V sovietskych jadrových depotoch

 
 
 
Brdské lesy - Česko

Dátum : December 2017          Autor : Jaroslav Skružný

Fotogaléria >>>
Koncom minulého roku 2017 som bol v Plzni na stretnutí spolužiakov po veľa rokoch. Druhý deň po stretnutí mi kamarát Franta pripravil jedno prekvapenie. Cestovali  sme do Brdský lesov, kde je v súčasnosti historické múzeum na mieste, kde v čase tzv. „Studenej vojny“ jestvovali sovietske jadrové depotov /úložiska atómových zbraní/. Ideme Plzeň, Rokycany, Mirošov a medzi obcami Míšov a Borovno odbočíme z hlavnej cesty vľavo do nenápadného lesíka. Asi 200 metrov od hlavnej cesty prichádzame k zatvorenej plechovej bráne pred ktorou už stojí niekoľko skupín nedočkavcov. Pripájame sa, napätie stúpa, som plný očakávania čo nás čaká v nasledujúcich chvíľach. V určený čas sa brána otvára a dostávame pokyn vojsť autami do priestoru kde sa v rokoch 1965 až 1970 nesmel zdržiavať žiaden občan Československa. Asi po 500 metroch vystupujeme z aut a venuje sa nám pán Milan Skočovský, jeden z autorov a zakladateľov atommúzea  s názvom „Nadace Železná Opona“. My stojíme pred vstupom do objektu „Javor 51“. Z úvodnej prednášky, pred vstupom do vlastných podzemných skladov, sme boli oboznámení so situáciou v 60. rokoch minulého storočia v rokoch Studenej vojny.
 
                          

15.12.1965 bola uzatvorená dohoda medzi vládami SSSR a ČSSR o opatreniach k zvýšeniu bojovej pohotovosti raketových vojsk. Obsahom tejto dohody bolo rozmiestnenie jadrovej munície na území ČSSR.  Ku koncu júna 1967 boli na území Čiech pripravené tri objekty, úložiska jadrových hlavíc a rakiet /nosičov jadrových hlavíc/ vrátanie objektov pre obsluhujúci ,sovietsky personál. Naša republika budovala betónové, podzemné  priestory a ostatné pomocné stavby, sovietska strana montovala technológiu a dopravila aj vlastné rakety s jadrovými hlavicami. Hrúbka betónovej podlahy s kónusovým prierezom je cca 20 metrov hrubá aby stavba odolala aj seismickým otrasom. Celá výstavba sa realizovala  v úplnom utajení. Je tu aj ďalší zaujímavý dokument: „Zásady pochovávania osôb usmrtených účinkami zbraní hromadného ničenia“ Dokument bol schválený našimi najvyššími vládnymi činiteľmi v tej dobe. V dokumentu sa mimo iné hovorí: „Osobám manipulujúcimi s mŕtvolami sa vydáva štyrikrát v priebehu pracovnej zmeny po 50 ml 40% alkoholu“. Už z týchto dokumentov cíti pozorný návštevník mierny závan smrti.

Pred nami stojí podivná betónová stavba s polkruhovitou strechou, dookola zarástená stromami. Vstupujeme do podzemného objektu cez dvoje betónové, šesťtonové dvere a ocitáme sa v podivnom svete. V svete jadrovej smrti. Platíme symbolické vstupné 50 Kč, zostupujeme po železnom schodisku a ocitáme sa 10 metrov pod zemou v tzv. manipulačnom sále. Po pravej strane sa nachádzajú štyri podlhovasté, oddelené depoty pre atómové hlavice. Po ľavej strane manipulačného sálu sa nachádzajú malé oddelené priestory kde je sústredená technológia nezávislých, pomocných energií. Rozvodne el. energie, vody, tepla, ventilácia a filtre. Strojovňa s dieselagregátom ako nezávislým zdrojom el. energie. Väčšina ovládania, klapky alebo ventily, boli len na ručný pohon. V manipulačnom sále bol v minulosti  osadený mostový žeriav o nosnosti 3,5 tony pre manipuláciu s  hlavicami uloženými v samostatne v kontejneroch.  Tu by sa v prípade pripravovaného jadrového útoku montovali hlavice na rakety, dopravovali na neďaleký polygon /strelnicu/, osadzovali na rampy, rakety by sa plnili palivom a nejaký šialenec niekde v nadradenom sále bojového velenia by stisol  tlačidlo. Kontejnery sa umiestňovali po 20 ks do jednotlivých depotov po pravej strane sály. V štyroch depotoch sú v súčasnosti umiestnené výstavky dokumentácie zo sovietskych jadrových polygónov v Semipalatinsku /Kazachstan/, Pervomajsk /Ukrajina/ale aj dokumenty o jadrových haváriách sovietskych aj amerických jadrových ponoriek.

 
                          

V strede manipulačného sálu je presný model jadra atómovej bomby zvrhnutej 6.9.1945 na japonské mesto Hirošima. Dozvedáme sa, že urán 235, použitý v bombe, ktorá bola zvrhnutá na Hirošimu sa skladal zo siedmych rôznych šarží a jedna z týchto šarží bola pravdepodobne z Jáchymovskej uránovej rudy. Zhodou okolností sa v našej skupine nachádza aj japonská rodina z Nagasaki. Tak to je teda sila. Po obvode hlavnej sály sa nachádzajú, na výstavných stoloch,  zvyšky toho, čo tu Rusi zanechali: zvyšky elektroinštalácie, spojovacie prostriedky, rôzne meracie prístroje, špeciálne kliešte a kľúče o ktorých použití sa len dohadujeme. Celá sovietska posádka v tomto priestoru čítala vtedy cca 170 vojakov. Len ôsmi dôstojníci mali oprávnenie vstupovať do podzemných priestorov depotu. Zvyšní bola strážna služba. Dôstojníci mali na základni aj svoje rodiny. Ich deti navštevovali školu v Miloviciach, kde ich vozil osobitný autobus. Po škole sa nehrali s miestnymi deťmi, nenadväzovali priateľstvá ale ihneď po skončení vyučovania ich autobus odvážal naspäť do atómovej zóny kde prežívali svoje „atómové detstvo“. Zaujímavé je tiež to, že po rozpadu Česko-Slovenské federácie tu bolo uložené 800 ton mincí Česko-Slovenskej meny, ktorá už po 1.1.1993 neplatila. To skôr ako sa znehodnotila. Potom sa tu tiež niekoľko rokov skladovalo 3900 rakiev príslušníkov wermachtu, skôr ako boli pochovaní do spoločného hrobu v Chebe.

Cestou naspäť rozmýšľame o tom, čo sme to vlastne videli a počuli. Zhodujeme sa na tom, že ta skutočnosť v ktorej sme v tých šesťdesiatych rokoch minulého storočia žili bola podstatne nebezpečnejšia ako sme si vtedy uvedomovali a dobre, že sa vtedy ta studená vojna nezmenila na horúcu. Franta spoza volantu hovorí: “Ty vole, uvedomuješ si, že v tej dobe sme v Plzni študovali a keby to tu rachlo, tak by sme sa vyparili niekde do vesmíru aj s tými našimi logaritmickými pravítkami“?

                                                                                                                      Jarda Skružný
28.04.2018 09:42:14
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one