Z Brnčalky na Kozí štít, Jastrabiu vežu... 11.-14.8.2011


Ráno sa budíme do krásnej - na červeno osvietenej
doliny vychádzajúcim slnkom. Vyrážame znova o šie-
stej ráno, na Karbunkulový hrebeň. Plán sa mení o
pol hodiny keď začne pršať. Ešte pred ¾ hodinou bolo
nádherne, Tatry...

_____________________________________________





Kozí štít, Jastrabia veža, Jahňací a Kolový štít


    Článok je pokračovaním článku Z Brnčalky na Lomnický štít




Ráno sa budíme do krásnej - na červeno osvietenej
doliny vychádzajúcim slnkom. Vyrážame znova o šies-
tej ráno, na Karbunkulový hrebeň. Plán sa mení o pol
hodiny keď začne pršať. Ešte pred ¾ hodinou bolo
nádherne, Tatry ... Rozhodneme sa pre Kozí štít nap-
ravo. Výstup je po suti popod steny Kozieho štítu do
Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ znateľným chodníkom
na Kozí štít. Je 7.45 a nám sa nechce ísť na chatu, a
preto volíme ďalší výstup na Jastrabiu vežu. Už počas
 zostupu z Kozieho sa úplne vyjasnilo. A tak stále rozmýšľame o hrebeni. De-
 finitívne sa rozhodneme v Jastrabom sedle, kde sa znova pomaly zaťahuje.


    Vytiahneme lano a všetci štyria naviazaní lezieme hrebeňom na Jastrabiu vežu.
 Výstup je ľahký a lano vlastne ani netreba. Ale máme ho v prípade hlúpej náhody.
 Do sedla vystúpila štvorčlenná skupinka a my v nej spoznávame Dušana Zajaca.
 Druhý krát sme na Brnčalke po kurze inštruktorov skalného lezenia a druhý krát
 ho tu stretávame. Na Jastrabke sa zdržíme nejaký ten čas. Obzeráme včerajší výs-
 tup na Lomnický štít a rozmýšľame čo zajtra. Doobedu má byť pekne, ale potom
 má znova pršať. Niečo vyberieme, ale uvidíme až zajtra.
Po spadnutí niekoľkých
 kvapiek zisťujeme, že sa celkom zatiahlo a tak sa nám treba poberať dole. Zos-
 tup rampou po mokrom nemusí byť celkom v pohode. Aj tak nás chytilo kúsok
 pred koncom. Nejak sme to zvládli, ale myslíme aj na Dušana s partiou, večer sa
 dozvieme, že sa rozhodli z hrebeňa zlaniť. Neviem po koľký krát zostupujem Čer-
 venou dolinou–hangom nad chatou, ale viem, že ma to prestalo baviť. Stále je tu
 mokro,minulý výjazd 2x po mokrom,šmýka sa,chatu vidíme celý čas. Už nechcem.









    Po obede si dáme na chate varené víno, potom pivo, pomedzi to zahráme
 karty, po našom je to „Faraón“ (neviem prečo) a po vašom nejak „vrchni prchni
 karta hore, či dole, bereš tri, a ja neviem ako ešte. Zahrali sme aj Čierneho
 Petra, Quarteto a pristavil sa Dušan na kus reči. A do večera už ani neviem čo
 robíme. Samozrejme ovocie nechýba :-).


    Do tretice aj v nedeľu vstávame o piatej, len teraz už sme sa vyspali, však
 času bolo dosť. O pol siedmej sme v Kopskom sedle. Je nádherne. Ranné slnko
 osvetľuje Belianske Tatry. Úplná paráda. Vychutnávame si to počas celého výs-
 tupu na Jahňací štít. Len na krátku chvíľu vystupujeme v tieni na západnej strane
 hrebeňa. V polovici výstupu približne pri Jahňacom hrbe sa vrátime na slnko a
 do východnej steny, kde bolo pár miest, pri ktorých sa použili ruky. Slnko hreje,
 máme dobrý čas, tak si dáme na vrchole pauzu. Najeme sa, ani Vlado a Maroš
 neraňajkovali. A my ako tradične, ráno nechutí, ale na vrchole už cítime hlad.









    Z Jahňacieho pokračujeme cez Kolové sedlo na Belasú veža po hlavnom hrebeni
 Vysokých Tatier. Miestami priamo a miestami po severnej – severo-západnej stra-
 ne.Na vežičke pred stenou Belasej veže si nevieme rady. Po prvý krát rozmýšľame
 kade ďalej a vyťahujem popis. V popise sú dve možnosti. Prvá je po platniach na-
 ľavo so suťou,dosť nepríjemne to vyzerá zhora alebo po strmom chodníčku stenou
 Belasej veže. Zvolíme druhú možnosť. Je to trochu rozbité, ale asi lepšie ako po
 platniach. A
ko vystúpim na vrchol veže, tak sa na mňa nahrnie hmla z druhej stra-
 ny kopca a zisťujeme, že sa počasie rapídne zmenilo. No napriek tomu skúsime
 ďalej na Zmrzlú vežu a Kolový štít. Zo Zmrzlej veže je ťažší zostup do Kolovej štr-
 biny. Zo štrbiny klesá strmý žľab na jednu aj druhú stranu a k exponovanosti ešte
 pridá krátka stienka priamo nad štrbinou. Zvládli sme to na jednotku, ale srdce
 bilo každému rýchlejšie. Nasleduje výstup na Kolový, tiež krátkou strmou stienkou
 a potom rozbitým komínom. Potom už je to pohodlný chodník, aj keď do kopca až
 na vrchol. Je pol dvanástej. Posledný vrchol tohto výjazdu,odtiaľ iba dole cez chatu
 až k autu. Radšej nad tým ani nerozmýšľame, ale vychutnávame si posledné mi-
 núty.
Dáme spoločné foto, pojeme zvyšné jedlo a sladkosti a Vlado konečne doje
 uhorky, ktorých mal pol igelitky (na začiatku výjazdu) od Marošovej mamky.








    Zostup uľahčujú mužíci a po suti už len pádime dole cez dva zlomy k reťaziam,
 ktoré sprístupňujú Malú Zmrzlú dolinu z Veľkej Zmrzlej doliny. A Veľká Zmrzlá je
 tiež spriechodnená reťazami z Doliny Zeleného plesa. Na chate sme dali pauzu,
 kým sme sa pobrali domov s prestávkou v zápche pred Popradom a s prestávkou
 v Lidli v Levoči.


    Koniec leta sa blíži, jeseň má byť pekná, ale dúfam, že to nebude ako
 s predpoveďou na Júl.



         Horám zdar
                                                                              Dušan
23.08.2011 13:52:18
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one