Už to tohto roku vyzeralo, že sa 6.ročník dámskej jazdy neuskutoční. Najprv
počasie a neskôr moja výprava s horolezcami do Alp oddialila termín našej jaz-
dy. Konečne v septembri viackrát odkladané putovanie Veľkou Fatrou začalo na-
dobúdať konkrétne kontúry. Problémom sa javilo len ubytovanie, ale nakoniec
sme aj tento problém vyriešili, a tak nás opäť ženy - turistky po roku hoci len vo
štvorici spojil pohyb s poznávaním prírodných krás.
Danka, Majka, Hana a ja sme v piatok nasadli do noč-
ného vlaku, aby sme z neho úplne dolámané vystúpili
v sobotu o pol tretej ráno v Ružomberku. Stuhnuté kosti
sme si natiahli až o 6.30hod v Starých Horách, kde do-
razil náš autobus, na ktorý sme v Ružomberku čakali
skoro tri hodiny. Dúfali sme, že nás už nič horšie nezas-
tihne a nemýlili sme sa. Celý sobotňajší deň, hoci občas
zamračený, sme si vychutnávali prechodom fatranského
hrebeňa od skalného útvaru Majerová skala po rozsiahle hole ako Krížna, Ostre-
dok, Ploská, Grúň, Minčol, Rakytov, aby sme sa zastavili až o 18.30 hod. na
Smrekovici kde sme mali zahovorené ubytovanie.
V nedeľu sme sa zobudili do krásneho slnkom zaliateho rána, a tak sme s
radosťou vyrazili na druhú etapu našej túry. Táto viedla cez Malú Smrekovicu,
Šiprúň, Vtáčnik, Malinô brdo až do Ružomberka, kde sme o 12.36 hod nasadli
do vlaku smerom do Humenného. Počasie nám prialo, a tak túra bola poho-
dová s miernym prevýšením, ale s krásnými scenériami na všetky strany.
Nakoniec bola každá z nás rada, že vyhrala boj s vlastným pohodlím a pocho-
pila, že nie je dôležité iba niekam dôjsť, ale aj naopak sa od niečoho vzdialiť.