Mount Aspiring - Nový Zéland 30.11.-5.12.2009


Krásne sa to začalo, keď sme sa dostali do oblasti Wanaka a zistili ako je tu pekne a nachádza sa tu     jeden z našich cieľových kopcov a to Mount Aspiring / Tititea, 3033 m.


___________________________________________





Tititea – trblietajúci sa vrchol


Krásne sa to začalo, keď sme sa dostali do oblasti Wanaka a zistili ako je tu pekne a nachádza sa tu jeden z našich cieľových kopcov a to Mount Aspiring / Tititea, 3033 m.


Po dokúpení potravín sme sa pobrali na posledné parkovisko v doline Matukituki, kde sme sa zbalili a dali poslednú večeru. Ráno sme vyrazili z výšky 360 m k chate Aspiring 465 m, čo nám zabralo 2,30h. Kráčali sme dolinou, popri rieke rovnakého názvu Matukituki a okolo nás sa pásli stáda oviec a kráv, ako všade tu na Zélande. Na chate sme si oddýchli pri chlebíku a znova nastúpili do doliny, ktorou sme kráčali ešte dobré 2h. No a potom to nastalo, brutálny výšľap z 550 m na chatu French Ridge 1483 m. Kráčali sme pralesom po šmykľavých kameňoch, doslova sme sa driapali po koreňoch a konároch stromov. A aby toho nebolo málo, začalo nám do toho pršať. Kým sme sa dostali na hrebeň boli sme mokrý nie len na goráči, ale aj pod ním. Po 3h. sme víťazne došli na chatu a obsadili ju celú. Nik tam nie je. Navarili si, šupli sa do spacákov a tešili sa na ďalší deň keď vyrazíme na chatu Colin Todd 1799m.


Ráno však vstávame sklamaný, po zistení, že stále riadne leje a my nikam nemôžeme a to hlavne pre hmlu. Čakal nás totiž ľadovec s trhlinami. Počasie sa umúdrilo až kedysi večer, keď už na vyrazenie bolo neskoro. Šli sme sa aspoň prejsť po okolitom sniežiku. Ráno ďalší deň zasa nič, lialo a lialo. No po obede sme predsa len vyrazili aj napriek nepriazni počasia dúfajúc, že sa počasie ku večeru zlepší. Vystúpali sme do výšky 2000 m a tam sme sa rozhodli počkať či sa mraky trocha neroztiahnu. Ďalej sme nemohli pre nedostatočnú viditeľnosť, tiež sme nepoznali terén a neustále bolo počuť padajúce lavíny okolo nás. Nakoniec sme to vzdali a vrátili sa späť na chatu French Ridge.


Nasledujúci deň mal byť rozhodujúci, ak bude zle, ide sa dole, ak pekne, hore. Ráno nás čakalo príjemne prekvapenie, nielen, že nepršalo, ale mraky sa dvíhali a svietilo slniečko. Napochytro sme pobalili všetky veci a upaľovali využiť krásny deň a vyšľapali sme do sedla Quartedeck 2285 m. Šľapalo sa krásne, keďže sme si deň predtým urobili stopu. Vo výške 2000 m sme boli radi, že sme sa včera otočili, tých pár trhlín pred nami nás prinútilo naviazať sa. Poslušne sme na seba nahodili všetok potrebný materiál a vedenia sa ujal Duško, ktorý statočne prešľapával stopu v snehu po kolená a obchádzal trhliny. Keď sme sa vyštverali do sedla, naskytol sa nám nádherný pohľad na celý ľadovec Bonar a všetky okolité kopce a náš cieľ Aspiring. Dali sme si musli, natreli sa krémom, urobili pár fotiek, a pobrali sa na 3h. pochod na chatu Colin Todd.


Postupne sme zostupovali zasa o 500 m dole a obzerali si náš zajtrajší cieľ. Zostup bol v pohode, až kým sme sa nedostali do oblasti kde sa ľadovec pekne láme, a tam nastalo nepríjemné bludisko trhlín. V tedy nám všetko jedno nebolo, keď sme si museli cestu hľadať pomedzi trhliny, ktoré boli pomerne dlhé. Boli sme riadne v strehu ak by náhodou. No našťastie sme cez trhlinový labyrint prešli a došli spokojne na chatu, kde nás už privítali s prevarenou vodou na polievočku. Boli tam dvaja, ktorý sa chystali na zajtrajší výstup a šesť sa vracalo z výstupu. Na vrchol Aspiringu sme chceli vystúpiť normálnou cestou, ale keď sme videli kadiaľ ide ako tak prešľapaná cesta, rozhodnutie bolo isté.


