Nízke Tatry

Dátum : 24.-25.1.2009          Autor : Jozef Kozmon

Fotogaléria >>>
Od začiatku zimy ma Robo podpichoval s kúpou skialpového výstroja a nakoľko sú zimy dosť suché a lyžiarske vleky neúnosne drahé na viacdennú lyžovačku rozhodol som sa pre kúpu tejto báječnej výstroje hneď koncom januára. Typ padol na Liptovský Mikuláš, pretože tu býva (teda aspoň v pracovnom týždni) Duško a pretože on mi mohol najviac poradiť čo a za koľko kúpiť. A myslím, že to bolo správne rozhodnutie.

A tak sme sa v sobotu Peťa, Duško a ja (už s novými lyžkami) rozhodli pre návštevu Nízkych Tatier aj preto, lebo Peťa si zháňala prácu na horskej chate. Skoro ráno nás Marena doviezla do Jasnej, kde nás po jej odparkovaní čakal krásna výsľap na Chopok. Počasie nie celkom krásne, hmlisté, ale nefúkalo a tak už o dve hodinky čajík s horcovicou rozohrieval náš tráviaci a imunitný systém. A čas medzitým pracoval v náš prospech, pretože vonku sa rozjasnilo a slnkom zaliaty Chopok pozýval na návštevu. Nuž kto by odmietol a nešiel na vrchol, prišiel ba o nesmierny zážitok z krásnych perspektív Nízkych Tatier. No samozrejme, neodmietli sme a bolo super fajn. Len pri ceste nadol sa Peti zlomilo viazanie (plaste und elaste) a tak sme sa chvíľu zdržali späť na Kamienke, kde ho Dušan po vzore Peťa Valušiaka provizórne (šnúrkou) opravil. Akurát, že sa nedalo zjazdovať. Ale Peťa je aj tak vždy veselá a nevadilo jej to. Šak "čim češši, tym ľepši". Hrebeň bol dosť zľadovatelý a hrany lyží aj my sme mali čo robiť aby nás netiahlo dole svahom a držali sa po vstevnici. Navyše krásne počasie nevydržalo a k činu sa prihlásila opäť hmla a vietor. No dalo še. Moje nové stúpacie pásy stúpali super, len škoda že nešmýkali aj dole svahom. Občas som sa pri skĺznutí z preveja rozbehol a rozcapil sa na ksicht. Ale dalo še.

 
                          

Na Ďumbier sme vyšli okolo obeda a (teda aspoň ja s tou svojou sviňou na chrbte) s mokrým a prepoteným trikom vychutnávali mrazík, ktorý zachádzal na nechty. Rozkrútili, trochu prekrvili a zohriali si ruky, spravili si foto a hybaj dole na Štefánku. Nevadilo, že nás nevidieli oproti idúci lebo vďaka ľadu, nás bolo počuť ďaleko. Najmä keď som neubrzdil a tak so mnou upasalo, že až. Ale dalo še. Až po Štefanku, kde Duško vypol viazanie a tá potvora lyža sa rozbehla do Jánskej doliny. Aj tak s Peťou plánovali zísť do Liptovského Jána a tak po krátkej návteve osadenstva chaty sa vydali hľadať stratenú lyžu. A o hodinu ju aj našli a naradostení pálili dole dolinou až kým si vraj Duško na ceste roztiahol trup a porezal si hánky hornej končatiny. Na pohotovosti určite mali radosť že majú prácičku pre ihlu a niť. Medzitým som si ja príjemne oddychoval na chate pod Ďumbierom (ako sa aj Štefánka oficiálne nazýva) pri varenom vínečku a tešil sa na ranný východ slnka a zjazd na Trangošku po turistickom chodníku. Nebyť pádu a mierne poškodeného kolenného väzu, bolo by všetko fajn. Dalo še. Aj cesta na Kamienku cez Kosodrevinu bola vcelku príjemná, ale rozhodne nie príjemnejšia ako zjazd po zjazdovke z Chopoku do Jasnej, kde ma už netrpezlivo očakávala Marena (moje krásne autíčko) a spoľahlivo ma dopravila domov k teplu rodinného krbu (teda vlastne k teplej večeri).

 Vďaka Bohu za môj nákup i za môj prvý skialpový zážitok na Ďumbieri.

                                                                                                                            Jožko Kozmon
19.07.2017 20:09:27
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one