Na Vydarenej akcii „Turniská“ sa naše LHK zišlo v hoj-
nom počte. Deväť kúskov skalkolezcov sa viezlo nedeľu ráno o pol ôsmej dvoma autami k dedinke Kojšov, o ktorej mnohí z nás počuli po prvý krát.
Krásne prostredie doplnené ideálnym...

_____________________________________________





   Na Vydarenej akcii „Turniská“ sa naše LHK zišlo v hojnom počte. Deväť kúskov skalkolezcov sa viezlo nedeľu ráno o pol ôsmej dvoma autami k dedinke  Kojšov, o ktorej mnohí z nás počuli po prvý krát. Krásne prostredie doplnené ideálnym jarným počasím bolo na lezenie ako stvorené.

   Už pri príchode sme si všimli že tu nebudeme jediní lezci a to len pridáva na už aj tak dobrej atmosfére. Stretávame dvoch Michalovčanov ktorí sú tu už druhý deň. Hneď ako sme sa rozložili na nami vytipovanom mieste začíname s prípravou materiálu. Rada starších (ja , Dusan , Ďoďo, Peťa), sme si vybrali dvojdĺžkovú trasu  obtiažnosti 5. nebol to  najšťastnejší  začiatok  nášho lezenia , keďže na  túto stranu skaly ešte nezasvietilo slnko, takže bola ešte vlhká a po pár metroch lezenia sme zistili že i dosť chladná. Prvú dĺžku sme však zdolali.











   Zakempovali sme na štande a  Dušana sme nahovorili na vytiahnutie druhej výšky (nakoniec to nebolo V+ ale VI+, palička bola už skoro zotretá). Po viacerých  špekuláciách sa heroickým výkonom dostal na vrchol cesty typu „Via Brutalle“. Istená z hora za nim vychádza Peťa a neskôr i ja.Na pevnú zem, nejakých 50 metrov pod nami sme sa dostali po trištvrte hodine, kde zatiaľ naša mládež (Maroš, Tóno, Betka, Peťo, Juraj) mala za sebou pekných pár ciest. Z väčším počtom slnečných lúčov prichádzalo i viac lezcov, či turistov. Veď sa ani nediviť.











   Lezci tu majú obrovský priestor na zdolávanie vlastných limitov a ostatní sa vyží-
vajú v peknom prostredí a s pohľadom na nás i s vedomím že ich život stále baví. Ako hodiny plynuli, roztrúsili sme sa okolo. Maroš šiel k Michalovčanom zdolávať vyššie méty, Tóno s Peťom ťahali jednu cestu za druhou. Ja s Ďoďom sme sa dos-
tali k už Marošom objavenej Dolly Buster. Liezť šestky nám prišlo ako skvelý ná-
pad.  Ako prvý sa na ňu odhodlal Ďoďo. Zvyknutý na svoje lezky ktoré poslal pred pár dňami na podlepenie a s kopačkami na nohách to však vzdal. Bola to škoda lebo dostať sa 2metre vyššie a už to šlo ako po masle. No, nie je guma ako guma.











   Zatiaľ čo ostatní objavovali nové možnosti ja s Ďoďom sme sa dali cesty, na ktorých sa rozliezala naša mládež. Na Dolly sa medzitým vyškrabal Peťo s Tónom. Stretli sme sa neskôr na opačnej strane skaly, kde sme si už dali i niečo pod zub. Dali sme tam pár ciest s Ďurom a Betkou. Tóno s Peťom šli ďalej na dvojdĺžkovú cestu, ktorú okupovali hodnú chvíľu. Ukázal sa i Maroš, ktorý zliezol zo sedmičky a stiahol so sebou Ďura. Betka už vládla fotoaparátom  a dvojka bobríkov stúpala poslednú cestu (zelenú šlingu), ktorá sa ukázala ako vydarený klinec programu. Hneď po nás ju dali aj Peťa s Dušanom. Tóno s Peťom nabažení  výhľadom z hora začali zlaňovať, kde na uvoľnenie cesty netrpezlivo čakala dvojica lezcov.











   Prišiel čas odchodu a tak sme šli baliť výstroj. Rozutekali sme sa k pohodeným batohom. S Ďoďom sme došli k autám prvý, mysliac si, že všetci sú už pri nich. Mýliť sa je ľudské a tak sme si za voľných dvadsať minút hodili šlofíka. Ešte spolo-
čné foto, keď všetci došli a vyrazili sme na spiatočnú cestu domov. Z autorádia nám hral Kabát, ktorý nášmu šoférovi nerezal. Rozhojdaná FordKa s ešpézetkou Liptovského Mikuláša v Košiciach, nás presvedčilo na ladenie rádia rovnakých vĺn. So zapadajúcim slnkom sme dorazili do Humenného kde sme sa rozlúčili a všetci sa pobrali domov. Krásny deň nebolo treba zakončovať pohostinstvom :o).




                                                                                Vlado
12.04.2011 08:00:35
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one