Dolomity - Taliansko

Dátum : 9.-10.9.2015          Autor : Dušan Spura, Petra Spurová

Fotogaléria >>>
Dovolenka Marmolada ( diel 2/3 )

Tento článok je pokračovaním článku Dolomity - Cristallo a Tre Cime ( diel 1/3 )

Je tu ráno, varím kávu a idem sa prejsť. Dušanovi sa z teplého spacáka vôbec nechce. Keď sa konečne s príchodom slnečných lúčov na naše auto vykotúľa, balíme švestky a opúšťame naše stanovište. Prestávku si dávame v meste Cortina d´Ampezzo na čerstvé pečivo.  S plným bruchom sadáme do auta a naše pneumatiky smerujú pod Marmoladu. Cesta vedie vysoko nad roklinou a ja brzdím s Dušanom, ktorý ma zo mňa srandu. Nieže by išiel rýchlo, ale ten pohľad dole my dáva v aute zabrať. Keď konečne zaparkujeme na správnom mieste je tesne pred obedom. Nám to však neprekáža, pretože ferata západným hrebeňom na Marmoladu nie je dlhá. Stíhame si uvariť čaj do termosky, pobaliť batohy a prezliecť sa.
 
                       

Lanovkou sa vyvážame na chatu Fiacconi 2626 m. Lanovka je zasa parádna, vyzerá ako montážna plošina na aute na opravu osvetlenia. Niečím takým som sa ešte neviezla. Už z lanovky vidíme náš dnešný cieľ. Na oblohe sa prevaľujú mraky, vyzerá to zaujímavejšie, ako keby malo byť úplne jasno. Po vystúpení z lanovky nám asi 30 sekúnd trvá, kým sa zorientujeme kadiaľ máme ísť. Schádzame kúsok pod lanovku a traverzujeme kopec. Musíme obísť hrebienok, za ktorým sa nám hneď ukazuje sedlo.  Nástup na feratu od lanovky nie je ďaleko. Najskôr ideme kamenistou cestičkou a pod sedlom po malom ľadovci.  Keď sa obliekame do sedačiek som plná očakávania čo to bude. Hlavne som zvedavá na povestné kramle, ktoré sú na všetkých fotkách. Po prejdení pár metrov na oceľovom lane stretávame prvú dvojicu, čo sa vracajú. Vraj je veľa ľadu a snehu. Hm, veď uvidíme. Horšie to byť nemôže, ako v prvý deň na ferate Bianchi. Už za sedielkom, do ktorého sa dostávame krátkou feratou, je riadne ľadu. Vyššie to je tiež zaľadnené, ale keďže my lezieme po kramliach, vôbec to nevadí. Neskôr snehu z ľadom pribúda a začína sa podšmykovať. Ferata je krásna, kramle ako som si predstavovala. Síce čakala som, že ich bude viac, niežeby ich bolo málo, ale aj tak som čakala viacej. Ferata je za normálnych podmienok B – čková, ale teraz je to, to pravé ONO.  Vďaka zimným podmienkam je ferata o to krajšia. Užívam si ten ľad, sneh, kam dať nohu aby nešmýkala. Keď už šmykne, tak ten pocit adrenalínu a búšiaceho srdca. Potom úsmev na tvári a pobavenie sa zo samej seba, ako sa človek zľakne.
 
                       

Keď máme feratu úspešne za sebou, na vrchol nás čaká ešte pár minút po zasneženom hrebeni. Z juhu sa stále tlačia mraky, ale severný chlad ich ďalej nepustí, čo nám umožňuje krásne výhľady.  Na vrchole Penia 3343 sa pofotíme. Tešíme sa, že nám vyšiel ďalší deň a sme na najvyššom vrchole Dolomitov. Dlho sa nezdržíme,  schádzame opäť chvíľu po hrebeni a potom krátkou feratou na ľadovec pod vrcholom. Obúvame pre istotu mačky a obchádzame pár trhlín svižným tempom. Terén nie je náročný. Pred nami schádza dvojica naviazaná na lane a nechápavo pozerajú ako si fičíme dole. Utekáme však preto, lebo lanovka, ktorou sme sa vyviezli hore o chvíľu končí a my sa chceme ešte zviesť dole. Stíhame to v pohode, síce trocha zadychčaný naskakujeme na lanovku a tešíme sa, že nemusíme dole šľapať pešo. Inak ceny za lanovky sú neporovnateľné zo slovenskými. Cena je taká, že si radšej zvolíte lanovku, ako ísť pešo. My ich využívame aj kvôli tomu, že každý deň chceme vyťažiť naplno a nástupy sú dlhé. Pri aute špekulujeme, čo teraz. Moja drahá polovička navrhuje zajtra pauzu. Ja však o tom nechcem ani počuť. Rozhodujeme sa, že sa ubytujeme na chate pod Marmoladou v sedle Fedaia. Vyspíme sa poriadne na posteliach a hlavne v teple a uvidíme, ako sa budeme cítiť zajtra.  Chata je príjemná a útulná. Robia v nej výborné kapučíno. Tretia noc je v teple, aké to privilégium.  Nemusím večer na seba naťahovať všetko oblečenie, čo tu mám.
 
