Už dávno bolo mojim cieľom napísať článok o nejakej
turistickej akcii a po zdolaní tohto ľadovca som si pove-
dal, že je na to  vhodná príležitosť. Grossvenediger je
so svojou výškou 3 666 m tretí najvyšší vrch Rakúska,
nachádza sa asi 450 km...

_____________________________________________





Grossvenediger 3666 m


    Už dávno bolo mojim cieľom napísať článok o nejakej turistickej akcii a po zdo-
 laní tohto ľadovca som si povedal, že je na to  vhodná príležitosť. Grossvenediger
 je so svojou výškou 3 666 m tretí najvyšší vrch Rakúska, nachádza sa asi 450 km
 od Viedne na západ a výhľad z neho patrí k najkrajším v Alpách. Pre väčší zážitok
 odporúčam tam ísť mimo hlavnej sezóny, keď už sú chaty zatvorené a je tam ba-
 bie leto alebo inverzia. Je ideálny hlavne pre tých, ktorí chcú začať s ľadovcovou
 turistikou a ako bonus chcú aj fascinujúce výhľady bez masy ľudí.

    Po večernej stretávke a zoznámení v Žiline nás čakal nočný presun tromi mini-
 busmi do Rakúska do oblasti Venediger gruppe, za mestečkom Lienz. Do základ-
 ne prichádzame okolo 9 hod. ráno a po rýchlych vlastných raňajkách, vybalení z
 áut a vyfasovaní stanov, lán a výstroje začíname výšľapom na chatu Defregger-
 haus 2982 m , kde nás čakaju dve noci v zimnej izbe alebo vonku v stanoch. Po
 prebdenej noci takmer bez spánku v minibuse nás čaká asi 6 hod. túra s 1500 m
 prevýšením v slnečnom počasí s asi 20 kg batohom. Ukázalo sa, že to nakoniec
 dalo najviac zabrať. Najprv sme išli v rámci rozcvičky šotolinou a lesnou cestou až
 k prvej chate Johannishuttte  s výškou 2121 m, kde sme prišli asi za dve hodiny.
 Po občerstvení, kolujúcej ploskačke a nejakých vtipoch sa poberáme v dobrej ná-
 lade na druhú chatu, kde už výstup naberá iné grády. Po počiatočnom prašane a
 prebrodení sa ľadovým potokom stúpame neskôr už po čerstvo napadnutom sne-
 hu a dýcha sa nám čoraz ťažšie. Tempo je už pomalšie a prestávky sú častejšie.











    Prvykrát zažívam pocit jak horolezci, že urobím 30 krokov a musím sa 10 krát
 vydýchať. Je to makačka si hovorím, a to som iba v necelých 3 tisíc metroch, aké
 to musí byť v 7 tisíc ? No krásne slnečné počasie, prítomnosť Boha "na dotyk" cez
 početné kríže a krásne výhľady na okolité zasnežené končiare nám pri modrej
 oblohe bez mráčika dávajú zabudnúť na prichádzajúcu únavu. Asi okolo 16 hod.
 prichádzame do nášho cieľa k zatvorenej chate Defreggerhaus, kde sa rozdelíme
 na 2 skupiny: tí, čo chcú spať v zimnej izbe s pieckou a tí, čo v stanoch. Keďže
 som ešte nespal v 3 tisícovej nadmorskej výške v stane, volím druhú variantu,
 šak na čo som tu vlačil stan ? :) Boli ma hlava z nedostatku kyslíka a tekutín,
 čím ďalej tým viac, no sprievodca Paťo mi ochotne pomôže s tabletkovou kom-
 bináciou ibuprofen a anopirin. Ani som nevedel, že to až tak pomôže. Po posta-
 vení stanu, dojedení bagiet, porade pred výstupom a prezlečení sa poberáme
 unavení konečne spať, každý ma toho dosť.











    Na druhý deň ráno nás víta fajný ranný mrázik, asi - 10 stupňov a hlava ma
 vôbec nebolí. Super, paráda, dám si horalku a ideme na to !!! Výstup začíname
 o 7 hod. v rannom šere, stúpame asi 100 výškových metrov hore, kde si dáva-
 me výstroj a mačky. Tu začína ľadovec a vytvárame 4 lanové družstvá po 6 ľudí.
 Počasie nám praje,  slnko začína fajne pripekať a hlavne sa odrážať od snehu.
 Postupujeme v pokojnom tempe cez dva ľadovce, prekračujeme asi dve trhliny
 a s prestávkami na vodu, fotenie a po bojovnom pokriku "ciki caki" v sedle sa
 dostávame až na vrchol Grossvenedigeru. Vrcholová časť je dosť exponovaná,
 je potrebné zvýšiť opatrnosť, aby sa nám nezaspotila mačka o nohavice. Pri krí-
 ži sa všetci 24 ľudia vybláznime rôznymi fotkami so slovenskou vlajkou, videom
 a nezabudnuteľným výhľadom na Rakúske Alpy. Na jednej stane vidno Grosglol-
 kner, najvyšší vrch Rakúska, na opačnej strane badať Dachstein. Je to fascinujú-
 ca krása, neviem sa toho nabažiť, kvôli týmto pocitom, zážitkom a výhľadom sa
 chodí až tu, je to paráda. Ľudia sú tu iní, takí neskazení, dobrosrdeční, niektorí
 dajú na to aj posledné svoje peniaze. Ten, kto nemá rád hory, nepochopí. Ťaž-
 ko sa to vysvetľuje, jednoducho to treba zažiť.











    Na vrchole trávime skoro hodinu, trvá to však ako keby 10 minút, čas uteká
 veľmi rýchlo, treba ísť dole. V sedle padne otázka od sprievodcov "Kto chce ísť
 ešte na ten krtinec ?" :). Majo ukázal na Reiner Horn, čo je ďalšia trojtisícovka
 vedľa, len asi o 100 m menšia. Keďže nie som unavený a počasie je skvelé, ne-
 váham a idem aj tam. Nakoniec sme hore polka ľudí, za 45 min., druhá polka
 ide dole k chate, väčšinou čo už tam boli alebo sú prvykrát na ľadovci. Výhľad je
 ešte krajší, zoberiem vrcholové kamene, spravíme spoločné foto  a ideme tiež
 dole. Pri chate sa konečne každý fajne naje, vymieňajú sa rôzne kolovačky, za-
 vesíme slovenskú vlajku na stožiar. Večer nasleduje oslava výstupu na zimnej
 chate pri gitare. Blaváci ponúkajú fajne "risky" zohriate v peci , ktoré nemaj kon-
 kurenciu, môj horec sa míňa tiež veľmi rýchlo, dievčatá majú koláče. Po vypití a
 zjedení všetkého sa poberáme všetci postupne spať.

    Posledný deň nás čakalo iba balenie, rozlúčka s krkavcami, cesta dole k mini-
 busom a nekonečná cesta domov na východ. To je asi najväčšia nevýhoda na tej
 akcii. Tešíme sa na ďalšie zážitky v horách, športu zdar !



                                                                                       Vydra

25.01.2012 13:34:58
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one