokoch ma plat 200 eur a lekarka, ked som dobre porozumel, ma plat 100 eur. Ta dakujem pekne, sak mi tu jak milionare. Pocasie na Sivulji je nadherne, vidiet zase na vsetky svetove strany. Asi po pol hodine stravenych na Sivulji ideme dalej. Po par metroch smerom dole vidime dalsiu skupinku miestnych “turistov”. Citajce dobre: toti co se stazujece ze nemace vybavu! Mali obute cizmy, filce, cinsku obuv, teplaky! A aj toto citajce: 75 rocny dzedo u cizmoch na Sivulji! Odchod!!! Pokracujeme dalej po kamennych sutoviskach a obcasnou kosodrevinou. Na zapad vidiet vrchy PARENKE, HROFA, POPADA ,na ktore uz bohuzial nestihame z dovodu casoveho obmedzenia. Prechadzame cez vrchol Lopusna 1594,7 m.n.m. a po kratkej chvili aj cez Borevku 1596,2 m.n.m.


Tam sa rozhodujeme, ci ideme dalej na Ihrovec 1804,3 m.n.m. a Vysoku 1803,6 m.n.m. a do Osmolody, lebo pali by udajne mohol vymenit zmenu. Ale zeby nemal v robote problemy, tak hovorim, ze kasleme nato a toto si nechame na buduce a vsetci traja suhlasime. Zaciname klesat do doliny potoka Bystrik. Chodnik je vynikajuco udrziavany, normalne zjazdny aj na bicykli. Ide z 1450 m.n.m. na 900 m.n.m. Asi po hodine a pol klesania vo vysokom tempe schadzame na lesnu cestu a obzeram sa po bivaku. Ked Pali a Marian uvidia miestnych na dodavke, Marian hned ide k nim a uz sme tam vsetci traja a zjednavame odvoz do Osmolody. Samozrejme miestni suhlasia a beru nas do nej.


Debata je v plnom prude a jedna teta si mysli, ze sme zo Zakarpatia,lebo vraj tak dobre je nam rozumiet, ze vobec nevidno, ze sme zo slovenska. Vraj cechom aj poliakom vobec nerozumeju. Cuduju sa a nechapu, preco nesiem odpad so sebou. Hovorim im, ze to beriem so sebou na Slovensko a tam to potriedim. Oni hadzu vsetko do lesa, tak su nauceni. Cas to mozno zmeni, uvidime.
Mysleli sme si ze, do dedinky Osmoloda je zist rano hracka, ale zistujeme, zeby sme slapali dobre 2 hodiny  po lesnej ceste. Asi polhodina na dodavke to vyriesi a sme na okraji Osmolody. Jej okolie mi pripomina Oravu. Vyskomer mi ukazuje 730 m.n.m. Vokol ihlicnate lesy, cez obec tecie drava rieka Lomnica. Osmoloda je ale zacinajuce turisticke stredisko. Je tu horska sluzba, da sa tu zohnat aj ubytovanie, su tu potraviny a zopar domov.Videli sme tu aj vela turistov vracajucich sa uz za tmy z tury. Rano chceme stihat prvy autobus a tak sa aj stane. O 5:30 nastupujeme do autobusu, ktory ma asi 35 rokov. Aj sofer nastupil do tejto spolocnosti asi pred 35 rokmi a oblek, ktory vyfasoval pri nastupe do zamestnania, ma aj teraz. V autobuse je tma a zima. Rano je teplota +1 stupen, nam to ale vobec nevadi. Potom prestupujeme v obci Jasen na dalsi bus co ide do Lvova a dostavame sa cez Dolinu do Strija. V Striji je veselo a uz nas lapaju zas salky a robime somariny. Ideme na toaletu a Pali skusa turecke zachody. Tam este spekulujeme, ako sa dostat co najskor do Uzhorodu a kupujeme si listok na vlak z Kyjeva do Prahy. Cca 200 km vlakom stoji 1,8 eur! To je jednoducho zadarmo. Nakoniec nas ukecal jeden taxikar, mal 7 miestny Opel a odviezol nas priamo do Uzhorodu za 10 eur na hlavu. Tam stihame autobus do Michaloviec, ale este predtym si davame tri kola NEMIROFFKY s mineralkou za 11 hrivien = 90 centov za kolo.
Celkovy dojem z tejto tury je velmi dobry. Posacie nam prialo az na jeden den. V Horhanoch je stale malo turistov a kto nema rad davy ludi, tak mu odporucam ist do tychto miest karpatskeho obluka. Trasa je schodna celkom dobre az na par usekov kosodreviny, ktorou sa treba predierat, ale da sa to prezit.
Ludia su tu mili a mozete spat, kde sa vam zapaci. Recova bariera nie je.Kto sa ucil azbuku,  nema problem ani citat. Cestovanie je velmi lacne a potraviny taktiez, samozrejeme aj alkohol, heh. Ti, ktori mozno aj chceli ist a nakoniec nesli, mozu len lutovat, lebo partia, zazitky a pekne opustene hory -  to vsetko tam bolo. Nakoniec dakujem mojim kamaratom Palimu a Marianovi ze isli a spoznali dalsi kus zeme z naseho kontinentu.


                                                                         Ján Ďurián





19.10.2009 07:55:35
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one