V znamení Barana nie som, rohy snáď tiež nemám, a ani nakladané „baranie rožky“ nemusím. Pravda však je, že na vysokotatranských Baraních rohoch som ešte nebol, po viacerých chorobách som nebol dlho ani nikde inde, a tak by sa to patrilo napraviť...

_____________________________________________





Baranie rohy - 2526 m

   V znamení Barana nie som, rohy snáď tiež nemám, a ani nakladané „baranie rožky“ nemusím. Pravda však je, že na vysokotatranských Baraních rohoch som ešte nebol, po viacerých chorobách som nebol dlho ani nikde inde, a tak by sa to patrilo napraviť. Ako vždy po „milom vypravení“ mojou polovičkou vyrážam autom, to nechávam na Bielych vodách dúfajúc, že ho tam na druhý deň aj nájdem. Mýtnik nemilosrdne vyinkasuje 5,60.-, hoci už ani nemám kde poriadne zaparkovať.


Je doobedie a tak cestou na Brnčálku takmer nikoho ne-
stretám. Pri chate je rušno, ale iba narýchlo niečo zjem a pokračujem cez pleso smerom k Hruške. Nad plesom už nasadzujem mačky, lebo pod prašanom je sneh riadne tvrdý. Do Baranieho sedla je cez 800 m prevýšenia, času mám však ešte dosť. Ako však postupom času zisťujem, kondičky už menej, dlhá prestávka sa logicky prejavila. Dokonca dvakrát ma chytajú kŕče v nohách. Prvý kŕč som rozchodil hneď, druhý až tak po minúte – dvoch. Pod Čiernym štítom vidím malý stan, hneď ma napadlo, že možno budem mať na vrchole návštevu.


   Tesne pod sedlom púšťam dopredu troch Maďarov, jeden pozdraví pekne slovensky, v sedle a pod vrcholom potom prehodíme pár viet anglicky, celkom sympatickí chlapci. V sedle som o pol štvrtej, samozrejme cestou stále fotím ako Japonec... Jednak je čo fotiť, jednak mám dôvod vtedy vydýchnuť si. V sedle ešte stretám slovenský párik, ktorý sa práve vrátil z vrcholu, ponúknem ich likérom z ploskačky, „na počudovanie“, neodmietli. Podmienky na vrchol sú vraj dobré,
s tým sa rozlúčime, a ja pokračujem pomaly hore. Počasie je krásne, a tak hore striedavo fotím, jem, i chystám si bivak.














   Prichádza aj obyvateľ stanu, ukazuje sa, že je to Poliak a je sám. Tiež ho ponúknem likérom, on mi zase dá tyčinku na oplátku, ja jemu oplátky. Ľudia aspoň tu na horách sú k sebe lepší...Spomína aj na výstup na Jahňací s dvomi Sninčanmi, kedy ako vraví, stále každý absolvovaný úsek cesty sa zapíjal. No ta východňare, ňe? Nakoniec schádza dolu do stanu, a na vrchole Baraních rohov ostávam sám. Západ slnka bol úžasný, ako len na horách môže byť. Aj noc bola jasná, až na krátku chvíľu, keď sa vrchol zahalil do oblačnosti a na spacáku i batohu zanechal pekný srieň.














   Ráno, na ktoré sa teším najviac, taktiež nesklamalo, takmer bezvetrie, a tak znova fotím ako besný. Čakal som, že vyjde aj Poliak, ale bol asi „mäkký“, ne-
došiel. Už večer som videl postavu na Ľadovej priehybe, a vidím ju aj ráno, nie som si istý, či je jeden alebo dvaja. Takže podobne postihnutých tú noc bolo viac... Pri odchode si všimnem stopy líšky, ktoré tu včera neboli, ale asi 20 m odo mňa sa otočila, až pri mne v noci nebola. Asi jej spotení ľudia nevoňajú...

   Keď už je slnko vysoko, zbehnem dole, cestou stretám len jedného skialpinistu aj s psíkom. Vidieť však aj stopy, ako niekto vystupoval Medenými lávkami. Na Brnčálke čapujem čaj do termosky a pri tom stretám Joža - otca chatárky zo Zamkovského, a tak družne debatíme v chate i potom ešte vonku. No ale už musím aj utekať, lebo doma čakajú. Stálo to za to, už teraz viem, že zase niekde inde si to zopakujem a nie raz.


                                                                                  Notatoto

04.03.2011 19:06:08
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one