Náš splnený sen - Matterhorn 2.-7.8.2009



A je to tu volám Duškovi, že mám voľno, a že predsa môžeme vyraziť v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu a       ísť si splniť ďalší sen v podobe  Matterhornu..


___________________________________________





A je to tu volám Duškovi, že mám voľno, a že predsa môžeme vyraziť v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu a ísť si splniť ďalší sen v podobe  Matterhornu.


Pôvodne sme mali vyrážať v júly a malo nás byť osem, ale všetci sme to zrušili a tak dátum odkladáme na neurčito. No zrazu sa naskytá možnosť a vyrážame dvaja na maličkom autíčku Ford KA. K dispozícii máme 9 dní, bohate to stačí, len aby nám aj počasíčko prialo.

 



V deň štartu ešte pracujem a tak Dušan musí odcupkať na nákup. Pripraviť niečo na cestu a pobaliť nejaké veci aj mne. Potom už len čaká kedy sa ozvem, aby po mňa mohol prísť do Jasnej. Keď som už dole, ešte sa ideme najesť, osprchovať a dobaliť veci. O 1 h. v noci  kvalitne naložený vyrážame. Keby sme boli traja bolo by to už na tesno, ale dvaja máme komfort :o) Cesta nám plynie pekne až na to, že poblúdime v Trnave. Diaľnica zatvorená a obchádzka vyznačená „perfektne“, ale dáko sme to zvládli. Nadránom sa ocitáme za Viedňou kde si dávame 2 hodinovú spánkovú pauzu. Ešte raz sa v Rakúsku zastavíme za Innsbruckom, kde tankujeme, varímekávu a niečo zjeme. Vo Švajčiarsku je zamračené a prší a tak uháňame po diaľnici cez Zürich, Bern a smerujeme k tunelu z Kanderstegu do Goppensteinu. Síce zaplatíme 25 CHF (17 eur), ale ušetríme veľa času a zážitok je to fajn.

O 20.00 (po 19 hodinách) sme v dedine Tasch, posledná dedinka kde sa dá prísť autom. Obehneme mesto, popozeráme otváracie doby na informáciách a v potravinách, ceny na parkoviskách a spôsob dopravy do Zermattu. Prejdeme sa za rúčky uličkami a poberáme sa spať zadarmo v aute pri dedinke Randa na parkovisku s ďalšími autovými spáčmi. Budíme sa až ráno výborne vyspinkaný. Kto neverí, môže vyskúšať :-). V Taschi zisťujeme čo znamená Taxi parkovisko a využívame túto najlepšiu možnosť. Platí sa 24 CHF (16 eur) za dvoch. Je v tom parkovné na x dní (koľko potrebujeme) a doprava tam-späť do Zermattu. Na parkovisku triedime a balíme veci, varíme kávu a raňajkujeme. Tak okolo 12.00 vyrážame smer Zermatt. Na informáciach ešte zisťujeme počasie, na tento deň ešte škaredé, ale nasledujúce dni jasno.

Po vylodení z taxíka sa prejdeme Zermattom. Mestečko je to pekné, ale tých turistov, no hrôza. Každý si nás obzerá, lebo sme celkom slušne naložený. Ešte si kúpime mapu a po krátkej dohode vyšliapeme na Furi (asi 40 minút a ušetrených 17 CHF). Nádherná prechádzka pomedzi starodávne domčúriky. Keďže poprcháva, tak ďalší úsek sa vezieme lanovkou na Schwarcze Paradise. Hore dojeme posledné chlebíčky a pokračujeme v ústrety hmle. Po 2 ¾  hodiny prichádzame na Hornlihutte vo výške 3260 m. Z cesty nemáme nič a Matterhorn len tušíme kde sa asi nachádza. 200 metrov od chaty sú plošiny pre stany a v silnejúcom vetre staviame stan. Mne je celkom kosa na ruky, a tak zaliezam a vybaľujem veci. Dušan obkladá stan kameňmi ale po niekoľkých nadávkach zalieza aj on. Vietor lomcuje stanom a my čakáme kedy ho roztrhne alebo odnesie aj s nami. No Dušan ho obložil poriadne a v noci môžeme aj cez vietor spokojne spať. Vetracím otvorom sa sype sneh. Napchám tam igelitku, no po čase „zmizne“. Našťastie prestáva snežiť. Varíme a rozmýšľame čo zajtra. Spoliehame sa na predpoveď.

