Dolomity - Taliansko

Dátum : 11.-13.9.2015          Autor : Dušan Spura, Petra Spurová

Fotogaléria >>>
Dovolenka Tofany ( diel 3/3 )

Tento článok je pokračovaním článku Dolomity - Marmolada ( diel 2/3 )
 
Noc sme strávili v sedle Falzarego 2105 m. Burkové mraky, ktoré sa k nám ženú nám prinesú pekné prekvapenie, o ktorom ani netušíme. Dážď sa mení na sneženie, a tak ešte večer naše auto a celé okolie pokrýva asi 10 cm vrstva snehu. Teším sa ako malá, mám narodeniny a na tie mi ešte nikdy nesnežilo. To si už budem pamätať navždy.

Ráno je všetko zasnežené, ale už nie v takej vrstve ako v noci. Zasa popŕcha. My sa presúvame pod Tofany po úzkej bočnej cestičke, ledva pre jedno auto. Neviem si predstaviť keď pôjde niekto oproti na druhom. Našťastie nešiel. Po nejakej chvíli sa dostávame na parkovisko k známej chate Dibona. Obzeráme si okolie chaty, tabule s feratami a rozmýšľame čo robiť. Stále sme zahalený v mrakoch. Počasie nám dnes veľmi nepraje. V aute si dáme raňajky a potom po zvážení, ideme skúsiť feratu G. Lipella na Tofana di Rozes. Mraky sa trocha dvihli, ale nie tak, aby sme videli Rozes v jej majestátnosti. Veď keď to nepôjde vrátime sa. Postupujeme rýchle, aj keď je už skoro obed (skôr sa ísť nedalo, počasie). Keď sa priblížime k prvému rázcestíku, vyberáme si feratu, ktorej začiatok je o chvíľu. Natešený nastupujeme na feratu a rýchlo sa dostávame k jaskyni. Vieme, že máme nejakým tunelom prejsť. Toto je však jaskyňa, ktorá sa akosi točí nie hore, ale dole. Dušan má obavy, či nie sme zle. Ja si to vychutnávam, lebo je tu totálna tma a jaskyňa je ozaj krásna. Zrazu však vidím svetlo. Dušan vychádza von ako prvý a hneď mi referuje, že môžeme ísť vpravo alebo vľavo. Keď vystrčím hlavu von ja, hneď sa púšťam do smiechu. Ani vpravo ani vľavo. Sme v tej istej jaskyni na začiatku, len iným otvorom sme vyliezli. Neviem sa prestať smiať. Dochádza nám, že sme zle odbočili, priskoro.  Dušan je nasratý, že sme stratili hodinu času. Mne to ako strata nepripadá, oplatí sa sem zablúdiť, stojí to zato. Tou istou feratou sa vraciame späť. Po kuknutí do mapy sa volá  jaskyňa Tofana. Sme zo skaly dole a čaká nás ešte celkom pekná štreka, kým sa dostávame k pravému nástupu na feratu G. Lipella. Pomaly sa aj počasie lepší a už kde tu niečo pomedzi mraky vidíme.  Asi za odmenu.  Hneď na začiatku feraty máme očistnú sprchu, keďže sa na nás leje vodopád . To však ešte netušíme, že tých spŕch bude o niečo viac. Po sprche vliezame do tunela. Tak tomu sa vraví tunel. Ten na Monte Paterno sa môže schovať. Ideme a ideme a krútime sa dohora. Nemá konca. Keď zrazu zbadáme v diaľke tunela záblesk svetla, sme vykúpený. A bačova fujara, to je len okno v tuneli a tunel ide ďalej a ďalej. Je to naozaj zážitok a z mojej strany nepochopenie ako to tu tesali. No aj tento tunel po dlhom krútení sa má koniec. Vychádzame na svetlo, kde nás prekvapuje v akej výške sme vyliezli a to, že mraky sú preč a svieti slniečko. Slniečko nám pridáva na nálade a tešíme sa, že sme predsa šli.

