Slovenská republika

Dátum : 16.5.-12.6.2014          Autor : Ľudovít Čorný

Fotogaléria >>>
Neviem kedy a kde som sa prvý krát dozvedel o Ceste SNP, ale hneď som vedel, že ju raz musím absolvovať. Cesta SNP je magistrála na Slovensku, ktorá siaha od Dukly až po Bradlo, odkiaľ pokračuje na Devín ako Štefánikova magistrála. Celá trasa je súčasťou Európskej medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8. Viac na www.cestasnp.sk Po dvoch rokoch snívania a dvoch operáciách kolena konečne nastal ten správny čas.

Tibora, kamaráta zo školy som nemusel dlho presviedčať. Tesne pred začatím cesty, SHMÚ vydal výstrahu 3. stupňa. Vietor a dážď, ktorého sme sa nezľakli nám "spríjemňovali" cestu hneď prvé dva dni. Pončo ostalo potrhané na druhom konári a mňa nepotešila moja bunda z Lidlu, ktorá fungovala na opačnom princípe: dnu prepustím, vonku nie. Často taktiež fungovala ako sauna. Zaprisahal som sa, že po skončení cesty ju vyhodím do najbližšieho koša. Nevytiahol som ju až po chatu Volovec. Oskar sa totiž predviedol v plnej svojej sile. Okrem neho nám dni spríjemňovali aj naši priatelia, ktorí nás prišli podporiť aspoň na kúsok cesty. Najaktívnejší bol Zambi, ktorý bol s nami dva dni a zásoboval nás potravinami a pivom. Deviaty deň bol kritický pre Tiborove nohy, a tak sme boli nútení dať si jednodňovú prestávku v Medzeve.

 
                         

Oddýchnutí sme vyrazili so zaschnutými otlakmi smerom na spomínanú chatu Volovec. Po ceste sa dá nájsť všeličo. Peniaze, nožík, slnečné okuliare, no okrem toho sa nám podarilo nájsť živého človeka. Spal len pár metrov od chodníka. Z dlhovlasého Petra z Vranova, sa vykľul lezec, ktorý je na nám známej Podskalke ako doma. Čiže je skoro ako rodina. Trom sa nám už prebíjalo cez neskutočné množstvo polomov lahšie. No a samozrejme, bolo nám veselšie. Obavy zo zlého počasia boli veľké, Nízke Tatry sme priam preleteli. Spomenúť treba šestnásty deň, kedy sme za neustáleho, neskutočného vetra a občasného sneženia dali zo Štefáničky až na Hiadeľské sedlo. Stále to bolo dobré, pokiaľ nepršalo. Keď sme na Donovaloch víťazoslávne zapili bryndzové halušky pivom a becherovkou, netušili sme čo nás ešte čaká.
 
                         

Veľká Fatra je skutočne veľká a vysoká, ale v našom prípade aj daždivá a chladná. Bunda z Lidlu opäť ukázala svoje "kvality". Na stránke www.cestasnp.sk, kde sme každý deň písali tzv. denník, ktorý si môžte prečítať aj vy, som sa priznal, že v určitej chvíli som chcel pustiť do gatí, aby mi bolo aspoň trochu teplo, lebo mokrejší som už byť nemohol. Nakoniec sme zakotvili na opustenom salaši, kde po naložení do pece bolo tak teplo, že v noci som spal úplne nahý na spacáku. Zo sna ma budil len pocit, aby som sa nedotkol mimo spacáka bačovej posteli s holou riťou, lebo kto vie čo na tej posteli robil bača. Po každej búrke vyjde slnko. Nám vyšlo už hneď na druhý deň a svietilo až do konca cesty.
 
                         

Pred Fačkovským sedlom sa k nám pridal Peťov kamarát Ďuri a v Čičmanoch aj Zuzka s Maťom. Ak dobre počítate, tak nás už bolo šesť. Nešlo sa nám zle, ale pomaly. S Tiborom sme sa preto rozhodli, že pôjdeme dopredu a budeme pokračovať ako sme začali na Dukle, vo dvojici. Ako naivne sme si mysleli, že oskar udrel v plnej sile na začiatku. Teraz to bolo hotové peklo. Ku koncu zase začali štrajkovať Tiborove nohy, ale Tibor ich umlčal tým, že ešte viac chodil. Po dvadsiatich ôsmich dňoch a cca. 750km sme konečne s mokrými uterákmi na hlave dosiahli Devín.

Teraz, kedy je bunda z Lidlu už v koši, som chudobnejší o pár kíl, ale zato bohatší o priateľov a obrovské množstvo zážitkov.


                                                                                                                                           Ľudovít Čorný
06.07.2014 08:44:18
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one