Siurana, Barcelona – Španielsko

 
 
 
Španielsko

Dátum : 2009          Autor : Dušan Spura

Fotogaléria >>>
Zrazu je tu deň, na ktorý sme sa veľmi tešili a to: „Náš let do Barcelony“. Ráno naskočiť do vláčika  a odviesť sa do Bratislavy, odtiaľ do Viedne a do Barcelony na krídlach vysoko v oblakoch. A prilietame...

Sedíme na letisku a rozmýšľame čo ďalej, auto nemáme a netušíme ako sa dostať do Siurany. Našťastie nám pomáhajú kamaráti z Prešova. Poradia nám východiskové body a kde sú ubytovaní. Cieľom je dostať sa cez Tarragonu, Reus, Cordunellu de Montsant do Siurany. O chvíľu kupujeme lístok na autobus (v automate po španielsky) do Reusu, ktorý ide za hodinu. Už to vyzerá lepšie, za 1,5 hod. Sme tam. Je 23.00 hod. a zisťujeme, že ďalej sa dnes nedostaneme. Ostávame sedieť na lavičke, niečo zjeme a začíname odznova. Kde spať? Túlame sa po uličkách Reusu a po polnoci už ležíme v stane a očakávame ďalší deň. V noci trochu spŕchlo, máme aj niečo mokré, ale musíme vypadnúť, lebo stanujeme na rozostavanej križovatke medzi sídliskami. Ešteže je tu kopček, takže nás nevidno. Na autobusovej stanici zisťujeme spoje do Siurany alebo Cordunelly. Do Siurany pravdepodobne ani autobus nechodí. Zvolíme si čas na 12.20 a ideme si obzrieť Reus samozrejme plne naložený, so všetkým, čo treba na lezenie, stanovanie, stravovanie a oblečenie na 10 dní. O dvanástej sme na stanici a čakáme a čakáme. Ako ďalší cestujúci aj mi sa dozvedáme, že dnes autobus ide len 18.50. Na stanici nám vysvetľujú ako sa orientovať v cestovnom poriadku, samozrejme iba v španielčine, anglicky tu nik nehovorí. Ale také názvy dní sme nenašli ani v slovníku. Ďalšia návšteva centra Reusu, kým nepôjde náš autobus.

Pred autobusom si ešte dáme kávičku a potom už len dúfať či pôjde. Od chlapíka sa dozvedáme, že minule nasnežilo a autobus nešiel. Len sa usmievame. Konečne, autobus je tu a mi sa presúvame  hornatou krajinou do Cordunelly. Tam sme pochopili, že si nerobil srandu, skutočne tam bol sneh a celkom slušne snežilo. Prešovčanov sme našli, podľa adresy, ktorú nám zanechali, pri vínku v hotelovom bare. Rozhodnutie na nocľah padá rýchlo, keďže vonku sneží a veci po minulej noci máme mokré. Dostávame 6-miestnu izbu, je v nej chladno, ale sucho. Cez deň sušíme veci a ideme sa kuknúť  s chalanmi do Siurany. Autom sa dostávame len do polovice, lebo pre sneh sa ďalej nedá a tak pokračujeme pešo. Steny sú všade, až nás s toho obzerania bolia krky. Prechádzame sa pod stenami Can Aprop, Esperó Primavera, El Cargol. Slušné, ako stvorené pre nás . Pokračujeme serpentínami vyššie a popri tom hľadáme miesto na stan. Dnešným cieľom je nakoniec oblasť blízko parkoviska, najvyššie položená, ktorá je v tomto období asi najvhodnejšia – Cingles de la Trona. Tu stretávame druhú slovenskú skupinu, tentoraz 6-člennú. Pozrieme ako lezú kamoši a aj Tony, miestny lezec, autor mnohých ciest a majiteľ campu. Čas pokročil a začíname uvažovať o zostupe, zvolili sme schádzanie medzi skalami priamo zo Siurany. Trochu blúdenia, ale nakoniec prichádzame presne k autu. Sme rozhodnutí, že táto noc bude posledná v postieľke. Využijeme sprchu a poďho spať.

 
                          

Na 3. deň nás už konečne čaká lezenie. Ešte dotrepať batožinu hore do Siurany a bude všetko OK. S tým nám opäť pomáhajú prešovčania. Auto necháme na parkovisku a už iba z lezeckými vecami utekáme pod skaly. Na začiatok volíme ľahšie cesty, už ani nepamätáme kedy sme liezli. Postupne lezieme 5 ciest v oblasti de la Trona, stena č.14 – Can marges. Mimochodom v campe sa dá kúpiť sprievodca za 20 eur. A v podvečer ideme vyššie za slnkom, Can melafots a dáme 2 cesty s ťažším nástupom, ako vlastne v každej ceste tu hore. Neskoro večer sme sa rozlúčili s kamošmi, ktorí idú späť do Cordunelly. A pri našej každovečernej kávičke v campe si uvedomujeme, že sa zíde nájsť miesto na stan a postaviť ho. V blízkosti campu cez cestu, za svetla čeloviek nachádzame miestečko akurát na náš stan, starý jednovrstvový, pre istotu to poistíme celtou, ktorú sme kúpili v Reuse. S plným žalúdkom a príjemnom pocite po lezení zaspávame.

