Cez Kremenec na Bacowku 26.-27.2.2011


Chata pod Malou Rawkou, alebo inak Bacowka je názov malej, ale o to krajšej horskej chaty s príjemnou atmo-
sférou v Poľských Bieszczadách. A práve preto sa táto chata stala už druhýkrát naším cieľom prechodu cez Kremenec na Bacowku...

____________________________________________





2.ročník prechodu cez Kremenec na Bacowku

   Chata pod Malou Rawkou, alebo inak Bacowka je názov malej, ale o to krajšej horskej chaty s príjemnou atmosférou v Poľských Bieszczadách. A práve preto sa táto chata stala už druhýkrát naším cieľom prechodu cez Kremenec na Bacowku. Termín tejto akcie vznikol na už tradičnom každoročnom predsilvestrovskom výstupe na Vihorlat a vyzerá to tak, že aj táto akcia bude mať svoje pokračovanie každý rok.

Pred humenskou Billou sa ráno stretávame siedmi a na dvoch autách sa presúvame do Sniny, kde sa k nám pridávajú ďalší štyria. V Uličskom Krivom ešte dopľňame  počet o jedného člena a tak v Novej Sedlici odkiaľ štartujeme náš pochod je nás 12 kusov, deviati pešiaci, dvaja na lyžiach a jeden na bežkách. Začiatok je celkom svižný, ale prvé prudké stúpanie dá celkom zabrať a tak ako vždy je prvou zástavku „Bufet“ pod Kýčerou. Odtiaľ stúpame až na Temný vŕšok, kde dnes prvýkrát s Jonkym dávame dole pásy z lyží a užívame si zjazd do doliny Stužice. Ostatní sa nechcú dať zahanbiť a tak využívajú na zjazd od igelitiek až po vlastné zadky. Tu na lúčke dávame siestu, Pircuk kope sondu na meranie snehu, kde mu „ručička“ ukazuje cca 70 cm. Odtiaľ už nekonečným stúpaním pokračujeme až na Poľsko – Slovensko – Ukrajinský trojhraničný bod Kremenec.











   Na vrchol prichádzame prvý na lyžiach a tak si čakanie na ostatných krátime opaľovaním. Neskutočný rozdiel oproti minulému roku, keď sme až po Kremenec išli po daždi. Prichádzajú ostaní, najeme sa, dávame spoločné foto a pokračujeme ďalej na Wielku Rawku po Ukrajinsko – Poľskej hranici. Na vrchole sa náš počet rozrastá o Paportňáka s Kubom, ktorí tieto hory brázdia už dva dni. Výhľad je nád-
herný, obdivujeme krásu Poľských Bieszczad aj Zakarpatskej Ukrajiny a užívame si na vrchole nádherný západ slnka. Odtiaľ už len na Malu Rawku a dole na chatu.











   Tu už máme celkom dosť po celodennom šliapaní a tak po ubytovaní sa, zahajujeme útok na tunajší Bufet Turystyczny na čele s Pircukom, ktorý pri každej objednávke vybavuje akciovú cenu. Myslím že toľko akcií nemá žiadny hypermarket. Po chvíli zisťujeme že nám chýba jeden člen výpravy a tak sa ho Marcel s Jonkym vybrali hľadať. Dnes bolo fakt pekne, tak sa Pišta asi rozhodol,
že ostane spať niekde vonku. Našťastie sa po chvíli všetci vrátili a tak sme si mohli pohodu tejto chaty vychutnať v plnom zložení. Na chate je okrem nás veľká partia dievčat z Katolíckej univerzity s učiteľmi a chlapi z poľskej horskej služby GOPR. Kto iný ako Paportňák mohol začať nadväzovať dobré cezhraničné vzťahy a tak jeho pokusy o spievanie poľských pesničiek s nimi, vystriedal Marián ktorý sa ujal gitary a svojím hraním rozprúdil perfektnú zábavu.











   Množstvo poľských, slovenských ale aj anglických pesničiek, ktoré sme si zas-
pievali spolu a poniektorí doplnili aj tancom, zneli až do skorého rána. O čo lepšiu náladu večer, o to ťažšie to mali poniektorí ráno pri vstávaní ako napríklad Marcel, ktorý rannú zavretú sprchu nahradil hlavičkou do snehu. Najlepšie to vystihol chlapík z horskej služby, ktorý sa ráno chytal za hlavu a vypotil vetu: „Polsko – Slowacka integracja, kurwa mocno čežka“. Večerný plán vyraziť skôr ráno sa nám samozrejme nepodarilo dodržať a tak po raňajkách sme sa pomaly vybrali na spiatočnú cestu smer Mala Rawka.



Stúpanie, alebo ako ju poniektorí nazvali „Krížová cesta“ na Malú Rawku dalo poriadne zabrať, ale ten nádherný výhľad na slnkom zaliate hory stál určite za to. Tu sa stretávame s ďalšou partiou Humenčanov, ktorí tak ako my strávili víkend v Poľských Bieszczadách. Opaľujeme sa, vychutnávame si slniečko, výhľady, fotíme, proste vrcholová pohoda. Čakáme na ostaných, vypočujeme si ich negatívne názory na poľské liehové nápoje a pokračujeme cez Wielku Rawku až na Kremenec, kde dávame opäť dlhšiu pauzu,
a cez Kamennú lúku po Poľsko – Slovenskej hranici ideme až na Čierťaž. Pásy idú dole a lyžujeme až po lúku pod Príkrym. Tu sa rozdeľujeme, pešiaci idú rovno dole a my na lyžiach ešte stúpame na Príkry a odtiaľ cez Temný vŕšok až k autám do Novej Sedlice, kde sa všetci stretávame.











   Cestou domov vyhadzujeme Pištu v Uličskom Krivom, Marcela s Mirkou v Snine
a my zakončujeme nádherný víkend v Zemplínskych Hámroch na Gazdovskom dvore. Už teraz sa teším na ďalší ročník prechodu cez Kremenec na Bacowku, aj keď pochybujem, že môže byť ešte lepší, keďže to bola jedna z najlepších akcií,
ak nie tá najlepšia. Super partia, nádherné hory, ešte krajšie počasie, no čo viac si môžeme ešte priať. Ale ako sa hovorí nikdy nehovor nikdy...



                                                                                    Robo

07.03.2011 09:36:34
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one