 
                        

Ferata na zasneženú Tofanu je zábavná. Tofana Rozes vyzerá ako veľká poschodová torta, lezie – chodí sa štýlom. Kolmo hore, kde na nás skoro stále tečie voda s topiaceho sa snehu. Rovno po vrstevnici, kde zasa voda padá z hora. A takto to ide dokola. Rukavice máme celé premočené a na batohy sme pre istotu nahodili návleky do dažďa. Ujsť popod vodopád, ktorý sa na nás valí z hora je nemožné, keďže feratový set treba na lane prepínať. Nasmejem sa pri tomto úkone neúrekom. Ferata je aj tak krásna a ten sneh ju robí dokonalou. Ďalším pozitívom toho celého je to slnko a jediné jedné stopy v snehu. Išiel pred nami jeden človiečik, vďaka mu. O to ľahšie sme hľadali cestu v skalnej spleti, keďže všetky značky boli asi pod snehom. Keď sa dostávame na hranu odkiaľ sa dá zísť k chate, akosi sa nechávame uniesť výhľadom, ktorý sa nám naskytol a stopami ktoré pokračujú ďalej. Až po určitej chvíli si uvedomujeme, že stopy už len klesajú a schádzajú dole do doliny. My sme na hrane mali odbočiť na opačnú stranu, ak sme chceli pokračovať vo ferate. Dokelu. Vracať sa nám už nechce a tak pokračujeme s krásnym výhľadom na Tofanu di Mezo a Tofanu di Dentro ďalej. Skúsim vyjsť hore normálnou výstupovou cestou a ten kúsok feraty, čo už. Keď sa dostávame pod stenu kde vidno vrchol, sme v šoku. Zisťujeme že je to parádne zasnežené, čo nám bolo jasné už na ferate, ale sme v šoku z toho, že nám treba v tom snehu vyšľapať ešte asi 500 metrov a je pokročilí čas. Teraz tá jedna hodinka by sa tak veľmi zišla.  Som tvrdohlavá a chcem ísť aj tak hore. Chvíľu to skúšame, ale dochádza mi, že je to márne. V hlbokom mokrom snehu + po strmom svahu + bez mačiek + veľa hodín + dole by sme museli po tme = nebezpečné. S ťažkým srdcom a so slzami v očiach ideme dole. Je mi to tak ľúto, lebo na tento kopec som sa veľmi tešila. Z terasy na chate Giussani 2600 m pozeráme na vrchol a je mi smutno. Dáme si tu kapučíno a schádzame dole. Radosť nám ešte robia krásne výhľady na okolité Dolomity. Západ slnka robí na prírode divy. Dušan skonštatoval, že to vyzerá ako s Pána prsteňov. Večer je chladno tak sa rýchlo sukáme do spacákov.
 
                       