Nasledujúcich päť dni je v znamení neskorého vstávania, lezenia, prechádzky po Siurane,  odchádzania od skál pri západe slnka, večernej kávičky v campe a varenia pri stane. Každý večer sme si povedali, že vstaneme skôr, ale ráno sme rýchlo zmenili názor. Zima a hmla nás držali v stane do 10.00. Až keď sa ukázalo slniečko, tak sme začali s raňajkami. Na štvrtý deň sa nám hmla držala trochu dlhšie, takže návšteva dedinky Siurana, ktorá je postavená na skalnom brale vo výške 730 m.n.m. a slúži vlastne už iba pre turistov. Za príjemných teplôt je to taká romantika..., prechádzať sa po úzkych uličkách osvetlených lampami, dať si pauzu v kaviarničke.... Druhú návštevu tejto dedinky sme absolvovali za pekného počasia, keďže predtým sa hmla často držala v dolinách a vytvárala nádhernú inverziu. Teraz sme si vychutnávali výhľady na každú stranu a konečne sa zorientovali. Najkrajší lezecký deň bol ako naschvál posledný, kde sme sa vyhrievali na slnkom zaliatej skale. Nádherné cesty, konečne už aj niečo strmšie s malými previštekmi, lištami a hlavne dlhšie. Samozrejme, že tam boli aj ťažke cesty, no nie pre nás. V tento deň sme si dali na začiatok niečo ľahšie, potom krásna a dlhá V. Na radu prišli dlhé 6a a 6b po malých chytoch v previse so záverom v trojuholníkovej strmej platni. Krása! A na záver našej lezeckej dovolenky pekný kút so špárou a 6b po hrane po malých chytoch.  A to bol posledný kontakt so skalou. Musíme ešte dodať, že počas našich piatich dňoch lezenia nás stále sprevádzalo príjemné teplé slnečné počasie. A teraz nás ešte čaká turistika po Barcelone.

 
                          

Cesta do Cordunelly bola pomerne rýchla, zišli sme pod prvú serpentínu, Peťka zdvihla ruku a mohli sme nastupovať. Už si na to zvykám a dúfam, že bude vždy po ruke keď budem potrebovať stop. Zviezli nás dvaja španielsky lezci v dodávke. Večer príprava raňajok a niečoho na cestu. A samozrejme sprcha, na ktorú sme sa veľmi tešili po piatich dňoch neumývania. Po troch prestupoch sme vystúpili v centre Barcelony a po rozhovore so šoférom sme rýchlo našli hlavné námestie Catalunyju a Cafe Zurich kde sme sa mali stretnúť s Lenkou. Spolu sme sa prešli po známej ulici La Rambla, blízko ktorej bývajú naši hostitelia. Najzaujímavejší bol výšľap po schodoch k bytu, šírka chodby akurát na naše vaky. Návštevu Barcelony sme začali z ulice La Rambla, z ktorej sme pokračovali cez Catalunyu ku „uhorke“ a potom ku budove Sagrada Familia. Tým začala dvojdňová prehliadka Gaudího mesta. Lenka a Dany nás večer sprevádzali ku Palau Nacional de Montjuic, bohužiaľ fontány nešli, tak sme si vychutnali nočnú panorámu Barcelony. Z nádhernej vyhliadky nám aj vyhladlo, a tak sme skočili do baru kde robí Lenka na výbornú pizzu, írske pivo a živú hudbu. Na druhý deň sa nám podaril pekný a veľký oblúk cez „celú“ Barcelonu. Postupne sme prešli sochu Columbusa, tam sme kúpili HMSky za super cenu, uvidíme keď ich odskúšame. Nasledoval hrad Poble Espanyol, ku ktorému bol pekný výstup parkom, s výhľadmi na celú Barcelonu a prístav. Okolo olympijského štadióna, do Gaudiho parku, ku bráne - Arc de Triomf. Ďalej pešo ku Ciutadella Vita Olimpica a prechádzka po pláži pri zapadajúcom slnku. Večer sme sa rozlúčili s Lenkou a Danym, pobalili sa a príjemne unavený zaľahli.

Na druhý deň sme chvíľu maturovali ako sa dostať na letisko v Barcelone a viedenská hmla robila trochu problém, ale nakoniec sme pristáli po jednom otočení. Dnes príjemne spomíname a tešíme sa na ďalšie akcie, ktorých máme plnú hlavu.

                                                                                                                  Duško a Petrika
20.11.2017 08:56:03
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one