Slovenský raj

Dátum : 10.-11.1.2009          Autor : Alexander Daňo

Fotogaléria >>>
Ľady v raji ( Slovenskom )

S veľkou pravdepodobnosťou sa po smrti do raja nedostanem, a tak nezistím, či tam majú ľady. Preto sme sa s Luigim (ktorý tentoraz prišiel na rozdiel od minuloročnej bouldrovej session v Kuničkách) vybrali preskúmať aspoň tie v Slovenskom Raji.

Aj na internete sa zjavila zmienka o dobrých podmienkach tamojších ľadov a tak minulú sobotu ráno vyrážame z HE smer Čingov. Auto parkujeme na dolnom parkovisku, keďže ubytovanie máme zabezpečené v Horskom dome. Za dva dni sa nedajú popreliezať všetky ľady v Raji a tak sa rozhodujem v prvý deň pre Závojový vodopád. Balíme teda lezecký matroš a vyrážame po modrej k ústiu Bieleho potoka, po zelenej popri ňom, a po žltej odbočujeme do Sokolej doliny. Po dvoch hodinkách sme pri našom cieli – najvyššej sústave ľadov na Slovensku. Nachádza sa tu už jedna dvojka, pripravujúca sa na lezenie, a nenachádza sa tu vôbec bočný ľad vpravo od rebríka, ktorý som tu liezol pred troma rokmi, čo som tu bol naposledy. Vtedy tu bolo aj viac lezcov z ČR, Poľska, Maďarska, spolu asi 12 ľudí. Aspoň máme dnes viac miesta, ale aj tak ako druhí musíme liezť pravú kolmejšiu časť, navyše zle vytečenú, s chýbajúcimi kompaktnými úsekmi, všetko je kvapľovité, príliš členité. Horko – ťažko dávam jednu skrutku, druhú až vyššie v položenej časti. Závoják je teda klasicky najťažší na začiatku prvej dĺžky, ľahká druhá, a trochu som sa vybál v závere, keď karfiolovité ľadové útvary nedovoľovali dobre zaťať, tak ako by lezec chcel, nieto ešte zavŕtať. Čaká nás teda už len návrat dole, k chate dochádzame tesne po zotmení, a konečne sa zvítam znova po 5 rokoch s Vojtom a jeho krajšou polovičkou Ľudkou. Je o čom rozprávať...

 
                          

K ľadu pri Letanovskom mlyne sa dá dostať síce aj autom, ale my v rámci športovej etiky volíme na druhý deň túru prielomom Hornádu. Prekonávame zopár zaľadnených úsekov, kde v jednom s problémami vytrhávam reťaz zaliatu v ľade, hlavne tento by si zaslúžil priebežnú údržbu miestnych správcov. Keď prídeme k ľadu, zas je vidieť, že nie je zďaleka taký mohutný, ako ho poznám z poslednej návštevy. Liezť sa ale dá, o čom svedčí jedna nalezená dvojka a (bohužiaľ) aj ďalší štyria, ktorí sa na to už chystajú (všetci prišli autami). Čakať sa nám nechce, lebo doma chceme byť do 16.30 hod., a tak s vďakou využívame zavesené lano od prvej dvojky (boli z Prešova a vysvitlo, že sa poznáme – vďaka, Pali), a tak „neeticky“ lezieme TR. Zato ale tou ťažšou, kolmejšou a nepríjemne členite vytečenou ľavou časťou, zatiaľčo prvá dvojka skúša mix vpravo, a štyria ďalší lezú postupne položenejšiu pravú časť ľadu s kompaktnejším povrchom, kde sa dá aj čosi zavŕtať. Dozvedáme sa, že sa lezú aj ľady v Suchej Belej, a Obrovskom vodopáde, ktorý som tiež dávnejšie liezol, informácie nemám.

No podmienky v ľadoch sa menia rýchlo, a tak všetkým ľaduchtivým lezcom prajem veľa kompaktného ľadu a bezpečne nalezených metrov.

                                                                                                                    Alexander Daňo
08.07.2017 07:28:44
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one