Nováčikovia na Volej veži 19.8.2011


Horolezectvo je skutočne „športom pre život“. Vzrušujúci
šport strávený vo výške s krásnymi výhľadmi, kamarát-
skym duchom medzi spolulezcami, ktorí spoločne riešia
obtiažne časti výstupu a ktorých spája spoločný záujem
– láska k horám...

_____________________________________________





 
Horolezectvo je skutočne „športom pre život“. Vzrušujúci
šport strávený vo výške s krásnymi výhľadmi, kamarát-
skym duchom medzi spolulezcami, ktorí spoločne riešia
obtiažne časti výstupu a ktorých spája spoločný záujem
– láska k horám. A preto trojmesačná drina v lezeckej
oblasti Podskalka priniesla svoje ovocie pre nováčikov
z horolezeckého oddielu , ktorí sa na lezenie v Tatrách
 už dlho tešili, ale počasie a občas aj čas im to doteraz nedovolili. V auguste sa te-
 da konečne dostávame na jeden deň do Vysokých Tatier s jasným cieľom vyliezť
 nejakú peknú stenu. Vybrali sme Voliu vežu, pre tatranských nováčikov nádherná
 stena, ktorá vyjadruje majestátnosť, mohutnosť, dokonalosť tvarov a eleganciu.

    V piatok 19.8.2011 ráno /5.00hod./ Pipčak, Andy, Semi, Janka, Danka sedíme
 v aute a náš kurz je jasný - smer Popradské pleso. O 8.15 už vo svižnom tempe
 stúpame k horskému hotelu Popradské pleso, odtiaľ pokračujeme Mengusovskou
 dolinou a z nej odbočíme k Žabím plesám. Tu dávame krátku občerstvovaciu
 prestávku. Po nej nás čaká výšvih k vyšnému Žabiemu plesu, kde máme na do-
 sah „Volovku“. Počasie nám z rána ešte praje, ale čím bližšie sme k Volej veži,
 tým viac sa nasúva oblačnosť. Už z diaľky registrujeme, že dve dvojky lezcov lezú
 pilier na Voliu vežu a jedna dvojka je v Štáflovej ceste. My po príchode pod stenu
 si vyberáme tatranskú, veľmi peknú klasiku „Štáflovku“ s obtiažnosťou /V/.











    Pod stenou sa rozdelíme. Ja leziem s Jankou a Semim a Andy s Dankou. Pri
 peknom počasí a prekonaní prvých dĺžok lana si všetci vychutnávame krásne
 lezenie v pevnej skale. Pri  naliezaní do vrchnej platne začína poprchávať, dvo-
 jica,  ktorú sme videli pri výstupe k Volej veži v našej ceste sa otáča a začína
 zlaňovať. My lezieme ďalej platňou na pilier a ním pokračujeme na vrchol „Volov-
 ky“. Na vrchole  nechýbajú pevné stisky rúk a šťastím rozžiarené pohľady nad
 vydarenou horolezeckou premiérou. Momenty, pre ktoré sa oplatí  vynaložiť fyzic-
 kú námahu, premýšľať o dôležitosti pohybu po skale a hlavne vydržať. Odmena
 stojí za to.  Na vrchole sa nezdržíme dlho. Rýchlo doplníme chýbajúcu energiu a
 nasúvajúce sa čierne mraky nás ženú z vrcholu cez Východnú Voliu štrbinu pod
 stenu, kde si pretriedime horolezecký materiál a trochu sa občerstvíme.



 







    Spokojné tváre našich troch nováčikov pri zostupe dolinou k autu prezrádzajú
 radosť z ich prvého tatranského výstupu. Sú šťastní a hrdí, čo dokázali. Veď to naj-
 cennejšie v našom živote sa nekupuje ani nepredáva, to sa musí zažiť a zaslúžiť!


    Horám zdar!!!

                                                                             Milan Bališin


05.09.2011 22:50:44
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one