Ráno sa budíme do krásneho slnečného dňa. Chystáme veci do batohov a vyrážame na feratu Giussepe Olivieri. Ľudí sa tam hrnie riadne veľa, pár predbiehame a rýchle obliekame sedačky. Ferata začína veľmi pekne a postupuje celý čas až na Punta Annu 2731 m po hrane. Exponované výhľady, krása. Aj na ferate nás púšťajú pomalší feratisti dopredu. Ale asi v poslednej Tretine na Annu sa zastavujeme, ale doslova. Pred nami je 18 ľudí a naša rýchlosť je zrazu nulová. Viac stojíme ako sa hýbeme. Aspoň výhľady máme zatiaľ pekné. Na vrchole Punta Anna, pár ľudí zastavuje, tak ich rýchlo predbiehame. Je nám to však na figu, lebo pred nami sa ukazuje ďalšia kolóna. Zaraďujeme sa do radu a slimačím tempom sa pohybujeme ďalej. Ferata je však krásna a hlavne dlhá. No zahaľujú nás mraky a veľkú časť ideme v nich. Sem tam sa pretrhnú a ukáže sa výhľad do niektorej doliny.  Všetci vyťahujú foťáky. Na jednom hrebeni sa nám mraky krásne rozostúpia a my vidíme vrchol Tofany di Mezo. Pohľad krásny, ale sme v úsmevnom šoku, lebo zisťujeme, že sme asi ešte len v polovici cesty. Potom sa nám vrchol zasa zahalí do mrakov. Tak kráčame za kolónou ďalej. Prichádzame k obávanému úseku (zo sprievodcov) Gianni Aglio. Sme plný očakávania, čo nás čaká. Nakoniec sa len pousmejeme, že toto je všetko. Áno úsek vedie v kolmej stene, kde je riadna expozícia do hĺbky, ale nič strašné to nie je. Je to naozaj pekná časť, ale škoda že má asi len 7 metrov. Postupujeme ďalej a za veľkým oknom nazývaným Bus sa skupina zastavuje, pravdepodobne nevedia kadiaľ ďalej (nevidno lano). My sa dostávame na čelo. Hurá, už nás nikto nebrzdí. Ešte chvíľu ideme po ferate, kde sa striedajú lano a rebríky. Potom už len preliezame, obliezame , vyliezame tortové časti tejto skaly. Je to naozaj ako liezť na mnoho poschodovú tortu. Zrazu v mrakoch zbadám kríž a sme hore na Tofane di Mezo 3243m. Sadneme si kúsok pod vrchol a ideme sa najesť, keď vtom sa mraky zasa na chvíľu trhajú. Rýchlosťou blesku beriem foťák a utekám na najvyššie miesto. Je nám dopriaty výhľad z vrcholu.  Tešíme sa a vidíme aj Tofanu di Dentro 3237 m, kam by som chcela ďalej ísť. No po šesť dňovej šľapačke, sa už Dušanovi nikam nechce. Má toho dosť. Sklamaná a naštvaná, že nejdeme ďalej schádzame k lanovke, ktorá je tesne pod vrcholom.
 
                       

No uzatvárame prímerie dohodou, že ďalšie leto sme tu zas a prvé, čo ideme sú Tofany. Mali sme ešte variantu zísť do sedielka medzi Tofanu di Mezo a Tofanu di Dentro a odtiaľ dole. Veľa snehu, terén ktorý zasa nepoznáme, bez mačiek, radšej to neskúšame. Lanovka je bezpečnejšia. Zvážame sa na úpätie kopca a odtiaľ ešte pešo krátkou feratou S. Olivieri. Aby som mala dušičku na pokoji ide sa Dušan so mnou prejsť krátkou feratkou Astaldi, ktorá je nad parkoviskom. Je to úžasný geologický úkaz. Sú tu vrstvy kameňov poukladaných nad sebou vo všetkých farbách sveta. Neviem sa vynačudovať nad silou a krásou prírody. Ako bonus si dávame na chate Dibona latte a koláčiky. Nakoniec sa Dušan necháva namotať ešte na jednu feratu pod Piz Boe. Je krátka a nástup je hneď od parkoviska. Ešte tú noc sa presúvame na parkovisko k ferate. No hneď sa aj otáčame späť, pretože tabuľa nám oznamuje, že parkovisko je zajtra uzavreté pre Sellaronda preteky .

Spíme zasa v sedle Falzarego a ráno ideme pozrieť krásnu lezeckú oblasť Cinque Torri. Je to nádhera, hneď by som si išla zaliezť. Takže o rok Tofany a lezenie v tejto oblasti. Zastavujeme sa ešte v Cortine d´Ampezzo. Nakúpime pár suvenírov a fičíme za naším dieťatkom, ktoré nám už veľmi chýba. Ešte jeden deň v Klagenfurte a potom sa vraciame domov do bežného života.  Výlet nám vyšiel krásny. Sme šťastný, že sme si takto mohli užiť spoločné chvíle sami dvaja a v prírode.

                                                                                                                                  Petra a Dušan
23.11.2015 20:00:28
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one