Lezenie ľadov pri Lysej Poľane 27.-29.1.2012


Posledný januárový víkend sme využili pozvanie od
Michalovských lezcov na spoločnú akciu v Bielovodskej
doline. Išlo o lezenie ľadov pri Lysej Poľane. Vybrali sme
sa v zostave Dušan s Petrou a ja s Marošom. Maroš mal
na ľadoch premiéru
...

_____________________________________________





Posledný januárový víkend sme využili pozvanie od Michalovských lezcov na spoločnú akciu v Bielovodskej doline. Išlo o lezenie ľadov pri Lysej Poľane. Vybrali sme sa v zostave Dušan s Petrou a ja s Marošom. Maroš mal na ľadoch premiéru a ja som to šiel skúsiť po druhý krát. S nejakou vlastnou i požičanou výbavou sme vyrazili na cestu piatok po druhej hodine poobede. Maroš s Petrou vybrali v ten deň dovolenku, Dušan si dovolenku spravil
 sám a po mňa sa stavili cestou , kde ma vyzdvihli z práce. Vtesnaní s batohmi
 do "ford-ky" sme nabrali smer Poprad, v ktorom sme sa úspešne zbavili pár me-
 sačných výplat  v prospech miestnych outdoorových obchodov. S prievanom v kap-
 sách, ale s dobrým pocitom, sme už za tmy dorazili na ubytovňu v Lysej Poľane.

    Po ubytovaní sa a zoznámení s Michalovskou partiou nasledoval program veče-
 ra, o ktorí sa postaral Stano, prednáškou o ľadovom lezení. K programu  neskôr
 prispeli všetci so svojimi zásobami vína a iných dobrôt. Podával sa i guláš, o ktorý
 sa postaral klub Michalovských lezcov. Keď ku gulášu prirátam svoje zásoby jedla,
 kľudne by som tam mohol ostať celý týždeň.


Predsavzatia na sobotňajšie ráno boli prehnané. Skoré vstávanie a rýchly výjazd k neďalekým ľadom nevyšiel. Keď sme sa vyhrabali z teplých spacákov, bolo už o pár hodín viac ako sme čakali. Po nabalení ruksakov sme konečne šliapali Bielovodskou dolinou. K ľadom to bolo necelú pol hodinku rezkej chôdze. Cesta viedla len pár metrov od Slovensko-Poľskej hranice, za ktorou šla súbežne s nami cesta na Morské oko, najväčšie pleso v
 tatrách. Posledných pár metrov k nášmu cieľu bolo strmým svahom, na ktorý sme
 sa tešili až cestou späť. V toľkom snehu ktorý tam bol, sa to schádzalo šmýkaním
 po zadku. Bol to najrýchlejší a najľahší spôsob schádzania. Na dnešný deň sme
 si vybrali liezť  "Kaskády", ktoré mali najmenšiu obtiažnosť. Neboli sme tu prvý, čo
 ani neprekvapovalo. Postavili sme sa za partie Poľských i Slovenských lezcov, kto-
 rí podľa všetkého neboli na ľadoch po prvý krát, keďže im to išlo celkom rýchlo.














    Zabíjali sme čas vyťahovaním lezeckého materiálu z batohov, odhrabovaním
 snehu a pitím teplého čaju z termosiek. Tu som vedel oceniť prilbu na hlave, kto-
 rú som zabudol na ubytovni. Každú chvíľu padali kúsky ľadu, ktoré sa ulamovali
 pod údermi cepínov a mačiek lezcov nad nami. Po zlanení jednej partie lezcom
 a posledných úpravách sme prišli na rad. Ja som si vyrobil provizórnu prilbu z
 rukavíc pod čiapkou. "Kaskády" sme liezli na tri dĺžky bez väčších problémov. Ťa-
 hali to Petra s Dušanom. Mne, myšlienka na zakladanie istiacich šrúb do ľadu,
 keď človek visí na ľade len silou vôle nenadchla. Vybál som sa i keď som liezol
 na druholezca. No čím viac som sa bál, tým lepší pocit som mal po dolezení.














    Do večera sa nás vystriedalo na ľade ešte veľa. Slnko už zapadlo, keď sme sa
 šmýkali po kolmom svahu dole na cestu. Skvelé zábery rýchlo sa rútiacich kama-
 rátov mi zbabrala batéria foťáku. Večer bol v znamení guláša a vína. Vyblbli sme
 sa na ľadovej ploche pred ubytovňou a akcie chtivý Stano, nám pripravil ďalšiu
 zaujímavú prednášku. Tento krát o lavínovom nebezpečí. Do spacákov sme sa
 utiahli po polnoci, niektorí aj neskôr (napr. ja - veď stále bolo čo vy...strája...ť).

    Nedeľné ráno sme vstali už skôr ako to predošlé. Vyrazili sme znova k ľadom,
 ja som si už zobral i prilbu. Nechcel som ďalej pokúšať mojich anjelov strážnych,
 ktorí sa včera pri mne zapotili. Na dnes sme si vybrali "Adin úsmev". Spolu s Mi-
 chalovskou partiou sme okupovali tento ľad celý deň. Čas od času sa ukázali i
 nejaký cudzí lezci, no keď videli ten dav ľudí pod ľadom, hneď to vzdali. Táto
 "Aďa" sa mohla len usmievať, keď videla naše vypleštené oči, či stisnuté rite na
 niektorých úsekoch. Rozhodne lezenie na nej stálo za hriech, pre niektorých i
 viackrát. Pri návrate na ubytovňu nám znova pomohol strmý svah i gravitácia,
 keď sme sa rútili s batohmi na pleciach na zadku až k ceste.









    Do tepla ubytovne sme dorazili okolo štvrtej, kde nás čakal zohriaty posledný
 hrniec guláša. Boli sme medzi poslednými, ktorí odchádzali domov. Na poste-
 liach kde sme spali ostali už len naše porozhadzované veci. Po pobalení sa,
 som si našiel ešte celú štangľu salámy a 1,2 kg konzervu, z ktorej som spravil
 putovný pohár čo vláčim so sebou dva víkendy v už i bez neho plnom batohu.
 Chýbalo ešte všetky veci naložiť do našej "ford-ky" a vyraziť na cestu domov.



                                                                                    Vlado
23.02.2012 20:13:07
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one