Ráno sa budíme do nádherného počasia. Dušan je  polámaný, lepšie sa vyspal v aute :o) Celý natešený fotíme, obzeráme Matterhorn a krajinu okolo. Kukáme aj výstupovú trasu, ale sme z toho mierne mimo. Bludisko to vyzerá riadne a cestu nevidno. Sem tam zbadáme nejakú osôbku, ale v tej veľkej stene sa aj tak stratí. Žiadny plán nemáme, ale keďže je krásne a nechceme stratiť deň, rozhodneme sa vystúpiť na bivakovaciu chatku Solvay, 4003 m.

O 11.00 v utorok 4.8. vyrážame. Snažíme sa znížiť našu hmotnosť ruksakov a tak berieme iba jeden spacák a dúfame, že sú tam deky. O to viac berieme vody a začíname šľapať. Obaja uvažujeme, aký krásny je Matterhorn z diaľky a aký škaredý je z blízka. Rozbitý a neprehľadný a právom označovaný ako bludisko. Na fotkách nevidno vežičky, ktorých je tu neúrekom. Keďže je tu dosť lezeckých úsekov, výhodou je, že sme horolezci a pomáha nám to aj v orientácii v ceste. Nástup do steny je krásne viditeľný a na začiatku sledujeme krikľavo zelené značenie, ale potom to začne. Hľadanie stôp a istení. Samozrejme istenie je často krát na miestach, kde nie je potrebné a naopak, kde sa zíde, chýba. Chodníčkov je veľa, ale mnoho z nich končí v ťažkom teréne a tak často volíme smer podľa nášho uváženia. Našťastie vždy správne. Výhľady na okolitú krajinu sú však nádherné. Počas výstupu špekulujeme, ktorý kopec dáme najbližšie. Spoza každej vežičky na nás vykúka Solvayka. Tesne pod chatou začínajú lezecké úseky až do IV-. Všetko to prekonávame v zimných topánkach a s ťažšími batohmi a po 5 ½ hodinách stojíme na terase Solvayky. Konečne.
Vo vnútri sú už dvaja mladí Španieli, s ktorými sa delíme o nocľah a deky. Dušana klepe od zimy a pobolieva ho hlava, tak chytro roztápam sneh a varím čajík. Ja sa cítim fantasticky a vychutnávam si podvečerné výhľady. Inak na Solvayke to vyzerá strašne, sama špina a bordel. Vôbec si nevieme predstaviť, že v prípade zlého počasia by tu malo prečkať 20 ľudí.


Ráno vstávame nie veľmi vyspatí. V chate bolo teplo a sucho. Ráno okolo 5.00 sú tu už prvý vodcovia s klientmi. Nechápeme a divíme sa ako si môže niekto na seba naviazať človeka, ktorý nemá, alebo má len minimálne skúsenosti v takýchto horách. Tiež sme mienili  zaútočiť na vrchol skôr, no pre silnejší vietor sa nám von nechce. Pripravujeme vodu, zohrejeme čaj a preberáme materiál. Vyrážame s jedným batohom pred ôsmou hodinou, keď vietor trocha oslabne. V nesení batohu sa striedame a tiež vo vedení. Nad Chatou vedie Dušan a prelieza IV- miesto. Celkom v pohode, máme k dispozícii 9 metrov lana, tak robíme 2 štandy.  Čaká nás hrebeň s peknými pohľadmi do severnej steny. Väčšina ľudí nahadzuje mačky, ale nám sa to nezdá ako najlepšie riešenie, keďže pred nami sú strmé skalné
úseky zaistené konopnými lanami.

 Dušan začína byť nervózny. Veľa ľudí, zostupujúci nepustia tých čo idú hore, až bezhlavo zostupujú, jedna mu skoro kopne do tváre mačkami. Kričím na neho nech ide dopredu, ale na to už nemá náladu. Na štande sú štyria a ďalší k nim zostupujú. Ľudia sú tu neskutočne sprostý, by som ich bila. Povedala som si, že ich kašlem a derem sa bezhlavo dopredu, Dušan preberá batoh. Dovtedy sme boli tolerantný, ale ako vidím nemá to zmysel. Ak sa v Alpách chcete niekam dostať nesmiete brať ohľad na druhých, lebo sa nikam nedostanete. Je to kruté, ale je to tak. V štrbine na skalnom hrebeni obúvame mačky. Výhľad tu najviac spadá do severnej a východnej steny. Pred sebou máme ešte pár konopných lán a potom iba sneh a pod ním ľad. Stúpame vyššie a vyššie, za nami dlhá medzera, iba jeden samotár, pred nami nikto.