Ráno sme mali vstávať o štvrtej a tak sme sa najedli, pokecali s ľuďmi aj keď naša angličtina neje ktovie aká, celkom slušne nám to šlo :o) a vhupli do spacákov. O spaní sa moc hovoriť nedá, keďže niektorí slušne chrápali a tak sme ráno vyliezali z postele skoro a chystali sa na kopec. Vonku bolo totálne bezvetrie, teplo, obloha posiata hviezdami. Jednoducho nádhera. Vyrazili sme 4,45h. Sneh bol tvrdý a mačky krásne držali. Za úctyhodných 1,20h. sme dorazili pod Rampu 2200 m a to sa už krásne rozvidnievalo. Okolité kopce sa začali ukazovať v prvých ranných lúčoch slnka. Šľapala som ako drak, išlo sa mi fakt super. Po pár nádychoch a výdychoch sme sa zahryzli do Rampy, ktorá mala 45° - 55° Kráčalo sa po nej pekne, jedna mačka, druhá mačka, cepínik a znova. Všetko bolo primrznuté, čo bolo super.  Strmé to bolo celkom slušne, ale my sme dávali, čo to šlo a o 1h. sme stáli v sedle Rampy 2500 m. Pokochali sme sa krásnymi výhľadmi, veď už bolo krásne ráno a šľapali sme ďalej. Teraz už nie len po snehu ale aj po kameňoch a ľade. Postupne sa začal aj vetrík dvíhať, ale my sme už boli skoro na vrchole.



Vrchol Aspiringu 3033 m bol tak pre štyroch ľudí. Dosiahli sme ho o 9,00h. A užívali si ten blažený pocit, ktorí zažívate keď stojíte na vrchole svojej cesty. Tie emócie sú neopísateľné. Ešte sme dali vrcholové foto a pusu a opatrne začali zostupovať dole. V závetrí sme si chvíľu posedeli a poobzerali krajinu z vtáčej perspektívy. Opatrne cez Rampu, miestami štvornožky, došli na chatu. Pekne nám pogratulovali a veľmi sa čudovali, že sme to dali za 8h. hore a dole, že najrýchlejší to dávajú za 9h. No čo, Slováci sú šikovní :)


Zábava nastala večer, keď sme sa opýtali či nám nepredajú čokoládu, že už nemáme nič na jedenie. Pár kvasených dní na chate French Ridge nás stálo viac stravy. Spočiatku sa na tom celkom dobre bavili, ale potom nás prizvali k večeri, ktorá bola úplne skvelá. A na zajtrajší zostup nám pribalili tú čokoládu a zadarmo aj musli. Všetci mali jedla nad mieru, keďže prišli a odchádzali helikoptérou.

Ráno sme sa zobudili a Aspiring bol už schovaný v mrakoch. Uvarili si poslednú kávu a pobrali sa do sedla Bevan Col 1850. Rozlúčenie sa so super ľuďmi, posledné pohľady na chatu a išlo sa. Čakalo nás 1600 m prevýšenie k autu. Spočiatku šlo všetko super, až sme sa dostali do žľabu, kde končí ľadovec. Sneh tam bol popraskaný, široké trhliny a pod snehom tiekla prúdom voda. Vyliezanie na skaly, zliezanie na sneh a vyhýbanie sa trhlinám nám dalo zabrať. Keď sme už stáli na pevnej zemi, víťazne sme si dali darovanú čokoládu. Čakal nás už len 6h. zostup, spočiatku po suti a riečisku a neskôr po chodníku v doline k autu. Výstup to bol nádherný a nezabudnuteľný, pocity a zážitky nám ostanú do konca :o)


   PS: Článok je písaný na rýchlo, berte na to ohľad :o)


                                                                                   Peťka




22.12.2009 09:10:58
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one