                        

Ráno z terasy sledujem ako sa mraky lenivo prevaľujú cez kopce. Atmosféru nám dopĺňa voňavé kapučíno a my uvažujeme, čo s načatým dňom. Noc v teple s peknou ženou robí s manželom zázraky. Dlho neotáľa a hneď vraví, ide sa ferata Eterna. Ja sa vytešujem, lebo voľný deň je taký zabitý deň. Zbalený sme rýchlo. Chvíľu nám však trvá kým sa zorientujeme kde je červená bodka, ktorá ukazuje správny smer. Nástup je riadne do kopca a hneď naberáme výšku 450 m. Keď po pár minútach stojíme pod nástupom a hľadíme do steny, vyzerá to bombovo. Ferata má D-čkový  začiatok a podľa toho, čo vidíme, je to naozaj tak. Ešte to sprobovať.  Nahadzujeme na seba vercajg a teperíme sa hore. D-čko nesklamalo. Naozaj veľmi pekné a exponované úseky. Aj Dušan je rád, že oddychový deň oželel. Ťažšie úseky sa míňajú a my sa dostávame na hranu steny. Keď zbadáme za hranou kde je hrebeň kam sa máme dostať, ideme si oči vyočiť.  Už vieme prečo sa táto ferata nazýva Eterna (Večná). Naozaj je nekonečná. Podľa knihy by to mala byť ferata, ktorá má najviac metrov oceľového lana. Šuchtáme sa, šuchtáme a konečne sme z tej nekonečnej platne, po ktorej sa ide na hrebeň, hore. Výhľady nemáme dokonalé, lebo nás stále zahaľujú mraky, ale pridáva to na tajuplnosti tejto feraty, keďže nevieme,  čo nás čaká vpredu. Po hrebeni na koniec feraty je to ešte riadna štreka. Ani nevieme koľko hrebienkov a sedielok sme prešli, ale hodne. Za každým sme plný očakávania, čo bude za ďalším, až sa dočkáme.
 
                       

Prichádzame do povojnovej oblasti. Je to veľmi zaujímavá časť hrebeňa kde sú tunely,  prístrešky, vytesané príbytky, strieľne kde bojovali vojaci.  Vytvorené je to ako povojnové múzeum. Tesne vedľa je lanovka, kde sa môže vyviesť ktokoľvek a prísť si to pozrieť. Raritou sme aj my dvaja, lebo jeden Angličan si sfotil Dušana na jednom z hrebienkov feraty v záplave mrakov. Mňa však zasa nejde do hlavy, ako to tu mohli vybudovať.  Je to fascinujúce. Ak sa rozhliadnete dookola Marmolady, tak všade v skalách uvidíte nejaké tunely a jaskyne, ktoré vytesali vojaci. Po tejto prehliadke schádzame na ľadovec, cez retro tunel, ktorý kedysi slúžil lyžiarom. Tento krát sme mačky nebrali. Po včerajšej skúsenosti ich ani nebolo treba. Svižne krížom zbehneme ľadovec a sme zasa pri včerajšej lanovke. Veľkou výhodou oproti Slovenským lanovkám je, že si lístok môžete kúpiť aj na hornej stanici. Nasadáme radi na lanovku a dole sa prejdeme už len okolo jazera Fedaia, lebo auto máme zaparkované na jeho druhom konci. Neodoláme a ideme zasa na kapučíno a potom za ďalším dobrodružstvom.

Pokračovanie tohto článku nájdete v článku : Dolomity - Tofany ( diel 3/3 )


                                                                                                                                 Petra a Dušan
23.11.2015 19:59:03
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one