Odrazu sa pred nami týči bronzová socha svätého Bernarda – švajčiarsky vrchol, vauuuuuuuuu. Prechádzame ešte exponovaným snehovým vrcholovým hrebeňom a sme hore pri kríži – taliansky vrchol. Huráááááááááá sa vytešujeme, teraz už len zvládnuť bezpečne cestu dole. Vrchol dosahujeme o jedenástej hodine v stredu 5.8. Nádhera, kruhové výhľady, mi dvaja ... Odfotíme sa, odfotíme samotára a začíname zostupovať dole. Schádzame tou istou cestou akou sme vyšli hore. Ľudí stále dosť, tentokrát sme tolerantný a púšťame tých, ktorí kráčajú ešte stále smerom k vrcholu. Brzdí nás len skupina Slovákov a Čechov, ktorí zlaňujú, na náš vkus až priveľa. Čo už. Pomaly zostupujeme až sa nám podarí ich predbehnúť. A to už frčíme na Solvayku. Ťažší úsek nad chatkou zliezame, vchádzame do chatky a zhadzujeme všetko železo. Pauza na dobytie energie v podobe kávy a chleba. A pokračujeme v schádzaní. Úsek hneď pod Solvaykou si netrúfame zliezať, je to jediné miesto, ktoré zlaňujeme. Na celý výstup a zostup nám bohate postačuje 18 metrové lano. Na hrane vežičky sa zastavujeme a ukazujeme smer Slovákom a Čechom, ktorí až príliš vchádzajú do východnej steny. Znova a znova hľadáme cestu dole. Je to trochu náročnejšie na orientáciu než cesta hore. Vežičky sa nám podobajú ako vajce vajcu. A na jednom mieste nevieme čo ďalej. Zvažujeme do žľabu alebo ďalej po hrebeni. Rozhodneme sa do žľabu, kde vidíme stopy, ale tie sa stratia a tak sa vraciame späť na hrebeň. Pokračujeme hrebeňom, ale nič nám to tu nepripomína. Dušan ma istí a ja zliezam v komíne, ktorý sme si vybrali ako cestu dva.  Odrazu od radosti kričím „je tu konopné lano po ktorom sme vystupovali“. Pekne, inštinkt nás nesklamal. A potom už len utekáme dole a dole po stopách a nakoniec aj po zelenom značení. Posledný zaistený úsek a pevná zem. Objímame sa a sme šťastný, že sme to zvládli.
Na chate Hornlihutte si chceme dať za odmenu niečo dobré pod zub, ale prekvapuje nás to, že tu absolútne nič nevaria pre tých, kto nie je ubytovaní. Prekvapený a znechutený z chaty odchádzame ku stanu a varíme si sami. Po večery pozeráme do steny na oneskorených zostupujúcich a potom už len na „svätojánske mušky“, ktoré pobehujú sem a tam a hľadajú cestu dole. Krútime hlavami a nechápeme.

Ráno je opäť krásne, kúpime vodu, zbalíme veci a schádzame krásnou prírodou do Zermattu. Nevieme sa vynadívať na okolité kopce a konštatujeme, že v zime na skyalpoch tu musí byť super.  Za odmenu si v Zermatte dáme pizzu a kapučíno, prespíme na parkovisku, zasa v aute :o) Nasledujúce ráno nás naši spolunocľažníci pozývajú na kávu, po ktorej nasadáme do auta a frčíme cez dva najvyššie sedlá vo Švajčiarsku. Cesta je časovo dlhšia ako po diaľnici, ale zaručene stojí za to.

 
Je to nádherný pohľad na Švajčiarskú prírodu, presne takú, akú ju poznáme z pohľadníc a obrázkov. Zastavujeme ešte obzrieť jeden ľadovec, po ktorom sa prejdeme aj po povrchu aj z vnútra a potom už len plný nových zážitkov uháňame späť na Slovensko a do práce :o)



Na záver už len toľko, že Švajčiarsko je krajina, ktorá nám naozaj učarovala a chceme sa tam opäť niekedy vrátiť a ak sa niekto bude chcieť pridať, je vítaný



                                                                     Peťka a Duško :o)
30.08.2009 20:17:03
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one